Denník N

Ten, kto mohol, utiekol. Moldavsko je krajina, kde prejde politikom aj krádež miliardy

Pravoslávny obrad v kišiňovskom parku. Foto N - Vladimír Šimíček
Pravoslávny obrad v kišiňovskom parku. Foto N – Vladimír Šimíček

Moldavsko trápi korupcia, obrovský exodus mladých ľudí aj zmrznutý konflikt o Podnestersko. Lajčák ho navštívil počas svojej misie OBSE.

Predstavte si chudobnú krajinu s priemerným platom dvesto eur na mesiac, kde z viacerých bánk v priebehu niekoľkých dní zmizne miliarda dolárov, čo je asi 12 percent z HDP krajiny.

Jej zbedačení obyvatelia musia dieru v rozpočte dlhodobo splácať, kým jeden z hlavných podozrivých je stále na slobode a na prekvapujúcu spokojnosť miestnych vo svojom meste stále pôsobí ako starosta, hoci v domácom väzení.

Ani tu sa však problémy malého štátika, ktorý je ako sendvič vložený medzi Rumunskom a Ukrajinou, nekončia. Keď proeurópsky opozičný kandidát vyhrá voľby primátora v hlavnom meste, súd jeho víťazstvo anuluje.

Krajina je rozpoltená. Premiér je prozápadný a prezident zase rád chodí na návštevy za Putinom.

Na ľavom brehu rieky, ktorá preteká krajinou, je malé, separatistami kontrolované územie, ktoré sa hlási k Moskve, sovietskej minulosti a hostí u seba tisícky ruských „mierotvorcov”.

Tým najväčším problémom však nie je ani korupcia, ani ruská hrozba či chudoba, ale masový útek obyvateľov, ktorí sa do vlasti už nechcú vrátiť. Vitajte v Moldavsku.

Tiraspol: Podnestersko bude nezávislé

Cez neoficiálnu hranicu, ktorá delí Moldavsko od Podnesterska, prefrčí s minimálnym zdržaním kolóna predsedajúceho šéfa OBSE Miroslava Lajčáka.

Po Donbase tam slovenský minister zahraničných vecí vyrazil na svoju druhú misiu po zamrznutých konfliktoch postsovietskeho sveta. Ako sám vraví, na prvý pohľad ide o najpokojnejší konflikt, ktorý zamrzol po krátkej vojne na začiatku 90. rokov.

Za hranicami je Podnestersko. Foto N – Vladimír Šimíček

Spomienka na vojnu. Foto N – Vladimír Šimíček

„Spĺňa definíciu zamrznutého konfliktu, pretože táto situácia existuje od roku 1992,“ vysvetľuje Lajčák.

Obyvatelia „ľavého brehu“ sa na rozdiel od väčšiny Moldavska nechceli odtrhnúť od ZSSR, a keď Moldavsko vyhlásilo nezávislosť, urobili tak aj oni. Republiku s kosákom a kladivom v logu síce nikto neuznal, no kontrolu nad ňou moldavská vláda nemá.

Cestou do budovy, ktorá v hlavnom meste Tiraspol slúži na prijímanie návštev, míňame sochy Lenina a vystavené obrnené vozidlá. Minister Lajčák je realista. Bude rád, ak sa v najbližších mesiacoch podarí pokračovať v rozhovoroch, ktorým sa hovorí 5plus2.

Okrem Moldavčanov a Podnesterčanov sú na nich prítomní zástupcovia Ruska, OBSE, USA, Ukrajiny a EÚ.

OBSE v tejto platforme zohráva pozitívnu rolu – udržiava čo najmenšie napätie a snaží sa zjednodušiť obyvateľom rozdelenej krajiny život.

„Po rokoch stagnácie sa minulý rok podarilo dohodnúť plán pre konkrétnych 8 krokov, z ktorých 5 sa už naplnilo. Sú to technické veci, ale dôležité. Napríklad používanie ŠPZ pre vozidlá, ktoré Podnesterčanom umožňujú prekračovať hranicu do Moldavska, či umožňovanie vzdelávania detí v školách, ktoré majú latinku,“ vraví Lajčák.

„Nehovoríme o veľkej politike, ale o praktických veciach,“ dodáva slovenský diplomat, ktorý by niekedy na jar chcel dotiahnuť rozhovory 5plus2 do Bratislavy. To, že jeho malé očakávania sú namieste, pochopí už onedlho. Priamo od prezidenta Podnesterskej republiky Vadima Krasnoseľského.

OBSE podobne ako EÚ trvá na princípe teritoriálnej celistvosti Moldavska. Inými slovami – Podnestersko by sa malo stať súčasťou krajiny, či už v podobe federácie, alebo s nejakým špeciálnym statusom. V Tiraspole to však kategoricky odmietajú.

„Každá strana má svoj pohľad na vec, pre Moldavčanov je to integrácia, pre nás priznanie nezávislosti,“ odpovie Krasnoseľskij na našu otázku, či si vie predstaviť znovuzjednotenie s Moldavskom. Vedľa stojí Lajčák, ktorý sa začne trochu ošívať. V oficiálnom jazyku OBSE svojmu partnerovi nehovorí prezident, ale iba líder Podnesterska.

„My len spĺňame vôľu národa, ktorú vyslovil v referende,“ dodáva Krasnoseľskij. Na námietku, že to cez medzinárodné spoločenstvo nemá šancu prejsť, len zopakuje: „Jediným spôsobom, ako vyriešiť tento konflikt, je priznanie našej nezávislosti.“

Bez šance sú podľa neho aj požiadavky moldavskej vlády, ktoré si Lajčák vypočul ešte ráno v Kišiňove. Volanie po tom, aby ruských vojakov v Podnestersku nahradili mierové prilby OSN.

Najdôležitejšie voľby v Moldavsku

Kým v Podnestersku bolo cítiť sovietsku stabilitu, v Moldavsku pred februárovými parlamentnými voľbami panuje napätie.

Proti sebe tam stoja dva veľké bloky s neformálnymi lídrami a mimoparlamentná opozícia. Na proeurópskej strane je líder vládnej Demokratickej strany Moldavska Vlad Plahotniuc, na tej proruskej zase prezident Igor Dodon, bývalý líder socialistov.

Voľby budú podľa Lajčáka najdôležitejšie v modernej histórii Moldavska. „Medzinárodné spoločenstvo bolo veľmi znepokojené tým, ako vlani prebehli voľby primátora hlavného mesta Kišiňova, a hlavne tým, čo sa dialo po nich. Prichádzam teda s veľmi silným odkazom, že tieto voľby musia spĺňať demokratické štandardy.“

Podnesterský líder Vadim Krasnoseľskij a miestni novinári. Foto N – Vladimír Šimíček

Minister Lajčák na misii OBSE v Moldavsku. Foto N – Vladimír Šimíček

Moldavsko čelí masívnemu exodu talentovaných ľudí. Foto N – Vladimír Šimíček

Ak voľby nebudú slobodné a demokratické, Moldavsko podľa Lajčáka výrazne pocíti ochladenie vzťahov zo strany EÚ a bude to mať ďalekosiahle následky. „Presne k tomu došlo po voľbách primátora Kišiňova, keď rozhodnutím súdnych orgánov bola vôľa občanov zvrátená a nebola rešpektovaná,“ hovorí Lajčák.

Minulý rok vyhral primátorské voľby v Kišiňove kandidát opozície Andrei Nastase s vyše 52 percentami oproti proruskému socialistickému kandidátovi. Jeho víťazstvo však moldavské súdy zrušili, pretože obaja v deň volieb robili kampaň na sociálnych sieťach.

„Čo by sa inde skončilo pokutou, v Moldavsku vyriešili odstavením opozičného kandidáta,“ povedal Denníku N slovenský diplomat, ktorý dlhodobo sleduje situáciu v Moldavsku. EÚ zareagovala zmrazením finančnej pomoci.

Nové voľby primátora si Moldavčania zopakujú počas tých parlamentných.

Chcelo by to šokovú terapiu

Korupcia a chudoba sú jednými z najväčších problémov tejto malej, 3,5 – miliónovej krajiny, ktorá podobne ako Ukrajina podpísala Asociačnú dohodu s EÚ. Podľa odhadov až tretina obyvateľov preto odišla z krajiny za lepším životom a mnohí sa neplánujú vrátiť.

„Rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Moldavsku sú obrovské. Takmer tu nemáme strednú triedu. Bohatí chodia v autách luxusnej kategórie a chudobní majú zase obrovské dlhy za kúrenie,“ rozpráva investigatívny moldavský novinár Vadim Vasiliu. Moldavčania podľa neho tiež doplácajú na svoje provinčné myslenie.

„Väčšina má jednoducho za svoj najvyšší cieľ materiálny úspech. A preto sa mnohí z nich nechávajú skorumpovať,“ hovorí reportér portálu Deschide.md. Ako príklad dáva prípad zmiznutej miliardy z moldavských bánk z roku 2015.

„Vo väzení sedí len bývalý premiér Vlad Filat. Ak pôjdete do mesta Orhei, kde je starostom Ilan Shor, ktorý podľa všetkého stál za podvodom, spýtajte sa obyvateľov, či chcú, aby skončil za mrežami. Povedia vám: No a čo, on sa s nami delí z ukradnutej miliardy,“ rozpráva Vasiliu s tým, že Shor sa vyhol väzeniu vďaka spolupráci s vyšetrovateľmi.

Moldavsko podľa neho potrebuje prokurátorku, akou bola ešte donedávna Laura Kovesiová, ktorá viedla hlavný protikorupčný úrad v Rumunsku. „Potrebujeme človeka, ktorý by prijal radikálne opatrenia a pokúsil sa o šokovú terapiu, aby sa úplatok považoval za niečo strašné,“ hovorí novinár, ktorého sa tiež pokúsili „kúpiť“.

„V Moldavsku aj novinárom ponúkajú úplatky. Raz sa mi chceli poďakovať za článok, odmietol som. Ale pamätám si ten pocit zvedavosti – aspoň sa pozrieť do obálky, zistiť, koľko tam je. A tak som si predstavil, čo sa deje v mozgu obyčajného funkcionára, ktorý sa chce so svojím novým strojom ukázať pred krstným otcom.“

Februárové voľby podľa neho nakoniec budú uznané za demokratické, avšak nedemokratický bude proces, ktorý bude po nich nasledovať pri tvorbe koalície. Precedens neuznať opozičného kandidáta za starostu Kišiňova je podľa neho varovný znak.

Novinár Vasiliu sleduje v krajine aj dezinformačné kampane a ruskú snahu ovplyvňovať politiku v tejto bývalej sovietskej republike. „Moldavsko, bohužiaľ, patrí do centra ruskej hybridnej vojny,“ hovorí Vasiliu. Okrem iného písal o tom, ako miestne tajné služby vyhostili z krajiny ruského tajného agenta, ktorý sa neskôr pokúšal zinscenovať štátny prevrat v Čiernej Hore.

„Moldavské tajné služby začali celkom svedomito pracovať po roku 2014,“ hovorí Vasiliu. V krajine sú médiá, ktoré pre ruskú vládu pracujú otvorene aj nepriamo. Ako príklad dáva Sputnik, Izborsk Club či Newsmaker, ktoré podľa neho predstavujú ruské záujmy v krajine. A niektoré dostávajú aj peniaze zo Západu.

„Treba však myslieť triezvo, nie všetko ruské je automaticky zlé,“ dodáva Vasiliu v krajine, kde okrem rumunčiny najčastejšie na uliciach a kaviarniach budete počuť ruštinu.

Až raz bude Moldavsko fungovať

„Zakaždým, keď sa prezident Dodon stretne s Putinom, to ohlupuje národ. Moldavsko sa vraj nemôže stať členom EÚ. Putin s Dodonom celkom úspešne hypnotizujú obyvateľov,“ hovorí Vasiliu.

Konflikt o Podnestersko pritom podľa neho zaujíma Moldavčanov len veľmi málo. „Táto otázka je možno tak na desiatom mieste. Podľa našich politikov je to principiálna vec – toto územie musíme vrátiť do sústavy Moldavska, no čo budeme robiť s 500-tisíc občanmi, ktorí budú hlasovať za ruské záujmy, nie je jasné.“

Konflikt sa podľa neho nepodarí vyriešiť, kým Moldavsko nebude riadne fungujúcou krajinou, v ktorej Podnesterčania budú chcieť žiť. „Paralelne s tým sa treba dohodnúť na odchode ruských vojsk a zbraní z moldavského územia.“

OBSE by podľa neho mala okrem odchodu ruskej armády trvať na tom, aby sa v školách s moldavským jazykom v Podnestersku prestalo písať v azbuke. „Tieto deti silno zaostávajú za rovesníkmi, ktorí sa učia po rumunsky. Mal by byť tiež zaručený prístup ľudskoprávnych aktivistov do väzení na ľavom brehu rieky. Ďalším bodom je mierová misia s medzinárodným mandátom.“

V Tiraspole. Foto N – Vladimír Šimíček

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Predsedníctvo v OBSE

Svet

Teraz najčítanejšie