Aj Kočner vo väzbe nám ukazuje, prečo je Ústavný súd dôležitý
Bolo pri tom isté vzrušenie, ale aj mierne obavy či zvedavosť, keď sa prví ústavní sudcovia ujali svojich funkcií. Vráťme sa do januára 1993, teda o viac ako štvrťstoročie späť. Slovenská republika existovala tri týždne, nemala prezidenta a na čele krajiny bol premiér Vladimír Mečiar. Národnú radu viedol Ivan Gašparovič.
Ak si to porovnáme s dneškom, bolo malým zázrakom, že sa vtedy podarilo prvú desiatku ústavných sudcov vybrať. Vysvetlenie to má jediné – politici v tom čase ešte význam Ústavného súdu podceňovali. Voľba ústavných sudcov nebola ešte predmetom politických dohôd a zákulisných ťahov ako dnes.
Aj vďaka tomu boli historicky prví ústavní sudcovia pripravení de facto od vzniku republiky chrániť ústavnosť a základné práva a slobody jej občanov.
Spor o Kňažka
Jeden z prvých, kto sa na novovytvorený Ústavný súd obrátil, bol novovymenovaný prezident Michal Kováč. Už po pár dňoch sa pýtal, či na návrh premiéra musí odvolať ministra. Takýto návrh dostal od Mečiara, ktorý sa dostal do konfliktu s ministrom zahraničných vecí Milanom Kňažkom.
Kováčovi sa do jeho odvolania nechcelo, no napokon na odpoveď Ústavného súdu nepočkal a Kňažka odvolal. Ústavným sudcom trvalo tri mesiace, kým túto právnu otázku vyriešili. Povedali, že podľa ústavy nemá prezident povinnosť člena vlády odvolať. Návrhom premiéra bol povinný sa zaoberať, ale odvolať ministra nemusel.