Ako merať integritu sudcov?
Čím vyššia je obsadzovaná funkcia, tým viac by za uchádzačov mala hovoriť ich minulosť.
Autor je členom Súdnej rady
„Slovensko zahadzuje príležitosť mať najlepších na významných postoch,“ povedal pred pár rokmi James Moliterno, americký profesor práva a expert na profesionálnu etiku právnikov, v rozhovore pre Trend. V jednej vete tak vystihol jeden z najväčších problémov krajiny.
Už niekoľko rokov buď pozorne sledujem obsadzovanie dôležitých funkcií v súdnictve, alebo sa na ňom ako člen Súdnej rady priamo zúčastňujem. Z môjho pozorovania vyplýva, že výber ľudí na kľúčové posty u nás prebieha v dvoch krokoch: Na začiatku sa zadefinujú pomerne všeobecné kritériá (vzdelanie, dĺžka praxe…), a v druhom kroku sa kandidát hlasovaním vyberie.
V tomto procese chýba niečo ako prepracovaný „stredný článok“, sústredený na zistenie najvyššej možnej kvality. Jeho obsahom by bolo nastavenie čo najpresnejšej predstavy o tom, aký by ten víťazný kandidát alebo kandidátka mali byť. A na tomto základe by potom mali byť sformulované čo najpodrobnejšie kritériá, ktoré by nám pomohli zodpovedne, predvídateľne a tiež preskúmateľne vybrať toho najlepšieho.
U nás sa niekedy vec vybaví tým, že „kandidát splnil kritériá a získal dostatok hlasov“. Pri takomto formálnom prístupe nedokážeme ustáť nielen zdôvodnenie výberu, ale nevieme ani vyvrátiť podozrenie, že si víťaz svoju pozíciu zákulisne mocensky pretlačil, prípadne biznisovo vyobchodoval.
Osobitný problém máme s kategóriou osobnostných vlastností, charakteru, morálky a integrity. Zatiaľ čo pri hodnotení odborných schopností sa môžeme oprieť o kvalitu rozhodnutí uchádzača, o ich zrozumiteľnosť a právnu precíznosť, prípadne o hodnotu jeho publikácií pre rozvoj právneho myslenia, na „meranie integrity“ nemáme zatiaľ vôbec žiadnu pomôcku. A strašne na to doplácame.
Pravidlo 1
Z čoho by sa také posudzovanie malo skladať? Pravidlom číslo jeden by mohlo byť,
