Mučivá spomienka na Afganistan
Amerika i ostatné krajiny NATO by v krajine mali ponechať aspoň časť vojakov. Nie, aby vyhrali, ale aby spolu s Afganistanom neprehrali.
Po viac ako sedemnástich rokoch prišiel v súvislosti s Afganistanom čas prijať dve dôležité pravdy. Prvou je, že vláda a jej americkí partneri, rovnako ako partneri z NATO, nedosiahnu vojenské víťazstvo. Afganské sily sú síce lepšie vycvičené ako v minulosti, ale stále nie sú dosť silné a je nepravdepodobné, že by boli niekedy schopné poraziť Taliban. Nie je to ani tak preto, že vládne jednotky nie sú jednotné a stále nie sú dostatočne profesionálne, ale preto, že Taliban je veľmi motivovaný a dodnes si udržiava veľkú podporu doma aj v susednom Pakistane, ktorý mu poskytuje životne dôležitú podporu a útočisko.
Druhou pravdou je, že mierové rokovania pravdepodobne nebudú fungovať. Rozhovory sa konajú, končia a znovu začínajú už celé roky, ale diplomacia vždy súvisí s faktami a trendmi na zemi – a tie idú proti dohodnutému usporiadaniu.
Taliban nepotrebuje konsenzus
Situácia na zemi pripomína pomaly sa vytrácajúci pat. Vláda kontroluje územie, kde podľa odhadov žijú asi dve tretiny obyvateľstva. Ale Taliban, či dokonca ešte radikálnejšie skupiny vrátane tých spájaných s al-Káidou a Islamským štátom kontrolujú či bojujú o takmer
