Denník N

Rodinné tajomstvá a lži: ako sa utajujú rozvody, nemanželské deti, zlé skutky a čierne ovce

Ilustračné foto - Flickr.com/Rafael Ramires
Ilustračné foto – Flickr.com/Rafael Ramires

Jozefovi jeho rodina celý život tajila, že dedko si príbehy z Povstania len vymýšľal, Dana si spomína, ako ju babka nútila klamať o rozvode jej tety.

Jozef bol ako dieťa na svojho dedka hrdý. Keď sa oslavovalo Slovenské národné povstanie, kládli sa vence, v škole boli besedy s partizánmi, jeho dedko tam vždy bol. Rozprával o bojoch v horách, o tom, ako zabíjali nemeckých vojakov aj ako sa v bojoch zranil a pomáhal mu doktor, ktorý tajne spolupracoval s partizánmi a nosil im zdravotnícky materiál z nemocnice.

Až oveľa neskôr sa Jozef dozvedel, že dedko len fabuloval a z povstaleckej armády v skutočnosti po pár dňoch utiekol. Za svoje vlastné vydával historky svojho brata, ktorý naozaj v Povstaní bojoval a bol zranený. Po porážke povstalcov sa mu podarilo vrátiť domov, kde na začiatku roka 1945 zomrel na následky zranení skomplikovaných zápalom pľúc. Keď bol pripútaný na lôžko, rozprával svoje príbehy Jozefovmu dedkovi, vtedy 22-ročnému mladíkovi.

Ten si ich dobre zapamätal, a keď sa mu to hodilo, vytiahol ich. „Ako som neskôr zistil, v dedine, kde žil, ľudia vedeli, aká je pravda, ale starý otec vstúpil do komunistickej strany, a keď sa komunisti zmocnili krajiny, stal sa jedným z fanatických hlásateľov jej myšlienok a hlavne vykonávateľom jej politiky. Podieľal sa na násilnej kolektivizácii, ľudia sa ho báli. Potom odišiel do mesta, kde ho nikto nepoznal, stal sa veľkým funkcionárom a jeho tvrdenia o tom, že bol partizánom, nikto nikdy neoveroval. Napokon, aj komunisti o Povstaní celé roky klamali, aby zvýraznili svoj podiel a podiel Sovietskeho zväzu,“ rozpráva päťdesiatnik Jozef.

Ešte horšie, ako som si myslel

Jozefa vychovali ako vzorného pioniera, neskôr zväzáka. Keď prišla revolúcia, tak sa na rozdiel od mnohých svojich spolužiakov z vysokej školy ani veľmi netešil.

„Bol som z komunistickej rodiny. Nielen dedko, ale aj moji rodičia boli papaláši na strednej úrovni. Študoval som právo, a hoci som mal za sebou len dva semestre, už som mal vybavené miesto na súde. A zrazu sa všetko zosypalo. Starý otec pád režimu niesol zle, na jar 1990 zomrel na infarkt. Ešte v decembri 1989 ma presviedčal, že prídu Sovieti a potlačia kontrarevolúciu, ako Nežnú revolúciu volal.“

Jozef postupne pochopil, v akom klamstve ho držali. Niekedy okolo roku 1997 riešil ako notár jedno dedičské konanie. Rodina, ktorá sa u neho zišla, pochádzala z dedovej dediny. Jedna zo starších žien ho spoznala podľa priezviska aj podľa podoby.

„Dala sa so mnou do reči, či skôr do kriku. Opisovala mi, že bola ešte malá, ale dodnes si pamätá, ako im

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie