Denník N

Pred 90 rokmi sme mali školu na európskej úrovni, bola by škoda nevedieť o tom

Z výstavy Nebáť sa moderny na Bratislavskom hrade. Foto - Samuel Okkel
Z výstavy Nebáť sa moderny na Bratislavskom hrade. Foto – Samuel Okkel

Výstava na Bratislavskom hrade predstavuje Školu umeleckých remesiel, ktorá mala ohlas ako progresívna, moderná inštitúcia na európskej scéne.

Keď sa pohybujete na slovenskej umeleckej scéne, nie je možné, aby ste na ňu nenarazili. Škola umeleckých remesiel, skrátene ŠUR-ka, je miestna legenda, fenomén, ktorý však rozhodne nebol lokálny a nemala by o nej vedieť iba umelecká scéna. Jej existencia trvala iba jedenásť rokov, ale dodnes sa ukazuje, že jej význam bol obrovský.

„Predstavme si, že by nebola druhá svetová vojna. Škola umeleckých remesiel by bola jednou z najlepších škôl v Európe, tým som si istý,“ hovorí Maroš Schmidt, šéf Slovenského múzea dizajnu.

Je to príbeh o tom, ako sa aj vo večne trochu oneskorenej Bratislave začali písať dejiny výtvarného vzdelávania moderným jazykom, ktorým sa dá inšpirovať ešte aj dnes. A hoci vznikla najmä z hospodárskeho popudu, mala nebývalý vplyv najmä na modernú výtvarnú kultúru, keďže práve s ňou je prepojených množstvo špičkových autorov, maliarov, grafikov, dizajnérov či scénografov.

Aj preto vznikla veľká výstava Nebáť sa moderny, za ktorou stojí celý tím odborníkov. Dostala veľkorysé priestory na Bratislavskom hrade, kde potrvá až do konca septembra 2019. Má samostatný web s množstvom fotografií a vyjde k nej dokonca aj nová kniha, ktorá rozšíri a doplní predošlý výskum Ivy Mojžišovej, bez ktorej by toto všetko asi vôbec nebolo.

Výstava Nebáť sa moderny o bratislavskej Škole umeleckých remesiel potrvá do septembra 2019. Odborný garant výstavy: Ľubomír Longauer.
Koncepcia výstavy: Simona Bérešová, Klára Prešnajderová, Maroš Schmidt. Kurátorský tím: Katarína Bajcurová, Simona Bérešová, Vladimíra Büngerová, Viera Kleinová, Ľubomír Longauer, Klára Prešnajderová, Sonia de Puineuf, Maroš Schmidt, Zuzana Šidlíková. Foto – Samuel Okkel

Vo svojej dobe patrila ŠUR-ka medzi najpokrokovejšie umelecké školy v Európe a bola prirovnávaná k nemeckému Bauhausu. Foto – Samuel Okkel

Výstava predstavuje prostredníctvom originálov, replík, dobových dokumentov a ich interpretácií jednotlivé oddelenia ŠUR a jej pedagógov
– Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Zdeněk Rossmann, Julie Horová, František Tröster, Jaromír Funke a ďalší -, no aj kontext doby prvej republiky a bratislavskej moderny. Foto – Samuel Okkel

Prezentácia oddelenia keramiky, ktoré viedla vynikajúca výtvarníčka Julile Horová. Foto – Samuel Okkel

Bola to detektívka

Škola umeleckých remesiel bola „jej“ téma. História sama by na ňu možno zabudla. Škola totiž skončila tam, kde začal slovenský štát, a komunisti tiež veľmi nevedeli, ako sa vysporiadať s niečím, čo vzniklo v čase demokracie, otvorených hraníc a najmä voľného trhu, na ktorý ŠUR-ka svojich študentov pripravovala. Jej postavenie v dejinách jej však uprieť nikdy celkom nemohli, to sa totiž nedá.

„ŠUR-ka bola prvou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie