V Terchovej sú pokojní – toto nie je kalamita, toto je zima

Keď prichádzame v utorok skoro ráno do vyše štvortisícovej Terchovej, sneží. Keď odchádzame popoludní, sneží znova, len o trochu viac. Starosta Jozef Dávidík vyhlásil po konzultácii s okresným úradom pred niekoľkými dňami mimoriadnu situáciu a predpokladá, že nejaký deň – dva ešte potrvá.

„Takto to tu vyzerá vždy,“ hovorí pokojne Terchovčan, ktorý čaká na chodbe úradu na starostu, a dodáva, že snehu sa u nich zvykne „nakydať“ aj viac. „Anomália je, keď je snehu málo,“ zaklincuje na záver.

Kto sa pýta v Terchovej na sneh, je cudzinec a keďže zosobnením „cudziny“ je najmä Bratislava, tak aj Bratislavčan. Pri otázkach na snehovú kalamitu sa väčšina miestnych tvári zhovievavo, no niektorí vyzerajú, ako keby ste sa ich opýtali na rodisko Jánošíka.

„Je zima, tak padá sneh,“ zareaguje lakonicky muž s lopatou a pokračuje v odhadzovaní snehu z dvora rodinného domu pri ceste.

Do Terchovej „cudzincov“ chodí veľa a sú pre miestnych významným zdrojom príjmov. Približne osemsto chatárov celoročne, plus sezónni turisti. Hotel Gavurky bol aj v utorok plný. Lyžiarsky výcvik z Bratislavy práve jazdil na menšom vleku priamo v obci a na ďalšie turnusy čakajú.

Tretia mimoriadna situácia

Cesty do Terchovej aj priamo v obci sú odhrnuté, kopy snehu odvážajú nákladné autá. Malé odhŕňače a frézy čistia chodníky, zvyšok odpracú obyvatelia lopatami. Približne desať kilometrov pred Terchovou vidno na nebezpečne ohnutom elektrickom vedení, že situácia bola a je vážna. Na vedení totiž leží ťažký sneh.

Rodák z Terchovej, 53-ročný starosta Dávidík má v kancelárii zástavu, na ktorej je jeho slávnejší rodák Juraj Jánošík. Hovorí, že to nie je prvá mimoriadna situácia v tomto roku. Prvú vyhlásili tri dni po Silvestri, druhú jedenásteho a tretiu, zatiaľ poslednú, o dva dni neskôr. Hrozilo, že prídu aj o elektrické vedenie.

Čo čakať? Do 700 metrov bude snehu menej, nad tisíc viac

Analýzy a predpovede slovenského klimatológa Milana Lapina hovoria o stúpajúcich teplotách – zima v nížinách a vo vyšších polohách sa preto môže v budúcnosti pomerne výrazne líšiť.

• V porovnaní so stavom v období rokov 1921 až 1970 sme zaznamenali v posledných 50 rokoch postupný nepravidelný pokles všetkých charakteristík snehovej pokrývky až do výšky 700 metrov nad morom.
• Ide o počet dní so snežením, počet dní so snehovou pokrývkou, priemerná denná výška nového snehu, suma denných výšok celkovej snehovej pokrývky. Rast bol zaznamenaný iba miestami vo výške nad 1000 metrov nad morom.
• Mesačné teplotné priemery vzduchu postupne stúpli asi o dva stupne Celzia v porovnaní so stavom v období 1921–1970.
• V posledných desaťročiach sa vyskytlo aj niekoľko epizód s vysokou novou snehovou pokrývkou aj v nižších polohách, tá sa v priebehu niekoľkých dní v nižších polohách zväčša roztopila.
• V nasledujúcich desaťročiach môžeme očakávať ďalšie otepľovanie klímy. Odhad hovorí o oteplení o približne 0,3 až  0,4 stupňa Celzia za desať rokov, musíme teda počítať s postupným znižovaním priemerných charakteristík sneženia a snehovej pokrývky.
• Ojedinele môže veľa snehu napadnúť kdekoľvek na Slovensku, no najmenej do výšky 800 metrov nad morom bude pokrývka počas veľkej väčšiny zím nestabilná a hocikedy sa môže celkom roztopiť.
• Ojedinele sa môžu vyskytnúť zimy veľmi bohaté na sneh. S rastom globálnej teploty pribudne množstvo vodnej pary v atmosfére, čím sa vytvoria podmienky na vyššie úhrny zrážok aj v zime, ak sa vyskytne vhodná cyklonálna situácia. V nadmorskej výške nad 1200 metrov sa zrejme všeobecne zvýši množstvo snehu v porovnaní s minulosťou.

„Klíma sa mení. Niekedy pribúdal sneh postupne od novembra a vydržal do marca. Teraz napadá naraz, stresujúco veľa za niekoľko dní. Odhrniete cestu a môžete ísť znova. Terchová má 54 kilometrov ciest, ľudia žijú po horách, nemôžete ich nechať zasypaných,“ vysvetľuje starosta.

Slávni terchovskí rodáci

O približne polhodinu sa štveráme úzkymi cestami do časti Jánošovia nad Terchovou, kde žijú štyria ľudia. Starosta šoféruje štvorkolku a len tak prehodí: „Znovu to treba odhrnúť.“

Sneh, sneh, všade navôkol len sneh. Sme približne dvesto výškových metrov nad obcou a Helena Jánošíková podáva starostovi lopatu, aby mohol vyhrabať zapadnuté auto.

„Každú zimu je veľa snehu. Vždy je to takto. Sme zvyknutí. Máme ťažké auto a zásoby potravín, ak by sa niečo stalo,“ hovorí 53-ročná žena na úzkom chodníku vyhrabanom tak na jednu lopatu.

Helena Jánošíková hovorí, že jej manžel je vzdialený príbuzný Juraja Jánošíka. Manžel vraj pochádza z vetvy Jurajovho brata Adama. Starosta dodáva, že Jánošík mal ďalších bratov Martina a Jána, ktorého tiež popravili. „O kúsok ďalej je symbolický dom Juraja Jánošíka, ktorý som vám chcel ukázať. Ale nedá sa,“ dodáva sklamane a vracia Helene Jánošíkovej lopatu.

Juraj Jánošík nie je jediný známy terchovský rodák. Jánošík je určite najznámejší, ale v európskom meradle určite nie najslávnejší. V Terchovej sa narodil aj Adam František Kollár, spisovateľ, právny historik a knihovník, ktorého nazývali slovenským Sokratom. Bol osobným poradcom Márie Terézie, ktorá bola krstnou mamou jeho jedinej dcéry.

Vo svete pravdepodobne známejšia ako Jánošík je aj terchovská muzika, ktorú zapísali do knihy nehmotného svetového dedičstva UNESCO.

Ľudia si pomáhajú

Miestny kaplán s exotickým výzorom a ešte exotickejším menom, Ton Hans Dedyanto hovorí, že snehová kalamita Terchovčanov zomkla a pomáhajú si vyhrabávať dvory spod snehu. Aj priestory pred kostolom čistí s frézou jeden z nich.

„Tí, čo majú frézy, pomáhajú ostatným,“ rozpráva muž popri práci. 

„Áno, ľudia si pomáhajú, samozrejme, ak nie sú pohádaní,“ dodal veľmi dobrou slovenčinou kaplán, ktorý prišiel s misiou na Slovensko pred niekoľkými rokmi z Timoru v juhovýchodnej Ázii.

Kalamity môžu byť aj na jeseň a na jar

Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško hovorí, že trendy naznačujú, že sa treba pripraviť na veľmi variabilné prejavy počasia. Môžeme mať veľmi teplé zimy s nedostatkom snehu v bežne obývaných oblastiach, ako v zime 2013/2014, a potom sa môžu vyskytnúť aj zimy bohaté na sneh.

„Veľmi nevyspytateľný môže byť aj výskyt kalamít. V minulosti platilo, že sa koncentrovali v zimných mesiacoch – december, január, február, nové skúsenosti naznačujú, že môžu mať väčší časový rozptyl. Môžu sa vyskytnúť v zime, ale aj na jeseň. Ako v októbri v roku 2009, alebo na začiatku jari, napríklad koncom marca a začiatkom apríla 2013,“ prognózuje klimatológ.

Z analýzy hodnôt novej snehovej pokrývky v Oravskej Lesnej, ktoré dosiahli za deň viac ako 20 centimetrov (to je množstvo, ktoré už komplikuje situáciu), vyplýva, že počet takýchto dní tam od začiatku 90. rokov minulého storočia pribudol.

Faško na základe archívnych údajov tvrdí, že v posledných 28 zimách (od zimy 1991/1992) sa stalo v Oravskej Lesnej iba raz, a to v zime 2013/2014 to, že tam nenapadlo ani raz aspoň 20 centimetrov nového snehu. 

V zimách v období 1950/1951 až 1990/1991 bolo takýchto zím sedem. Najhoršia z tohto pohľadu bola v Oravskej Lesnej zima na prelome rokov 1994 a 1995, keď tam v deviatich dňoch spadlo aspoň 20 cm nového snehu. Podobná zima tam bola aj na prelome rokov 1975 a 1976, keď zaznamenali sedem dní s novou snehovou pokrývkou aspoň 20 centimetrov.

Podľa klimatológa v tomto regióne Slovenska existujú na konci 20. a v priebehu 21. storočia objektívne podmienky na pribúdanie snehových kalamít.