Prečo potrebujeme spomínať na 89.

V januári 1989 som mal 13 a pocit, že už rozumiem, aký je komunizmus. So starým otcom som pozeral správy na Viedni a so spolužiakmi sme si rozprávali vtipy o komunistoch. V novembri, už na gymnáziu, som to naozaj sledoval a chodil na námestia.

Tento rok sa k tomu budeme vracať. Prešlo 30 rokov, ale vlani pri protestoch za slušné Slovensko sme si uvedomili, ako je November stále prítomný a aké je dôležité vedieť, čo sa vtedy dialo.

Denne zaznamenávame udalosti okolo nás. Minútu po minúte. Tento rok by sme však chceli písať aj o tom, čo sa dialo pred 30 rokmi. Čo zažívali ľudia, ktorí boli reálnymi účastníkmi veľkých dejín, a nie iba školákmi ako ja.

Martin M. Šimečka je náš kolega, v januári 1989 vydával samizdatový časopis Fragment K, chodil na výsluchy a žil v komunite československého disentu. Práve on bude tento rok písať, čo robil a ako vnímal udalosti okolo neho.

Nebude to minúta po minúte ani deň po dni, ale systematicky začnú pribúdať jeho spomienky na rok 1989. Budeme ich uverejňovať v jednom texte, ktorý sa bude rozrastať, a na konci roka tak vznikne kronika roka, ktorý zmenil naše životy.

Nebudú to však iba spomienky Milana Šimečku. Oslovili sme aj ďalšie osobnosti, ktoré už na začiatku roku 1989 vnímali, čo sa deje. Svoje postrehy a zážitky spred 30 rokov budú písať aj Soňa Szomolányi, Miro Kusý, Martin Bútora, Ladislav Szigetti, Zuzana Mistríková a Peter Zajac.

Raz pridajú krátku historku, inokedy dlhšie poznámky k udalostiam a to, ako ich vtedy chápali. Ich pamäť by mala vydolovať poklady, ktoré sa môžu premeniť na históriu.

Verím, že aj vďaka ich spomienkam znovu ožije prelomový rok a pochopia ho aj tí, ktorí vtedy neboli tak blízko zmeny, boli malí ako ja alebo ešte vôbec nežili.

Príjemné čítanie.