Rodičia autistického syna sú nahnevaní: Posudková lekárka v Leviciach ignoruje jeho stav

Peter Búri z Levíc má 45 rokov a pracuje ako závodný hasič v atómovej elektrárni. S manželkou Renátou vychovávajú tri deti, medzi nimi aj pätnásťročného Patrika, ktorý trpí vážnym hendikepom – autizmom. Rodičia majú pocit, že štát im miesto pomoci hádže polená pod nohy.

Problémy v rodine sa začali v roku 2009, keď vtedy šesťročného Patrika psychologička neodporučila dať do prvého ročníka základnej školy. Chcela, aby ešte rok počkal, lebo jeho správanie nezodpovedá veku.

Rodičia s ním začali navštevovať centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Tamojšia odborníčka im po pár sedeniach odporučila, aby zašli do pedagogicko-psychologického centra v Hlohovci, kde Patrikovi urobili testy. Na základe týchto výsledkov zašli do autistického centra v Bratislave. V marci 2012 Patrikovi stanovili diagnózu detský autizmus v obraze vysokofunkčného autistického dieťaťa.

Posudková lekárka nám všetko zamieta

Rodičia z tohto dôvodu pre Patrika požiadali o pridelenie preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby. Posudková lekárka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach Eleonóra Neupauerová to zamietla. „Nerozumeli sme tomu, lebo Patrikova miera funkčnosti bola výrazne znížená, čo sme dokladovali vyjadreniami lekárov. Záhadne to nestačilo.“

Požiadali aj o pridelenie asistentky, keďže Patrik nie je schopný fungovať samostatne. „Nedokáže sa sústrediť, rodičov ako učiteľov neakceptuje, pri učení berie ako autoritu len cudziu osobu. Asistentku, ktorá ho doučovala, vnímal práve takto. Rodičov chápe ako tých, čo ho majú vychovávať, stravovať ho, obliekať, pomáhať mu, nie ho však učiť školské učivo,“ tvrdí otec.

Patrikov hendikep sa prejavuje vo viacerých oblastiach. „Je uzavretý, do spoločnosti príliš nechce chodiť, a ak, s nikým nekomunikuje. Podmienkou totiž je, aby tie osoby dobre poznal. Stále musí byť pod dohľadom, nedokáže sa ani správne obliecť, v zime si pokojne natiahne krátke nohavice.“

Našťastie, k okoliu nebýva agresívny, hoci občas poškodzuje sám seba – rozhrýza si pery, prípadne si niečím pichá do prstov, až kým mu nekrvácajú. „Žiaľ, nikdy nebude môcť fungovať sám bez dozoru,“ konštatuje otec.

Uspeli sme s odvolaním, aj tak nám robila prieky

Posudková lekárka napriek všetkým argumentom a lekárskym správam pridelenie asistencie odmietla. Rodičia sa odvolali na ÚPSVaR v Banskej Bystrici, ktorý ich argumenty uznal a Patrikovi pridelil ZŤP na 50 percent. „Doktorka Neupauerová mu však asistenciu napriek tomu znovu zamietla, čo sme už považovali za nehorázne,“ vysvetľuje Peter Búri.

Opäť sa odvolali a požiadali aj o osobné stretnutie s posudkovou doktorkou. Uskutočnilo sa v septembri 2013. Podľa otca na ňom v prítomnosti viacerých úradníkov ÚPSVaR aj psychologičky z úst Neupauerovej zaznela veta, že „síce vedela, o koho ide, ale nedala nám to preto, že sme k nej prestali chodiť ako k nefrologičke“.

Patrik bol predtým jej pacientom, pretože sa pomočoval. Naordinovala mu lieky na zahustenie moču, po roku však neurologické vyšetrenie zistilo, že problém je inde. „Patrik mával v noci tiché záchvaty, počas ktorých sa mu uvoľnili svaly a pomočoval sa. To bol dôvod, pre ktorý sme k Neupauerovej prestali chodiť. Nebol dôvod brať lieky na zahustenie moču, potreboval iné. Tie mu predpísala psychiatrička. Zabrali tak, že Patrik sa roky nepomočoval a mohol ich na dlhší čas vysadiť.“

Zvýšený otcov hlas na stretnutí s úradníkmi a s lekárkou v roku 2013 nakoniec zabral, Neupauerová ustúpila a schválila mu asistenciu na dva roky. „Už ma prestalo baviť stále vypisovať papiere, žiadať o niečo, na čo máme nárok, doprosovať sa.“ Odvtedy bolo všetko v poriadku – osobnú asistenciu aj ZŤP Patrikovi úrad každé dva roky predlžoval. Až do roku 2018.

Kopíruje staré správy?

Ešte v roku 2014 Patrika hospitalizovali na detskej psychiatrii v Bratislave. „V prepúšťacej správe mu stanovili ďalší problém – Aspergerov syndróm. A hoci sme úradu práce tieto záznamy predložili, stále nám posielajú tlačivá, v ktorých Neupauerová uvádza starú diagnózu. Zjavne to len odpisuje zo starých správ,“ hnevá sa otec. Za vrchol považuje lekárkino stanovisko, že