Denník N

Nemala som to dovoliť, všetko som zmeškala, hovorí žena, ktorá bola 25 rokov v domácnosti

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Keď som sa sťažovala, manžel ma zobral niekam na dovolenku. Aj som vedela, že mnou manipuluje, ale nejako som si zvykla, priznáva svoj podiel viny na svojom nešťastí Margita.

Margite jej kamarátky neraz povedali, že má skvelý život. Nemusíš chodiť do práce, v pokoji si si vychovala deti, aj doopatrovala mamu, čo by sme my za to dali, opakovali jej.

Margite bolo trápne sťažovať sa, hlavne keď jej kamarátky naozaj nemali práve šťastie. Jednu trápilo zdravie, inú dieťa so špeciálnymi potrebami, ďalšia žila z ruky do úst, lebo bola osamelá matka. A aj tie, čo práve nemali nejaké dlhodobé a vyčerpávajúce problémy, si nežili tak dobre ako ona. Aspoň si to teda mysleli. A Margita s nimi.

„Mne to akosi celé nedochádzalo. Žila som ako vo sne,“ hovorí žena, ktorá ako 45-ročná začínala v mnohých smeroch úplne odznova.

Doma ti bude najlepšie

Vydávala sa mladá, sotva dvadsaťročná. Ako opisuje, pred oltárom stála s veľkým bruchom, ktoré nevedela zakryť ani maxi pelerína, čo jej nanútila mama. Jej manžel bol starší o dvanásť rokov, mal krásny dom, šéfoval jednej veľkej firme, ktorej bol spolumajiteľom.

„Prišla som takpovediac do hotového s jedným kufrom a s dvoma cestovnými taškami. V kufri som mala oblečenie, v taškách knihy. Moja mama bola už pár rokov vdova a mala som ešte dve mladšie sestry. Do výbavy mi mohla dať akurát tak dve súpravy posteľnej bielizne, nejaké uteráky a na pamiatku pozlátené náušnice, ktoré jej venoval otec, keď som sa narodila,“ rozpráva Margita.

Manžela spoznala v nemocnici. Ona bola začínajúca sestrička na detskom oddelení, on bol navštíviť svoju malú neter. Dievčinka tam ležala dlhšie a on chodil každý deň. Neskôr pozval Margitu do kina, potom na večeru. Začali randiť. Keď kamarátkam povedala, s kým sa stretáva, nechceli jej veriť.

„Môj vtedy budúci manžel bol v našom meste známy ako starý mládenec, o ktorom sa klebetilo, že si so žiadnou vážne nezačne, lebo sa bojí, že by ho chcela len pre peniaze,“ vysvetľuje Margita.

„Tak to kedysi v malom meste chodilo. Všetko sa vedelo, a ak sa nevedelo, tak si to ľudia vyfantazírovali tak, ako im to najviac vyhovovalo.“

Margita hovorí, že nebola žiadna zlatokopka, ktorá „zostane“ v druhom stave, aby muža prinútila k manželstvu. „Obaja sme boli, ako by som to povedala, plne pri zmysloch, keď som otehotnela. A obaja sme sa tešili. Pôvodne sme sa chceli zobrať až po narodení dieťaťa, ale na nátlak oboch rodín bola svadba taká, aká bola.“

Narodil sa im prvý syn, po dvoch rokoch dcéra a tri roky po nej ešte jeden syn. Margita bola niekoľko rokov na rodičovských dovolenkách, ktoré na seba nadväzovali.

„To nebolo až také výnimočné, hlavne v rodinách, kde ženu k návratu do práce netlačili nejaké ekonomické dôvody alebo obava, že príde o kvalifikáciu. Ja som vedela, že ako sestrička si po nejakom zacvičení na nové postupy prácu vždy nájdem. Manžel mi tiež hovoril, že zamestnať ma môže vo svojej firme, veď stále berú ľudí.“

Keď však nastala situácia, že Margita skutočne chcela nastúpiť do práce,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie