Spoločnosť MultiplexDX sa uchádzala o stimuly na výskum a vývoj, ktoré koncom minulého roka vypísalo ministerstvo školstva. Podporená nebola, hoci patrí medzi najoceňovanejšie slovenské startupy. Zakladateľ MultiplexDX PAVOL ČEKAN v rozhovore hovorí, že výzva bola nastavená zle, vysvetľuje, ako to robia v zahraničí, a navrhuje opatrenia, ako výzvu vylepšiť. „Kto iný než vedci majú bojovať za lepšie Slovensko, férovejšiu súťaž, lepšiu biomedicínu, lepšie stimuly, lepšie hodnotenia a lepšie výzvy? Požadujem hodnotu za peniaze, aj vo vede a biomedicíne,“ vraví Čekan.
Ako si vysvetľujete, že stimul na výskum kardiovaskulárnych ochorení vo výške 500-tisíc eur dostala aj KONŠTRUKTA – Defence, ktorá sa inak zaoberá výskumom v oblasti zbraňových a muničných systémov?
Považujem za veľmi neštandardné, aby firma, ktorá sa zaoberá zbrojárstvom, dostala stimul na medicínu. Keď si pozriete ich zmluvu s ministerstvom školstva, uvidíte, že chcú robiť iba základný výskum, nie aplikovaný, čo potvrdzuje ich nulové spolufinancovanie.
Ich spoluriešiteľskou organizáciou je Centrum experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied. Nestačí to?
Po správnosti by aj hlavný žiadateľ mal mať zamestnaného vedca-garanta, ktorý je priamo z odboru. No výzva bola nastavená zle, takže hodnotitelia zrejme nedokázali rozlíšiť dobré komerčné projekty od somarín. Ak boli kritériá zlé, inak to dopadnúť ani nemohlo. Podobný prípad ako KONŠTRUKTA – Defence je aj firma Senzor, ktorá dostala milión tristotisíc na základný biomedicínsky výskum, hoci sa venuje strojárine. Senzor, ale aj ďalšie firmy ako KONŠTRUKTA – Defence, MATADOR, MicroStep, EVPÚ, Beset, Datavard, IPESOFT, WINDOW GLASS, Virtual Reality Media, sú etablované firmy s ročným obratom vyšším ako 5 miliónov eur. Niektoré z nich už stimuly v minulosti získali. Preto nie je pravda, čo tvrdí pani ministerka, že ide o stimuly pre začínajúce firmy.
Sú medzi príjemcami stimulu ešte iné biomedicínke firmy, u ktorých panujú pochybnosti?
Biomedical Engineering dostal stimul vo výške milión eur, no v minulosti už na stimuloch dostali takmer dva milióny. Bolo to pod iným názvom CEIT Košice. Prečo žiadajú znova?
Podľa vás by nemali?
Stimul je určený na rozbeh firmy či projektu, nie je to doživotná renta.
Aj vy opakovane žiadate o rôzne peniaze.
Áno, ale investície, granty a stimuly sú tri úplne rôzne veci. My sme stimul od štátu ešte nikdy nedostali. Máme investície, ale tie sme museli zameniť za podiely v našej firme, takže naši investori si s nami delia zisky. Ale vezmite si napríklad stimul pre DB Biotech. Idú robiť iba základný výskum za nenávratný stimul. Na dvoch stimuloch v roku 2010 dostali už 4 milióny, no stimul dostali opäť. Keď sa pozriete na ich obraty vo FinState, zistíte, sú stále pod 300-tisíc. Prakticky za osem rokov sa nemenia a výrazne nerastú, ako je to bežné u dobrých firiem, ktoré majú často exponenciálny rast. To ukazuje, že trh nemá veľký záujem o ich produkty. Čiže na čo boli tie stimuly z minulosti? Nemôže to byť tak, že dostanete stimul, s vašimi príjmami sa nič nestane, tak požiadate o ďalší stimul.
Splnili všetci prijímatelia stimulu požiadavku, aby pri výskume a vývoji spolupracovali s akademickou sférou?
Nie. Napríklad FUTÚRUM má za spoluriešiteľa firmu DB Biotech, a nie akademický subjekt. DB Biotech dokonca nemá žiadneho spoluriešiteľa. Majiteľom oboch je Martin Babiar. Ani Martinské centrum imunológie nemá za partnera ústav akadémie či univerzitné pracovisko, ale firmu Central European Biotech Institute. Podľa dostupných informácií sú dodávateľmi náplastí na otlaky, no idú riešiť novú diagnostiku pre autoimunitné ochorenia? Nepríde vám to zvláštne? Ako to budú robiť? Možno sú v Martine zdatní, ale prečo si zoberú práve takého spoluriešiteľa? Čo nemajú odborníkov v tejto oblasti na lekárskej fakulte v Martine?
Navyše, štyri firmy z deviatich, ktoré dostali stimuly v oblasti biomedicíny, nie sú v registri partnerov verejného sektora a až päť firiem ide robiť základný výskum, ktorý má byť doménou akademických inštitúcií. Tak je to v zahraničí. Oveľa lepšie by bolo, ak by tie peniaze natiekli do grantovej agentúry APVV, kde by o celú čiastku súťažila akademická obec.

Dostali peniaze aj firmy, o ktorých by ste vyložene povedali, že sú to schránky?
Podľa FinStatu je podozrivá napríklad firma BrainTest. Dostali 500-tisíc na základný výskum s nulovým spolufinancovaním. Nie sú ani v registri partnerov verejného sektora. Ich spoluriešiteľom je Neuroimunologický ústav SAV. Prečo idú do partnerstva s takouto firmou? Prečo toto vedci robia?
Aká je vaša odpoveď?
Nechápem to, ak by som bol v akademickej oblasti, v živote by som na takúto spoluprácu nepristúpil. A už vôbec nie na základný výskum.
Nie sú pre niektorých vedcov takéto partnerstvá spôsobom, ako sa dostať k práci a peniazom?
Ak existujú podozrenia, že toto je schránka, tak do projektu s ňou nepôjdem, lebo by som stratil svoju vedeckú česť. Je niečo dôležitejšie než vaša vlastná vedecká integrita? Poctiví a slušní vedci by sa mali ozvať. Pre nich je vedecká česť a integrita pilierom pre vedecký výskum. 500-tisíc sú dva veľké granty APVV. Ja by som sa búril.
O stimuly sa uchádzalo 43 firiem, no peniaze dostalo až 30 z nich. To je pomerne vysoká úspešnosť, peniaze dostal skoro každý.
V roku 2012, 2013 a 2015 sa v rámci procesu schvaľovania stimulov na výskum a vývoj nevyskytli neúspešní žiadatelia. Čiže dostali všetci. Všetci! V biomedicíne žiadalo v ostatnej výzve minimálne 10 firiem a vyzerá to tak, že sa udelilo 9 stimulov – sedem veľkých za cca 1,3 milióna eur a dva menšie za 500-tisíc. Náš špičkový startup však nevybrali.
Podľa počtu udelených stimulov to vyzerá tak, že sme biomedicínska veľmoc. Je to tak?
Osobne si nemyslím, že na Slovensku máme deväť biomedicínskych startupov, ktoré by si zaslúžili stimuly. Okrem nás, MultiplexDX, by si podľa mňa stimul zaslúžila aj Saftra Photonics či Glycanostics, no tie sa o stimuly neuchádzali.
Nie je chyba, ak sa stimuly udeľujú na základný výskum?
Stimuly na základný výskum pre startupy sú blbosť. Startup by mal mať ťah na bránku a ísť po komerčnom produkte. Základný výskum by mala robiť prioritne univerzita či Slovenská akadémia vied. Mimochodom, transformovať ústavy SAV na verejné výskumné inštitúcie sme chceli aj preto, lebo by to uľahčilo ich spoluprácu so súkromným sektorom. Pre privátnu firmu je výhodné, ak si môže objednať základný výskum od akademickej inštitúcie, lebo tá už má vybudovanú infraštruktúru, ktorú si firma nemusí pracne a draho budovať. Výsledky takto objednaného základného výskumu sa automaticky stávajú duševným vlastníctvom kupujúcej firmy. Výhodou pre akadémiu je príjem za zmluvný výskum.
Vyhovuje podľa vás niekomu, že systém je nastavený tak, aby sa k stimulom dostali aj tí, ktorí by možno nemali?
Na to nech si odpovie každý sám. Moja odpoveď je, že asi áno. Máme tendenciu skryť sa za zákon, že všetko bolo podľa zákona, no zákon o stimuloch pre výskum a vývoj nie je dobrý. A toto je výsledok.

Podľa ministerky Martiny Lubyovej (nominantka SNS) bolo hodnotenie projektov transparentné. Myslíte si to aj vy?
Garanciou transparentnosti nie je to, že hodnotiteľov vylosujete pred notárom. V skutočnosti potrebujete to, aby hodnotil najlepší možný odborník, ktorý nemá konflikt záujmov. Ministerstvo nám síce ukázalo zoznam inštitúcií, odkiaľ boli hodnotitelia, no mnohé z nich sú žiadateľmi o stimuly alebo spoluriešiteľmi. Je tam vysoké riziko konfliktu záujmov.
Taká podmienka pri hodnotení nebola, aby konflikt záujmov vylučoval hodnotenie projektu?
Treba si počkať na zverejnenie výsledkov hodnotenia a mien hodnotiteľov.
Podľa ministerstva bol každý projekt hodnotený v štyroch kolách. Nepovažujete to za garanciu férového hodnotenia?
Otázkou je, či to tak naozaj bolo. Ak sa odvolám, budem chcieť vidieť posudky. Spravili nám naozaj všetky štyri alebo len dva? Kto tvoril komisiu? Hodnotitelia alebo celkom iní ľudia? O tom nič nevieme.
Akú rolu v celej kauze zohráva podľa vás ministerka?
Podpisuje zmluvy a zodpovedá za výsledok hodnotenia. Ak by som bol ministrom ja, na podozrenia by som sa pozrel. Zo skúseností zo zahraničných grantových schém viem, že pri hodnoteniach existuje rozptyl v bodoch – niektorí ich majú veľa, iní málo. No v tejto výzve boli akoby všetci špičkoví. To je ako keby ste mali v triede iba jednotkárov. Štatisticky je to nemožné.
Neľutujete, že ste sa po 20 rokoch vrátili na Slovensko, ak namiesto podnikania a rozvoja firmy musíte riešiť takéto veci?
Sme čestná a férová firma, som plne slobodný človek a o týchto veciach chcem hovoriť. Ale nie spôsobom, aké je všetko zlé, lebo sa kradne. Poďme veci napraviť. Spravme za tým hrubú čiaru, výzvu zrušme a urobme novú s takými hodnotiacimi kritériami, aby sme odlíšili kvalitu od nekvality. Vyzývam vedeckú obec, aby pred problémami nezatvárali oči. Kto iný môže veci zmeniť, ak nie my? Vedci sa musia ozvať a povedať týmto praktikám jedno veľké nie. Tu sa nerozdávajú eurofondy – nad tými ľudia kývnu rukou, ale toto sú naše peniaze zo štátneho rozpočtu. Takže neľutujem, že som sa vrátil, lebo môžem vplývať na rozvoj Slovenska. Je to moja domovina. Rola nás, vedcov, je, aby sme cez kritické myslenie a fakty prinášali riešenia pre túto spoločnosť. Ak to nespravíme my, tak nikto. Kto iný než vedci majú bojovať za lepšie Slovensko, férovejšiu súťaž, lepšiu biomedicínu, lepšie stimuly, lepšie hodnotenia a lepšie výzvy? Požadujem hodnotu za peniaze, aj vo vede a biomedicíne.

Aké opatrenia teda navrhujete?
Mám skúsenosti zo zahraničia, hodnotím Marie Curie granty a veľké granty Horizon 2020, ktoré sa pohybujú od 3 do 5 miliónov. Môj kolega z MultiplexDX Peter Kilián je dlhoročný hodnotiteľ Horizon 2020 SME, fázy 1, ktorá je na 50-tisíc, aj fázy 2, ktorá je do 2,5 milióna. V týchto schémach si dávajú veľmi záležať na vysokej odbornosti hodnotiteľov a eliminácii konfliktov záujmov.
Čo si máme predstaviť pod konfliktom záujmov?
Ku konfliktu záujmov dochádza, ak je hodnotiteľ v pracovnom, rodinnom alebo inom vzťahu so žiadateľom alebo spoluriešiteľom projektu. Na Slovensku má konflikt záujmov asi každý, lebo sa všetci poznajú a je nás málo.
Čo navrhujete?
Hodnotitelia by mali byť zo zahraničia. Takto to robia Slovinci a takto sme to robili na Islande, kde som tiež pôsobil. Nemusíme vymýšľať koleso – Horizon 2020, SME a iné schémy už fungujú a veľmi dobre. Niekde je systém viacerých hodnotiteľov, inde komisia. No všade si dávajú pozor na konflikt záujmov. Hodnotitelia v zahraničí sú z biznisu aj vedy a vidia viac žiadostí, aby dokázali určiť, čo je lepší projekt a čo horší. Ak nevidíte iné žiadosti, ako máte zostaviť kvalifikované poradie? V zahraničí sa tiež nestane, aby žiadosť o grant dostala plný počet bodov. Hodnotil som viacero zahraničných grantových schém a tí najlepší mali okolo 90 percent. U nás je bežných 100. Vychádzam z hodnotení v grantovej agentúre APVV, kde je také vysoké hodnotenie bežné.
Nebolo by to drahé, ak by sa žiadosti posudzovali v zahraničí?
Už sme to riešili vo Vedeckej rade ministerstva zdravotníctva SR, ktorej som členom. Na 43 grantov by to stálo maximálne 50-tisíc eur. Všetko za vás spraví komerčná agentúra. Pri stimuloch za 33,4 milióna je 50-tisíc nič.
Ako si vysvetľujete, že hodnotitelia nedokázali pri udeľovaní stimulov odlíšiť kvalitné projekty od tých zlých?
Lebo výzva je zlá a treba ju zmeniť. Ako odlíšite startup od schránky? Sú minimálne tri kritériá. Prvým je inovačný potenciál. Tak sa pýtate – má spoločnosť patent, vedecké články, medzinárodné ceny či certifikát kvality (z angl. seal of excellence)? Ak nie, ide pravdepodobne o schránku.
Aké sú ďalšie kritériá, ako zistiť, či stojí za to startup podporiť?
Dôležitým kritériom je biznisový potenciál. Ak firma získala privátnu investíciu, existuje dobrý predpoklad, že je zdravá a má komerčný potenciál. Inak by do nej neinvestovali. Tretím kritériom je tím zložený z vedcov aj biznismenov, ktorí sú vo firme na 100 percent. Nie že majú úväzok na SAV-ke, potom na univerzite, potom ešte niekde a potom sú z malej časti akože vo firme.
Čiže podľa vás bola výzva napísaná tak zle, že sa zo žiadosti o stimuly nedalo určiť, či ide o zdravú firmu alebo schránku?
Uvedené parametre sa v žiadosti samostatne nehodnotili. Hodnotiteľ posudzoval vedecký zámer – čo chcete robiť. V zahraničných schémach, ako je Horizon 2020 SME Instrument, sa žiadosť o grant delí na excelentnosť (inovačný potenciál), impakt (biznisový potenciál) a implementáciu (potenciál tímu). Všetko musíte podrobne popísať. Napríklad v impakte riešite, aký veľký je váš trh, či má trh záujem o váš produkt, aká je šanca, že sa váš produkt presadí, aké sú možné riziká a tak ďalej. V implementácii jasne zadefinujete svoj tím – kto je riaditeľ, kto má na starosti biznis, kto vedu a marketing. Uvádzate, kto sú vaši poradcovia – vedeckí aj obchodní, a identifikujete spolupráce – v našom prípade klinikov, ktorí nám pomôžu s validáciou či biobanku, ktorá poskytne biologické vzorky.

V žiadosti o stimuly také údaje nikoho nezaujímali?
Nie. Výzva nie je podrobná, nie je dobre štruktúrovaná a odborné kritériá nie sú zadefinované tak, aby hodnotiteľ mohol rozpoznať zlý startup od kvalitnej firmy. Na druhej strane, je pravda, že žiadosť obsahuje prílohu. No tam sú bežné údaje o firme z FinStatu a Obchodného registra. Do prílohy napíšete, čo budete v projekte robiť, no je to na pár strán. Naschvál sme tam dodali informácie, že už generujeme príjmy a písali sme aj o našich oceneniach – že sme vyhrali nejaké súťaže a že máme „seal of excellence“, čo je certifikát od Európskej komisie, v ktorom vás odporúčajú na financovanie z iných zdrojov, napríklad národných. V zahraničí ide o extra body, ktoré vám pomôžu k národným grantom, no u nás to asi nestačí. Čo sa týka informácií o biznis pláne, pochybujem, že ich vedec zo základného výskumu dokáže kompetentne posúdiť, keď ide o znalosti z inej odbornosti.
Vaša spoločnosť stimul nedostala. Neovplyvnilo rozhodnutie hodnotiteľov možno to, že stimuly sú určené na rozbeh podnikania, no vy pôsobíte ako zabehnutá firma?
Ak sme zabehnutá firma, stimul by sme mali dostať o to viac, lebo sľuby vieme aj splniť. Udržateľnosť výskumu a pracovných miest dokážeme garantovať aj po vyčerpaní stimulov. Ak viete získať privátne peniaze, ako je to v našom prípade, je vyššia pravdepodobnosť, že stanovené ciele splníte v porovnaní s tým, ktorí si investíciu nevedia nájsť.
Ako dlho ste na vypracovaní žiadosti pracovali?
Asi dva týždne.
Momentálne máte podanú aj žiadosť na grant Horizon 2020 SME, 2. fázu na dva milióny eur. Líši sa táto žiadosť od tej na stimuly?
Na tejto žiadosti pre Horizon 2020 SME sme pracovali oveľa dlhšie. Grant je na dva milióny, ale podmienkou je 800-tisícové spolufinancovanie. Ale tak je to normálne – ak je firma zdravá a má komerčný potenciál, tieto peniaze si nájde. Naša žiadosť je 77-stranový dokument. Oproti stimulom je to brutálny rozdiel a diametrálne odlišný svet. Nedá sa hovoriť o všetkom, ale vo všeobecnosti platí, že idete naozaj do hĺbky a všetko popisujete mimoriadne podrobne. Napríklad v časti o impakte vysvetľujete, aký je váš trh, na ktorý cielite, aké medicínske centrá chcete s produktom osloviť a aj to, ako sa chcete dostať na americký trh. Veríme, že by nám v tom mohlo pomôcť napríklad to, že sme sa stali členom Oslo Cancer Cluster, čo je najlepší rakovinový cluster na svete, kam patria veľké farmaceutické firmy a prestížne inštitúcie. Sme prvým členom zo strednej a východnej Európy. Presahujeme hranice Slovenska.
Pomohlo by vám, ak by ste sa v uvedenom grante mohli pochváliť tým, že ste získali stimul?
Veľmi. Lebo by sme tým zvýšili šancu, že nás vyberú. V prípade, že by sme dostali grant SME, fáza 2, na stole by sme mali ďalšie dva milióny. Ak by sa toto podarilo, s investorom máme podpísané memorandum o porozumení na 4,5 milióna. Ale ten požaduje ďalšieho spoluinvestora na dva milióny. Spolu to dáva dokopy skoro 10 miliónov. Čiže stimul v hodnote 1,33 milióna eur by nám ohromne pomohol, lebo by sme sa vďaka nemu dotiahli až na 10 miliónov, čo je suma, ktorú potrebujeme, aby sme dostali náš diagnostický test na trh. Ak dáme peniaze na stimuly pofidérnym firmám, neprichádzame o 33,4 milióna eur, ale možno o 133,4 milióna, lebo zdravá firma by vďaka stimulom pritiahla investorov a peniaze by minula na Slovensku.

Pavol Čekan (39)
je biochemik a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX. Vedec pôsobil 20 rokov v zahraničí, najmä v Spojených štátoch, kde pracoval na prestížnej Rockefellerovej univerzite či v Národnom rakovinovom inštitúte vo Washingtone. V roku 2017 sa vrátil na Slovensko, aby tu pracoval na vývoji presnejšej a personalizovanej diagnostickej metódy na určovanie rakoviny. Spoločnosť MultiplexDX zvíťazila minulý rok v kategórii „najväčší dosah na spoločnosť“ na súťaži startupov s názvom Central European Startup Awards. V minulosti vyhrali aj súťaž StartUp Awards 2016 a stali sa absolútnym víťazom súťaže Mladý inovatívny podnikateľ 2018. Firmu tiež zaradili do zoznamu The New Europe 100 vychádzajúcich technologických hviezd strednej a východnej Európy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák






















