Dejiny veselé i neveselé alebo Zaprášené histórie

Autor je historik

Názvy prebraté z dvoch kníh slovenského novinára Ema Bohúňa asi najvýstižnejšie charakterizujú publikáciu, ktorá vyšla pár dní pred Vianocami minulého roka. Svojím – občas nadľahčeným – obsahom i formou nechtiac trochu zapadla do silvestrovskej atmosféry.

Kniha pod názvom História zadnými dverami – Nezvyčajné príbehy zo slovenských a svetových dejín však nemá ambície lacnej zábavy či bulváru. Jej autori sa vyhli podobným lákavým nástrahám. Ide totiž o originálny pokus päťdesiatich piatich pracovníkov Historického ústavu SAV zaujať čitateľa kurióznymi, málo známymi či úplne neznámymi alebo zabudnutými príbehmi zo slovenských, zriedkavejšie aj svetových dejín.

Niektoré opisované udalosti sú síce vo verejnosti čiastočne známe, no v publikácii sú interpretované v čitateľsky príťažlivej forme. Navyše v neromantizovanej, nesentimentálnej, niekde až v sarkastickej podobe, s mnohými netradičnými detailmi. V našej historiografii ide o novátorský pohľad do dejín. V odľahčenej podobe dovoľuje nahliadnuť do zákutí veľkej i malej politiky a jej aktérov, do politického i privátneho spôsobu života jednotlivcov alebo sociálnych skupín spoločnosti.

Autori využili svoje poznatky zo štúdia kroník, no hlavne archívnych a tlačových prameňov, ako aj zo spomienkových materiálov. Preto je logické, že najviac udalostí sa týka druhej polovice 19. a hlavne dynamického i tragického 20. storočia.

Príbehy, na začiatku ktorých stála ľudská chamtivosť, malichernosť, namyslenosť i hlúposť, „mačovské“ správanie mužov, prefíkanosť žien, neukojené mocenské a politické záujmy i sklamania, sa v hojnej miere vyskytovali aj v starších obdobiach. Len ich málo poznáme. No to zaujímavejšie je ich odhaľovanie, hoci neraz cez pomyselnú „kľúčovú dierku zadných dverí“, niekde so sympatickou iróniou i so štipkou indiskrétnosti.

Viaceré opisované udalosti evokujú u čitateľa otázku ich porovnávania so súčasnosťou: veď sa znova takmer každý deň stretávame s aroganciou moci, s hlúpou namyslenosťou politikov, s podceňovaním občana a s ďalšími prejavmi našej politickej či občianskej (ne)kultúrnosti.

Preto trochu prekvapuje, že ani jeden príbeh v knihe sa netýka udalostí na Slovensku po roku 1989, hoci táto doba tiež poskytuje množstvo námetov. Budúci historici raz budú o nich písať. Nemali by na to však zabúdať ani dnešní bohorovní verejní činitelia, aby sa neskôr nemuseli za svoje správanie a výroky hanbiť. Pravda, ak ešte vôbec vedia, čo je to hanba a zodpovednosť pred spoluobčanmi.