Denník N

Aká záťaž je pre žiakov ešte únosná a ako im pomôcť v týždni, keď sa uzatvárajú známky

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O týždeň učitelia uzavrú známky za prvý polrok, žiaci majú tak posledné dni na opravenie známok.

Matúš je ôsmak na bratislavskej základnej škole. Týždeň predtým, ako sa majú uzatvoriť známky k polroku, mal za jeden deň veľkú polročnú písomku zo slovenčiny a menšie písomky z fyziky a angličtiny. Do toho mal ešte odpovedať z biológie.

„To nemá žiaden zmysel. Extrémny stres produkuje výkonovo nastavené stroje a oberá deti o schopnosť byť skutočne šťastné a vyrovnané,“ reaguje na počet písomiek učiteľ a špeciálny pedagóg Viktor Križo. Takéto tlaky podľa neho zväčša ani neprinesú optimálne výsledky a je to len na škodu veci. „Určite by sa to nemalo stávať,“ hovorí.

Niektorí tvrdia, že stres pred polročným vysvedčením pomáha žiakom pripraviť sa na vysokoškolský systém, kde budú musieť nárazovo preukázať vedomosti z veľkého množstva učiva. Iní upozorňujú, že takýto stres deťom neprospieva a žiaci tak ani nemôžu podávať optimálny výkon. A ak ešte k tomu doma počujú, že treba mať zo všetkého jednotky, a po škole majú každý deň záujmové krúžky, môže to byť pre nich veľmi veľký tlak.

„Aktuálne mám v starostlivosti klienta, ktorému sa spustili psychosomatické ťažkosti po tom, čo mali naplánovaných päť písomiek v jeden deň. A to by sa nemalo stávať,“ hovorí psychologička Eva Hargašová. Pred vysvedčením môže byť podľa nej tlak na deti veľký, a to najmä na druhom stupni, kde každý učiteľ učí svoj predmet a nemá prehľad, kedy má naplánovanú písomku jeho kolega.

Celkovo sa teraz stará o dvoch pacientov, ktorí sú z medicínskeho hľadiska zdraví a ich problémy sú preukázateľne psychosomatické. „Ukazuje sa, že to má súvis s tlakom spojeným so školou a s výkonom, ktorý je však kombináciou tlaku zo školy a tlakom, ktorý na dieťa a jeho školský výkon kladú rodičia doma,“ opisuje psychologička.

To ako sa na žiakovi môže tlak a stres prejaviť, je podľa nej individuálne, od únavy, cez oslabenie imunity až po psychosomatické ťažkosti, teda bolesti brucha, hlavy, ekzémy, astmy, kašeľ, zápaly mechúra a časté chodenie na toaletu.

Dávam šance na opravy

Je to ťažké obdobie pre žiakov, rodičov, ale aj pre nás, zhodujú sa učitelia. „Je to náročné obdobie, obzvlášť, že to prichádza po pokojných vianočných sviatkoch ako také náhle zemetrasenie,“ hovorí učiteľ matematiky Viktor Križo z bratislavskej Základnej školy na Dubovej.

Z matematiky aj zo slovenčiny sa v tomto období píšu veľké polročné písomky, ale aj učitelia iných predmetov v tomto období často dávajú žiakom písať písomky, alebo ich skúšajú.

Aj učiteľ a špeciálny pedagóg Križo dáva možnosť žiakom, aby si pred uzatvorením známku zlepšili. „Vcelku hodnotenie a známkovanie nemusím, ale keď už to je, tak si myslím, že je to tu hlavne pre deti a ich rast, nie ako nástroj moci učiteľa,“ hovorí.

Takže ak žiak dokáže prevziať zodpovednosť za svoju prácu a niečo sa mu objektívne nepodarí, mal by mať podľa neho nárok si veci opraviť.

„Naším cieľom je, aby žiak vedel, nie aby sme ho dostali. Ak sa doučí, sám aktívne ide a hľadá cesty, ako veci opraviť, a naozaj sa snaží, mám z toho veľkú radosť a hľadám všetky spôsoby, ako mu vyjsť v ústrety,“ povedal.

„Záťaž na žiakov je zlá predovšetkým v tom, že sú stále naučení na hodnotenie zvonka,“ hovorí Križo. Ako príklad dobrej praxe opisuje pôsobenie psychológa Carla Rogersa na vysokej škole. Ten dal študentom k dispozícii literatúru a povedal, že skúška bude pozostávať z toho, že študent si otvorí index, zapíše si sám známku a následne 10 minút bude opisovať, prečo sa tak ohodnotil, na čom pracoval počas semestra.

„Na podiv okrem asi dvoch študentov hodnotilo množstvo študentov tento predmet ako najlepší a najobohacujúcejší. Lebo celá zodpovednosť bola na študentovi,“ hovorí Križo.

Tieto princípy podľa neho potrebujeme dostávať stále viac do nášho školstva, ak chceme deti priviesť k tomu, aby nepodvádzali plagiátmi, aby nekradli, keď ich nikto nevidí, aby jednoducho boli hlboko v duši zakorenení v hodnotách, charaktere a túžbe po vlastnom raste.

Polročné hodnotenie však podľa neho má aj výhody. Napríklad učitelia vedia odmerať, čo sa žiaci za polroka naučili a či to vedia aj preukázať. Ale nemusí sa to podľa neho robiť len testami, ale sú tu aj iné formy a metódy, ktoré síce vyžadujú od učiteľa viac času, ale dávajú dieťaťu väčší rozvoj, napríklad eseje, úvahy, čitateľské denníky či kvalitné projekty.

Snažím sa pred polročným hodnotením nepísať testy

Zuzana Tkáčová učí informatiku na bilingválnom Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. Na jej predmete žiaci nepíšu veľké polročné písomky. Pred vysvedčením sa snaží, aby jej hodiny neboli výrazne odlišné a stresujúce oproti tým počas roka.

Žiaci si však môžu opraviť známky, dopísať písomky či odovzdať projekty, ktoré počas roka nestihli alebo zameškali. „Na to ich zvyknem upozorniť hneď na začiatku školského roka, aby si to strážili v priebehu polroka, aby im to nezostalo na toto hektické obdobie, keď spravidla musia riešiť iné predmety,“ hovorí Tkáčová, ktorá tento rok získala titul Učiteľka Slovenska.

V tomto období tak nepíšu ani písomky. Výnimkou je, ak vtedy ukončia tematický celok, ale Tkáčová sa snaží naplánovať učivo tak, aby mali pred polročnými vysvedčeniami čas skôr na motivačné a diskusné témy učiva venované novým trendom či zmenám v spoločnosti.

Ak si však niekto chce opraviť známku, dá mu šancu. Neskúša ho, je proti tejto forme. „Mám pravidlo, že žiak si má opraviť známku tým spôsobom, ako ju pokazil. Teda ak má zlé hodnotenie z projektu, má ho dopracovať alebo vylepšiť. Ak má zlú známku z testu, má si napísať opravný test. Ak má neabsolvované niektoré aktivity, má si ich nahradiť – a najlepšie čo najskôr hneď počas polroka,“ opisuje.

Nárazové skúšanie či testovanie môže mať podľa nej výhodu asi len v možnej príprave na neskoršie vysokoškolské štúdium a skúškové obdobie. Niektorí vidia výhodu v tom, že si žiak môže opakovať učivo, ale na to sú podľa nej aj atraktívnejšie spôsoby, ako veľké skúšania či písomky.

„Je to veľmi náročné obdobie. Avšak známky žiak nezbiera len v januári alebo v júni – aj on si musí uvedomiť, že známky sa majú opravovať podľa možnosti hneď počas polroka,“ hovorí učiteľka. A ak si to žiak nechá na poslednú chvíľu, sám sa vystavuje veľkej záťaži a stresu. „A na to isté by mali myslieť aj učitelia,“ dodáva.

Snažíme sa koordinovať, nie vždy to vyjde

Učitelia hovoria, že sa na škole snažia koordinovať písomky, aby sa nestávali prípady ako u Matúša, ktorý v jeden deň písal tri písomky a ešte mal aj odpovedať. „Školy majú zväčša už elektronický systém, ktorý vie koordinovať tieto písomky, a teda by sa nemalo stať, že sú naraz 2 či 3 písomky, obzvlášť nie veľké,“ hovorí Križo.

Aj na košickom gymnáziu sa snažia, aby žiaci nemali v jeden deň viacero písomiek.

„Niekedy je to ťažko realizovateľné, zvlášť ak u nás má veľa žiakov skupinovú výučbu so žiakmi z rôznych tried alebo jednohodinové predmety, teda raz za týždeň. Potom je ťažké zabezpečiť, aby sa bral ohľad na všetkých žiakov,“ hovorí Tkáčová.

A ak sa stane, že žiakom hrozí viac písomiek, tak to učiteľom povedia. „Navyše z iniciatívy žiakov prišiel pred dvoma rokmi návrh na takzvaný Test Free Day, ktorý sme na pedagogickej rade odsúhlasili, a tak raz mesačne – vždy v iný kalendárny deň – majú žiaci deň, keď nepíšu vôbec žiadne písomky,“ hovorí učiteľka.

Napríklad na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave majú nastavený systém, aby žiaci nepísali v jeden deň viac ako jednu veľkú písomku. Celkovo majú systém uzatvárania a tvorby známok nastavený inak.

Gymnazisti majú počas polroka priebežné testy alebo iné hodnotené aktivity, za ktoré môžu získať 15 percent ako príspevok ku celkovej známke. Od polovice decembra do 20. januára je u nich obdobie záverečných testov z celej polročnej látky a iných aktivít napríklad polročné záverečné laboratórne cvičenie, ktoré predstavujú 100 percent známky.

„V tomto čase sa píšu 120-minútové testy z tém celého polroka každý deň a tie sú hodnotené sto percentami. Študenti sú teda načasovaní na tieto záverečné aktivity a počas polroka nie sú skúšaní hocikedy,“ opisuje riaditeľka Mária Smreková. Nejde pritom o bežné písomky, ale o testy podobné externej maturite či testovaniu 9.

Kvôli písomkám sa upravuje aj rozvrh, ktorý škola každý týždeň mení a prispôsobuje, aby sa nestalo, že by mali žiaci v jeden deň viacero písomiek.

To, že žiaci vedia dopredu, kedy budú písať veľké testy, im podľa Smrekovej umožňuje, aby si sami organizovali čas a rozložili si podľa toho aj iné aktivity.

Ani opravovanie známky sa u nich nedá urobiť tak, že by žiak išiel odpovedať. Ak majú záujem opraviť si známku, ktorú dosiahli v teste, musia z rozumného dôvodu požiadať riaditeľku školy o komisionálnu skúšku po klasifikačnej konferencii.

Žiaci sú podľa riaditeľky bratislavského gymnázia Smrekovej preťažení nielen počas záverečného hodnotenia. „Dávno upozorňujeme na preťaženie žiakov zbytočnými informáciami, namiesto toho, aby sme ich učili myslieť a tvorivo pracovať s informáciami, učíme ich naspamäť.“

Je podľa nej nevyhnutné, aby žiaci rozumeli základným pojmom v témach a vzťahoch medzi nimi. „Lebo myslieť môžeš, iba ak máš o čom,“ hovorí riaditeľka. Základné učivo by sa podľa nej malo zredukovať na pojmy a vzťahy medzi nimi, ktoré sú v danom stupni nutné a postačujúce, aby žiak sám alebo s učiteľom mohol postúpiť do vyššieho stupňa vzdelávania.

Niektorí rušia krúžky, iní tlačia na známky

Týždeň či dva pred polročným vysvedčením je ťažkým obdobím aj pre rodičov. Aj keď sa nedá všetkým dať jedna rada, psychologička Hargašová hovorí, že rodič by mal dať najmä dieťaťu najavo, že mu rozumie, keď sa sťažuje, že toho má v škole veľa.

Odpovede typu „aj ja som toho mal veľa a musel som to zvládnuť“ nedajú podľa nej dieťaťu pocit, že je vypočuté a pochopené.

„Takže v prvom rade mať súcit a pochopenie, uznať jeho emóciu a snažiť sa spoločne s dieťaťom hľadať spôsob, ako danú situáciu zvládnuť,“ hovorí psychologička.

Napríklad mu môžu povedať, že nemusí mať zo všetkého jednotky a je v poriadku sa zamerať len na niektoré predmety a nie je problém mať z niečoho dvojku či trojku. „Mať zo všetkého 100 percent a mať jednotky zo všetkého nastavuje nerealistické očakávania a zvyšuje tlak. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že jeho hodnota nie je viazaná na známku v škole,“ radí psychologička.

Záujmové krúžky by podľa učiteľa a špeciálneho pedagóga Križa rodičia deťom rušiť nemali, ani keď majú záverečné hodnotenie. Dieťa má mať podľa neho pestré činnosti. „Má sa vedieť zabávať, ale aj pracovať, smiať sa i plakať, učiť sa i hrať sa. A to je jedno, či je polrok alebo leto,“ hovorí.

Naháňanie sa za známkami je podľa neho nezdravý šport a rodič by mal dieťa viesť k systematickej práci a dovoliť mu aj zlyhať. Čím skôr to dovolí, tým väčšia šanca je, že naskočí na vlastný motor. Chce to však aj veľa podpory a povzbudenia, dôvery, lásky,“ hovorí.

Rodičia, ktorí túžia po samých jednotkách a ktorí dieťa pranierujú či trestajú za známky, často podľa Križa nevidia skutočnú hodnotu svojho dieťaťa. Teda, že je vzácne, hodnotné už len za to, že je. „Učenie nie je nejaká povinná vojenská služba. Je to radosť objavovania, ale aj tréning odvahy, trpezlivosti, zodpovednosti, snahy. Dôležitý je proces, číslo je len okrasa,“ dodáva.

Ak rodič vie, že dieťa sa snaží, môže mu byť podľa Križa ukradnuté, čo mu učiteľ dá.

Niekedy môžu krúžky aj pomôcť. Ak je to nevyhnutné, vie si ich zrušenie učiteľka Tkáčová predstaviť, ale pripomína, že zatvorenie dieťaťa nad učebnicami od príchodu domov zo školy až do neskorého večera neznamená zvýšenú efektivitu a produktivitu učenia.

„Niektoré deti nevedia, ako sa majú učiť, a vtedy je potrebné nájsť si čas, vyzbrojiť sa trpezlivosťou a v pokoji sa učiť aj s dieťaťom. Rozdeliť si to do menších častí s prestávkami,“ hovorí. A odpočinok, napríklad šport alebo krúžok, môže podľa nej pomôcť uvoľniť napätie a stres a dieťaťu sa potom bude lepšie učiť.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash