Denník N

Odvrátená strana Mesiaca je červená

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Po tom, čo Čína vyslala sondu na odvrátenú stranu Mesiaca, sa musíme pripraviť na väčšiu hrozbu, než je Rusko, skôr ako bude príliš neskoro.

Keď kozmická loď Apollo 11 krúžila pred prvým pristátím okolo Mesiaca, predstavitelia NASA povedali astronautom na palube, aby si dávali pozor na „pôvabné dievča s veľkým králikom“. Zo žartu odkazovali na príbeh z čínskej mytológie, v ktorom bohyňa Čchang-e unikne zo Zeme, aby žila na Mesiaci so svojím domácim miláčikom.

Pred niekoľkými dňami, takmer päťdesiat rokov po tom, čo Neil Armstrong urobil „obrovský skok pre ľudstvo“, sa legenda o čínskej bohyni objavila znova. Už nejde o vtip. Čína skutočne oznámila, že sa stala prvou krajinou, ktorej sonda pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Robotická sonda, ktorá dostala meno Čchang-e 4, je výsledkom čínskeho projektu výskumu vesmíru, do ktorého ročne prúdi takmer 5 miliárd dolárov.

Ak niekedy existovala výstižná metafora pre obsesné tajnostkárstvo a rastúce globálne ambície komunistickej superveľmoci, tak ju ponúka práve táto smelá tajná misia. A pre Západ by mala byť nemenej ráznym budíčkom, ako bolo vypustenie sovietskeho satelitu Sputnik v roku 1957.

Táto kremeľská technologická facka a sovietska vojenská sila celé desaťročia znamenali, že všetky ostatné hrozby sú až na druhom mieste. Hrozivé desaťročia studenej vojny charakterizovali vesmírne preteky, preteky v zbrojení a celosvetový boj zameraný na zadržiavanie komunizmu.

Rastúca dominancia Číny

Vyrastal som v čase, keď sa mnohí ľudia na Západe báli, že komunistický blok bude triumfovať a uvrhne slobodný svet do podriadeného postavenia a represívneho systému, ktorý vládol za železnou oponou. Obávam sa, že dnes čelíme podobnej hrozbe zo strany rastúcej Číny.

V súčasnosti sa môže pekinský režim v porovnaní s Putinovou plutokraciou v Moskve, ktorá straší našich spojencov a zasahuje do našej politiky, javiť ako vzdialená hrozba. Ale pravdou je, že Čína je oveľa vážnejším protivníkom.

Pristátie na Mesiaci 3. januára 2019 len podčiarkuje rastúcu dominanciu Číny vo vesmírnej technológii, ktorá má vyvrcholiť v roku 2022, keď má na obežnej dráhe pribudnúť vesmírna stanica s ľudskou posádkou. Čína už dnes disponuje takzvanými zabijackými satelitmi, ktoré by mohli zničiť elektronické uši a oči Západu obiehajúce okolo Zeme, a tiež novými vesmírnymi zbraňami. A Čína preskočila Západ aj v umelej inteligencii, presnejšie v softvéri, ktorý umožňuje robotom plánovať budúcnosť a učiť sa z chýb.

Ale tá najakútnejšia hrozba sa týka bezpečnosti našich počítačov, počítačových sietí, obchodných a osobných dát, ktoré skladujeme a ktoré si vymieňame.

Problém Huawei

Vo svojom zžieravom predvianočnom varovaní britský minister obrany Gavin Williamson upriamil pozornosť na nebezpečenstvo britskej závislosti od čínskeho elektronického gigantu Huawei, ktorý má úzke vzťahy s pekinským režimom, ktorý minister označil za „občas malígny“.

Vyslovil tiež vážne obavy z firmy poskytujúcej technológie na vylepšenie britských telekomunikačných služieb na nový komunikačný štandard 5G. Táto technológia okrem iných vymožeností ponúka neuveriteľne rýchle sťahovanie dát, čo je veľký dar pre mnohých Britov nahnevaných na pomalé a nespoľahlivé širokopásmové služby. Takisto bude kľúčová pre takzvaný internet vecí, v ktorom sa budú môcť bezproblémovo spájať a interagovať zariadenia od termostatov po motorové vozidlá, čo zníži náklady a zlepší kvalitu nášho každodenného života.

Ale veľkým kazom tejto vedecko-fantastickej vízie budúcnosti je, že svetovým lídrom v tejto technológii je práve Huawei – firma založená bývalým dôstojníkom čínskej ľudovooslobodeneckej armády. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť sa obávajú, že jej produkty môžu obsahovať skryté vlastnosti, ktoré by čínskemu režimu mohli umožniť sabotovať naše systémy alebo z nich kradnúť dáta.

Aby sme boli spravodliví, Huawei akékoľvek zlovoľné úmysly popiera. Do dnešného dňa nikto nenašiel v jeho výrobkoch nič, čo by túto domnienku potvrdzovalo. Ale faktom zostáva, že niektorí naši najbližší spojenci vrátane Spojených štátov odmietajú označiť výrobky čínskej spoločnosti za vhodné pre citlivú národnú infraštruktúru.

Národná bezpečnosť alebo modernizácia?

V Británii sa tomu zatiaľ vyhýbame. Špeciálny tím expertov operujúcich v meste Banbury v grófstve Oxfordshire, do ktorého patria bývalí zamestnanci vládnej agentúry pre kybernetickú špionáž GCHQ, hodnotí výrobky Huawei pred tým, ako môžu byť použité na citlivých miestach. Ale keď vezmeme do úvahy komplexnosť čipov a softvéru aj záhadné spôsoby a zdanlivo nevinné vlastnosti, ktoré umožňujú zariadeniam interagovať, výsledky evaluácie centra pre kybernetickú bezpečnosť nás nemusia veľmi upokojiť. Napokon, niečo podobné medzi riadkami naznačuje aj posledná správa tohto centra: „V technologických procesoch spoločnosti Huawei boli identifikované záležitosti vedúce k novým rizikám v britských telekomunikačných sieťach.“ Žiaľ, v správe sa nič viac neuvádza.

Ale nechajme teraz mobilné technológie tak a pozrime sa napríklad na čínsku štátnu spoločnosť China General Nuclear (CGN), ktorá je veľmi zainteresovaná do britskej jadrovej energetiky vďaka stavbe elektrárne Hinkley Point v grófstve Somerset, ktorá bude dodávať elektrinu do asi šiestich miliónov domácností. Tak isto je potenciálne zapojená aj do nových jadrových zariadení v essexskom Bradwelle a v suffolskom Sizewelle. Skrátka, Spojené kráľovstvo a mnohí jeho spojenci čelia dileme, či dať prednosť národnej bezpečnosti alebo modernizácii svojich ekonomík aj s použitím čínskeho know-how.

Šéf spravodajskej agentúry MI6 Alex Younger je len jedným z vysokopostavených úradníkov, ktorý bije na poplach. Minulý mesiac naznačil, že by Briti mali nasledovať Novozélanďanov a iné krajiny a zakázať čínsku technológiu v najkritickejších súčastiach národnej infraštruktúry.

Neobjasnený, ale rozsiahly útok

Kým naši ministri ešte váhajú, medzi Spojenými štátmi a Čínou v tejto veci už dnes zúri ostrá konfrontácia. Na žiadosť americkej strany len nedávno kanadské úrady zatkli finančnú riaditeľku spoločnosti Huawei.

Meng Wan-čou je jednou z najmocnejších žien Číny a teoreticky ju zatkli za to, že nespolupracovala pri uplatňovaní amerických sankcií voči Číne. Ale väčšina pozorovateľov pokladá tento prípad, v ktorom ju napokon rýchlo prepustili na kauciu, za varovanie zo strany Bieleho domu, že je rozhodnutý zastaviť čínske technologické besnenie.

Potvrdzovala by to aj informácia, že Donald Trump je pripravený vyhlásiť stav ohrozenia a postaviť mimo zákona dve veľké telekomunikačné firmy – Huawei a ZTE – pre podozrenie, že Američanov „špicľujú“. Hovorí sa, že na svete je už exekutívne nariadenie, ktoré by v prípade, že by ho prezident podpísal, firmám rovno zakazovalo pôsobiť v USA.

Ale obavy z Číny sa ako huby po daždi objavujú aj v iných odvetviach. Americkí vyšetrovatelia nedávno obvinili dvoch čínskych občanov z toho, že hekli počítače s citlivými informáciami najväčších západných svetových firiem. A Briti podozrievajú pekinský režim z toho istého. Ako dramaticky vyhlásil minister zahraničia Jeremy Hunt: „Táto kampaň, hoci je dodnes neobjasnená, je jedným z najsignifikantnejších a najrozsiahlejších kybernetických útokov proti Spojenému kráľovstvu a jeho spojencom, zameraným na obchodné tajomstvá a ekonomiku po celom svete. Tieto aktivity musia prestať.“

Gigantické korupčné projekty

Ako sa dalo predpokladať, Čína tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že Briti aj Američania „vytvárajú ohováračské šumy“. Lenže obavy z Číny sa týkajú omnoho väčšieho množstva odvetví, než je tajomný svet hi-tech. Napríklad Austrália je z čínskeho vplyvu taká znepokojená, že nedávno prijala balíček tvrdých zákonov namierených proti pokusom o subverziu, a tak sa trestným činom stali aj neregistrované lobistické aktivity v prospech iného štátu.

Po celom svete rastú obavy z drsnej čínskej ekonomickej diplomacie, ktorá zvyčajne zahŕňa veľké a nepriehľadné infraštruktúrne projekty v chudobných krajinách budované čínskymi spoločnosťami za požičané peniaze. Na prvý pohľad vyzerajú tieto gigantické schémy – železnice v Afrike, priehrady v Južnej Amerike, diaľnice vo východnej Európe – atraktívne, ale príliš často je výsledkom sklamanie a zničujúce dlhy.

V Ekvádore sužovanom nedostatkom peňazí Čína vybudovala napríklad kolosálnu priehradu a hydroelektráreň Coca Codo Sinclair za viac ako 19 miliárd dolárov. Ale dva roky po otvorení je jasné, že ide o nepodarok, ktorý nikdy nešiel na plný výkon. Je veľavravné, že hádam každého ekvádorského predstaviteľa, ktorý bol v projekte zainteresovaný, nakoniec odsúdili za úplatkárstvo. Lenže tento juhoamerický štát bude musieť v najbližších desaťročiach aj tak splácať obrovské úvery, na ktoré pôjde väčšina jeho príjmov z exportu ropy.

Taiwanský problém

Rast čínskeho hospodárskeho impéria ide ruka v ruke s rastúcou sférou čínskeho vojenského vplyvu v oblasti východnej a juhovýchodnej Ázie. Peking trvá na tom, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Huawei

Teraz najčítanejšie