Denník N

Najsilnejšia zbraň Ruska – propaganda

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie nové tanky či lietadlá, ale kremeľské správy a propaganda sú najväčšou hrozbou, ktorej dnes Západ čelí.

Autor je projektový manažér v Centre pre európske a severoatlantické vzťahy

V posledných mesiacoch môžeme sledovať až neúmerne vysokú aktivitu webov, časopisov alebo iných médií šíriacich proruskú propagandu. Organizujú sa verejné protesty proti Západu a NATO, dokonca sa podpisujú petície za vystúpenie Slovenska z NATO. Ak sa však zahľadíme pred marec roku 2014 a anexiu Krymu Ruskou federáciou, takúto výraznú aktivitu by sme hľadali len ťažko alebo vo veľmi obmedzenej miere.

Litovský príklad

Je až šokujúce, ako rýchlo a efektívne sa informácie z týchto webov medzi ľuďmi šíria. Veľká časť z nich tieto informácie preberá bez akýchkoľvek pochybností a bez toho, aby si našli aj iný zdroj. Pritom ide často o zavádzajúce informácie účelovo podsúvané propagandistami Ruska.

Napríklad tvrdenie, že na konci studenej vojny dalo NATO sľub, že sa nebude rozširovať ďalej do východnej Európy. Sám Gorbačov v rozhovore pre Russia Beyond the Headlines (16. október 2014) povedal: „Otázka rozširovania NATO nebola vôbec diskutovaná a tejto otázke sa nevenovala pozornosť ani počas nasledujúcich rokov.“

Od prvého rozšírenia NATO v roku 1997 neboli na území nových členov umiestnené stále vojenské štruktúry Aliancie. NATO posilnilo vojenskú prítomnosť v regióne až po anexii Krymu, avšak hovoríme stále len o dočasnej prítomnosti. Putin a ruská propaganda často využívajú tieto neúplné tvrdenia, aby vykreslili NATO ako nepriateľa, ktorý porušuje svoje sľuby a ktorý tlačí Rusko do kúta. Propaganda je často kombinovaná s politickým a ekonomickým nátlakom a vydieraním.

Otázkou je, ako zabrániť šíreniu týchto nepravdivých informácií medzi populáciou. Liberálne demokracie sú síce obmedzené slobodou slova a prejavu, ale aj napriek tomu môžu s propagandou úspešne bojovať. Ako pozitívny príklad môžeme uviesť Litvu, ktorá ako prvý štát vôbec zakázala začiatkom apríla vysielanie ruskej televízie RTR na tri mesiace za opakované šírenie propagandy a podnecovanie nepokojov.

Fico kritizoval, čo jeho vláda navrhla

Ruskej propagande sa darí najmä vďaka takmer nulovej aktivite politikov, ktorí sa k tejto téme takmer vôbec nevyjadrujú. Sú to najmä politickí predstavitelia, ktorí majú možnosť aktívne vystupovať pred médiami a vyvracať zavádzajúce informácie, ktoré nám ponúka ruská propaganda, alebo objasňovať konkrétne kroky, ktoré Aliancia, respektíve Slovensko podniklo. Ako príklad stačí uviesť ponuku Slovenskej republiky počas summitu vo Walese schválenú vládou na vybudovanie logistickej základne v Poprade pre potreby NATO.

V médiách sa o tomto prísľube objavila len krátka a neúplná správa, čo zmobilizovalo časť obyvateľov, ktorí hneď začali podpisovať petíciu proti vybudovaniu „základne“ NATO v Poprade. Prispelo k tomu aj vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že nechceme na našom území základne s cudzími vojakmi, a tým pred občanmi kritizoval rozhodnutie vlastnej vlády, ktorá túto iniciatívu predtým podporila. Išlo pritom o zlú interpretáciu samotného prísľubu a reality.

Nikto z politikov však v médiách neobjasnil, že táto logistická základňa v Poprade už existuje, sú na nej prítomní vojaci ozbrojených síl, a teda aj vojaci NATO, keďže sme súčasťou Aliancie.

Najdôležitejší fakt však ostal nevysvetlený, išlo len o „ponuku“, ktorú NATO môže, ale nemusí využiť, teda k žiadnemu „vybudovaniu“ základne ani dôjsť nemusí. Aj toto slúži ako ukážkový príklad, ako ruská propaganda šíri neistotu. Pritom stačilo len lepšie prezentovať konkrétne kroky, ktoré Slovensko podniklo.

Politici buď mlčia, alebo preberajú ruský príbeh

Chybou je však aj to, že niektorí naši politici preberajú ruský naratív, ako príklad môžeme uviesť pána premiéra, ktorý aj v tomto prípade podporoval a šíril tvrdenia ruskej propagandy. Je pochopiteľné, že tieto témy nie sú pre politikov lákavé, najmä rok pred voľbami, ale nemali by sme dopustiť, aby táto téma ostala úplne na okraji záujmu alebo aby bola dezinterpretovaná.

Je tiež dôležité organizovať diskusie a verejne hovoriť o nástrojoch ruskej propagandy. Mnoho mladých ľudí preberá informácie šíriace proruskú propagandu alebo konšpiračné teórie bez akýchkoľvek otázok.

Chybou môže byť aj nedostatočné pokrytie obdobia studenej vojny v slovenských učebniciach. Učebnice základných a stredných škôl sa končia obdobím 2. svetovej vojny a udalostiam po roku 1945 sa venujú len vo veľmi obmedzenej miere, čo študentom neumožňuje získať prehľad o vývoji medzinárodných vzťahov v tomto období a o kľúčových udalostiach.

Chýbajúce alebo neúplné informácie obmedzujú schopnosť kriticky vyhodnotiť správy šíriace sa v médiách. Taktiež je potrebné podporiť schopnosť mladých ľudí overovať si informácie, s ktorými pracujú.

Nejednotnosť

Úspech ruskej propagandy zvyšuje aj nejednotnosť postojov v rámci Európskej únie a NATO. Štáty ako Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva otvorene hovoria o Rusku ako o vážnej hrozbe. Ďalej na západ sa jednotnosť názorov štátov na Rusko začína rozplývať. Nejednotný postoj v rámci inštitúcií oslabuje pozíciu členských štátov, ktoré sú nútené jednať individuálne. Vytvorenie spoločnej komunikačnej stratégie NATO by preto výrazne posilnilo úspech v boji proti propagande a v odstraňovaní jej následkov.

Správanie Ruska donútilo konať aj severské štáty Nórsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Island, ktoré podpísali dohodu o spolupráci proti Rusku. Táto dohoda bola podpísaná aj štátmi, ktoré síce nie sú členmi NATO (Fínsko a Švédsko), ale aj ony sa cítia byť ohrozené Ruskou federáciou. Táto spolupráca môže slúžiť ako vzor pre malé regionálne zoskupenia, napríklad V4, ako nadviazať vzájomnú spoluprácu a spoločne hľadať riešenia v boji proti ruskej propagande.

Je veľmi dôležité, aby Slovensko, ale aj členské štáty Únie a NATO začali uskutočňovať aktívne kroky, ktoré by zabránili Putinovi šíriť nepravdivé a zavádzajúce informácie medzi občanmi. Propaganda je efektívny nástroj, ktorý však pôsobí nenápadne a stále dokáže napáchať obrovské škody, šíriť strach a dokonca aj ovplyvňovať strategické rozhodnutia štátov. Čím dlhšie necháme šírenie týchto dezinformácií bez reakcie, tým dlhšie s nimi budeme bojovať a nebude to vôbec jednoduché.

Teraz najčítanejšie