Denník N

Cestoval po Pakistane a objavil neznáme druhy plazov. Ľudia boli pohostinní, vraví zoológ

Vedec Daniel Jablonski z UK na mieste, odkiaľ vidno Himaláje, Karakoram aj Hindukúš. Foto – archív Daniela Jablonského
Vedec Daniel Jablonski z UK na mieste, odkiaľ vidno Himaláje, Karakoram aj Hindukúš. Foto – archív Daniela Jablonského

Daniel Jablonski precestoval za tri týždne v Pakistane 2-tisíc kilometrov a navštívil aj miesta, kam cudzinci príliš nechodia. Krajinu označuje za raj pre herpetológov, odborníkov na hady a obojživelníky.

Zhruba 500 kilometrov na sever od hlavného mesta Pakistanu Islamabad sa nachádza mesto Jaglot, z ktorého je výhľad na tri veľhory sveta, Himaláje, Karakoram a Hindukúš.

„Je to čarovné miesto,“ hovorí zoológ Daniel Jablonski, ktorý sa do Pakistanu vybral minulý rok v septembri, aby v krajine skúmal miestne plazy a obojživelníky.

„V Pakistane sa stýka fauna z orientálneho a paleoarktického regiónu, ktoré majú kontrastné druhy. Ak by sme za samostatný región uznali aj saharsko-arabský, bola by táto časť sveta úplne unikátna. Kontakt troch zoogeografických regiónov nenájdete nikde inde na svete,“ objasnil Jablonski, v čom spočíva jedinečnosť miestnej prírody.

Podľa neho možno na niektorých lokalitách Pakistanu nájsť užovku fŕkanú (Natrix tessellata), ktorá sa vyskytuje aj na Slovensku, s druhmi, ktorých centrum rozšírenia je v juhovýchodnej Ázii.

„Je tu veľký potenciál, že nájdete nové druhy, nielen tie kryptické, ktoré možno objaviť s využitím genetiky,“ hovorí zoológ.

Odborník pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Chlpaté“ či „rohaté“ hady

Niektoré druhy sú stále záhadou. Napríklad v Balúčistane – ale aj v iných púšťových oblastiach Pakistanu a západného Afganistanu –, kam sa Jablonski chystá na ďalšiu výpravu, kolujú zvesti o „chlpatých hadoch“.

V roku 2006 takého hada opísali v Iráne a po latinsky sa volá Pseudocerastes urarachnoides. „Chlpy“ – v skutočnosti ide o pretiahnuté šupiny – má na chvoste a budia dojem, že ide o pavúka. Had na ne láka korisť, najmä vtáky.

„Pred niekoľkými mesiacmi nám poslali z Balúčistanu fotku hada s ‚rohmi‘. Podobné hady (rod Cerastes) sa najbližšie vyskytujú v Iraku, Saudskej Arábii, Ománe a v západnejších oblastiach Blízkeho východu,“ hovorí Jablonski o zvláštnom náleze.

Prečo majú niektoré hady drobné „rohy“ či výstupky na hlave, nie je presne známe a jedna z hypotéz je, že slúžia na termoreguláciu. 

Gekón Crossobamon orientalis, púšť Tal. Foto – archív D. J.

Pohostinní ľudia

V Balúčistane sú lokality, ktoré sú veľmi riedko osídlené a Jablonski by sa tam chcel na ďalšej ceste vydať, lebo oblasť má nepoznanú diverzitu.

„Európski herpetológovia tam nejazdia. Naposledy tam boli Briti a Nemci na začiatku 20. storočia a v jeho polovici,“ vraví Jablonski a pokračuje, že dôvodom je náročný a nedostupný terén, veľké vzdialenosti, riedke osídlenie, málo vody a niekedy aj nevyhovujúca bezpečnostná situácia.

„V hlavnom meste Kvéta sa občas páchajú ozbrojené útoky,“ vraví zoológ. O oblasti sa u nás hovorilo najmä v súvislosti s únosom dvoch českých turistiek, ktoré ozbrojenci prepustili na slobodu v marci 2015 po dvoch rokoch zadržiavania.

Jablonski precestoval za tri týždne v Pakistane 2-tisíc kilometrov a vystúpil do nadmorskej výšky nad 3-tisíc metrov.

Do krajiny išiel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie