Denník N

7 dobrých správ: Aj nechcené deti majú právo na prvé spomienky, v Česku aj na Slovensku pre ne vznikol projekt kufríka

Život v kufríku. Foto – Facebook/Nadační Fond La Vida Loca
Život v kufríku. Foto – Facebook/Nadační Fond La Vida Loca

Aktualizované v nedeľu o 13:43 – Japonsko zaviedlo spánkový režim pre zamestnancov, v Bratislave otvorili bezobalový obchod a Tatry zaradil denník New York Times medzi najlepšie destinácie na rok 2019. Sedem dobrých správ, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. Oslobodili dievča, ktoré roky znásilňovali

Imelde Cortezovej hrozilo 20-ročné väzenie po tom, čo porodila dieťa muža, ktorý ju roky znásilňoval. Jej nevlastný otec ju zneužíval od jej 12 rokov, a keď s ním dievča ako 18-ročné otehotnelo, nepovedalo o tom nikomu ani nepožiadalo o lekársku pomoc.

Najskôr o tehotenstve vôbec nevedela, zistil to až doktor pri bežnej lekárskej prehliadke, na ktorej bola so svojou mamou. Tá sa na ňu najskôr nahnevala, pretože si myslela, že otehotnela s nejakým chlapcom zo školy.

Imelda Cortezová o znásilňovaní nikomu nepovedala, pretože jej nevlastný otec sa jej vyhrážal, že ak to prezradí, zabije jej mamu.

V Salvádore sú potraty úplne zakázané a tento zákon sa brutálne uplatňuje. Ženy, ktoré idú na potrat alebo porodia mŕtve dieťa, sú bežne obvinené z vraždy. Preto nebolo prekvapením, že v Cortezovej prípade žalobkyňa tvrdila, že takýmto rozhodnutím sa dievča pokúsilo o vraždu svojho dieťaťa.

Sudca však nakoniec rozhodol, že Cortezovú oslobodí. Jej prípad tak dal nádej všetkým ženám v stredoamerickej krajine, kde je silne mačistická spoločnosť. Podľa denníka Guardian tiež ukázal, že aj medzinárodné skupiny obhajujúce reprodukčné práva žien môžu mať vplyv.

„Sme veľmi šťastní a vďační za podporu. Trvalo to neskutočne dlho, kým sudcovia a prokurátori zistili to, čo hovoríme už roky: mimoriadna pôrodnícka starostlivosť nie je zločinom,“ povedala Paula Avilová-Guillenová z iniciatívy za rovnosť žien a Cortezovej právnického tímu.

2. V libanonskej pekárni zamestnávajú hendikepovaných

Ali Kerdi má zhoršený sluch aj reč. To mu však nebráni venovať sa svojej záľube, ktorou je pečenie chleba.

„Najskôr ma chceli naučiť upratovať,“ povedal pre Deutsche Welle Kerdi. „Keby som sa dotkol cesta, povedali by mi, aby som odišiel.“

On sa však svojho sna nevzdal a ako 35-ročný prevádzkuje pekáreň s dvoma zamestnancami, ktorí sú podobne ako on hendikepovaní.

Pekáreň pre ľudí so špeciálnymi potrebami otvorili v roku 2003 vďaka príspevku od nemeckej charity s názvom Chlebom proti mizérii, ktorá obchodu darovala použité pekárenské stroje z Nemecka. Aj traja nemeckí pekári prišli na pár mesiacov do mesta Burj al-Šamali na juhu Libanonu, aby naučili miestnych, ako pripravovať a piecť tradičný nemecký chlieb.

„Je tu mnoho ľudí, ktorí sa vyhýbajú tým so špeciálnymi potrebami,“ vysvetlila sociálna pracovníčka Sally. „My im len ukazujeme, že sú rovnakí ako každý iný, dokážu žiť medzi nami. Môžu robiť to, čo môžete robiť aj vy. Nevylučujeme ich.“

3. Japonci môžu využiť platený spánok

Japonsko bojuje proti únave svojich zamestnancov a zavádza spánkový režim v práci. Viaceré japonské firmy priznali, že ich zamestnanci trpia nespavosťou. Japonská ekonomika tak prichádza o 138 miliárd dolárov ročne.

Zamestnanci v Japonsku najnovšie môžu využiť možnosť plateného spánku počas pracovného času a zdriemnuť si v spálňach pre mužov a ženy. Jednou z prvých spoločností, ktoré túto možnosť zaviedli, bol japonský poskytovateľ služieb v oblasti IT Nextbeat. Ten ešte vlani zriadil dve oddelené miestnosti na spánok, ktoré sú tiež odhlučnené, takže zamestnanci si môžu nerušene pospať na pripravených posteliach. V miestnosti sú zakázané telefóny, tablety a tiež počítače.

„Krátky spánok dokáže zlepšiť efektivitu rovnako ako vyvážená strava a cvičenie,“ cituje Guardian Emika Sumikawu z Nextbeatu.

Podľa prieskumu v 28 krajinách spia Japonci v priemere 6 hodín a 35 minút, čo je o 45 minút menej ako medzinárodný priemer. O takmer hodinu dlhšie spia Fíni, podobne dlhý spánok majú aj Estónci, Kanaďania, Belgičania, Rakúšania a Dáni.

4. Opustení novorodenci dostanú „život v kufríku“

Projekt s názvom Život v kufríku myslí aj na odložené a nechcené deti. Do českých pôrodníc dodáva fotoalbumy, kde môžu sestry lepiť fotky malých detí, o ktoré nemajú ich rodičia záujem. Deti pri prepustení z nemocnice tak nedostanú len lekárske správy, ale aj malú pozornosť, v ktorej budú uložené informácie o ich narodení.

Zdravotné sestry pre ne zaznamenajú ich prvé dni života. Do pamätníka, ktorý je súčasťou kufríka, môžu zapísať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

7 dobrých správ

Teraz najčítanejšie