Denník N

Európska únia je skvelá myšlienka, ktorá však stráca smer

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

EÚ sa potrebuje vrátiť k svojim prvotným princípom a znovuobjaviť svoj pôvodný účel.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Popri tom, ako sledujeme sériu britských záchvatov súvisiacich s odchodom z Európskej únie, je veľmi ľahké pozerať sa na brexit ako na akt bláznovstva, ako na výsledok sebatrýznenia, ktoré Britov v nasledujúcich rokoch ochudobní. Európa je totiž pre Spojené kráľovstvo najväčším trhom, kam smeruje takmer polovica jeho exportu. A strata privilegovaného prístupu na trh je veľmi vysokou cenou za symbolické získanie suverenity.

Ale brexitový debakel vrhá svetlo aj na Európu. Človek tak lepšie vidí na kontinent a na to, že tamojší politický projekt prestal fungovať – aspoň podľa mnohých ľudí z jeho západoeurópskeho jadra. A to hovorím ako neochvejný podporovateľ Európskej únie.

K transferovej Únii

Spojené štáty a Európska únia boli dvomi hlavnými motormi sveta založeného na otvorených trhoch, demokratickej politike, slobode a vláde práva, ľudských právach a globálnom bohatstve. Lenže v prípade, ak sa bude sila oboch týchto centier ďalej zmenšovať, budú tieto hodnoty celosvetovo ďalej erodovať.

V posledných troch desaťročiach európsky projekt akoby strácal smer. Spočiatku šlo o spoločenstvo štátov spolupracujúcich preto, aby vytvorili väčší trh, aby boli efektívnejšie, aby udržali politickú stabilitu. Lenže toto spoločenstvo sa začalo obsesne zaoberať dvomi obrovskými témami, ktoré podkopali jeho hlavné ciele.

Tou prvou bola po kolapse Sovietskeho zväzu rýchla integrácia mnohých nových krajín, ktoré boli ekonomicky a sociálne oveľa menej rozvinuté ako pôvodní členovia Európskej únie. Únia sa od roku 1993 zmenila z dvanásťčlenného klubu na spoločenstvo 28 krajín. Pôvodne sa zameriavala na otváranie trhov, zmenšovanie regulácie a vytváranie nových možností rastu, lenže už čoskoro sa stala transferovou úniou, obrovskou schémou, ktorej účelom je prerozdeľovať peniaze prosperujúcich krajín rozvíjajúcim sa trhom. Dokonca aj v dnešnom silnom ekonomickom prostredí tvoria príspevky z Európskej únie viac ako tri percentá maďarskej ekonomiky a takmer štyri percentá lotyšského hospodárstva.

Migračná kríza a euro

Táto priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami Európy s otvorenými hranicami nevyhnutne priniesla migračnú krízu. Ako v časopise Foreign Affairs napísal Matthias Matthijs, medzi rokmi 2004 a 2014 odišli do Spojeného kráľovstva a do Nemecka dva milióny Poliakov a do Talianska a Španielska sa takto presunuli dva milióny Rumunov. Tieto pohyby znamenali masívny nápor na sociálne systémy hostiteľských krajín a vyprovokovali rastúci nacionalizmus a nativizmus.

Prílev viac ako milióna utečencov pochádzajúcich zväčša z Blízkeho východu z roku 2015 musíme vidieť v kontexte už takého obrovského počtu iných migrantov. A tak, ako možno vidieť takmer všade – od Spojených štátov po Rakúsko –, strach z imigrantov je najlepším palivom pre krajne pravicových nacionalistov, čo následne diskreditujú politický establišment, ktorý robia zodpovedným za nekontrolovaný prílev cudzích ľudí.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie