Denník N

Prečo Fico nemôže byť ústavným sudcom

Dôvody sú dva. Prvým je všetko to, čo Fico doteraz urobil. Druhým je to, že nespĺňa jednu z podmienok vymenovania za ústavného sudcu. V tomto prípade totiž čosi urobiť nestihol.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR (klub SaS)

Robert Fico je ako politik zodpovedný za vytvorenie a udržiavanie korupčného a oligarchického systému, ktorý roky ovláda a dusí Slovensko. Mnohokrát prejavil svoju neúctu k ústave, ľudským právam a princípom právneho štátu. Takýto človek by sa nikdy nemal stať sudcom Ústavného súdu, nieto ešte jeho predsedom.

Existuje však ešte ďalší dôvod. Nespĺňa totiž podmienku vymenovania za ústavného sudcu. Jednou z podmienok podľa čl. 134 ods. 3 ústavy je, že „je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. A práve s naplnením tejto podmienky má Fico problém. Hoci, ako si uvádza v životopise, je viac ako 32 rokov zamestnancom ministerstva spravodlivosti, takmer 27 rokov poslancom parlamentu alebo premiérom a už 19. rok je členom Slovenskej advokátskej komory. Ani to však nestačí.

Čo je právnické povolanie?

Ústava ani zákon o Ústavnom súde nestanovujú, čo sa rozumie právnickým povolaním. Evidentne to však nie je akékoľvek povolanie vykonávané právnikom. A Národná rada Slovenskej republiky už prijala uznesenie k tomu, ako treba chápať uvedenú ústavnú podmienku. Konkrétne ide o uznesenie č. 2191 zo dňa 19. apríla 2006, ktorým NR SR zobrala na návrh ústavnoprávneho výboru na vedomie, že:
„2. právnickým povolaním sa rozumie každé povolanie, pre ktoré zákon, alebo na jeho základe vydaný všeobecne záväzný právny predpis vyžaduje výlučne vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte; povolanie, ktoré možno vykonávať bez toho, aby sa pre jeho výkon vyžadovalo vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na právnickej fakulte, nie je právnické povolanie,

3. účelom podmienky „byť činný v právnickom povolaní“ je požiadavka skúseností s aplikáciou práva, výkon právnickej činnosti po dosiahnutí právnického vzdelania v trvaní najmenej 15 rokov; povolanie alebo verejná funkcia, pre ktoré všeobecne záväzný právny predpis ako podmienku neurčil právnické vzdelanie, nemá povahu právnického povolania podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a nemožno ho kvalifikovať ako činnosť, ktorou sa spĺňa ústavná podmienka „byť činný v právnickom povolaní“.“

Zamestnancom ministerstva spravodlivosti už 33. rok

Zdanlivo by to pre Fica nemal byť žiadny problém. Robert Fico je totiž zamestnancom ministerstva spravodlivosti. Už od roku 1986. A je ním až doteraz. Väčšina ľudí to dosiaľ netušila. Dozvedeli sme sa to až vďaka Ficovej kandidatúre na ústavného sudcu zo životopisu, ktorý pri tejto príležitosti zverejnil.

Vec má však malý háčik. Fico je už dlhé roky ako zamestnanec ministerstva spravodlivosti iba evidovaný, reálne prácu zamestnanca nevykonáva. Ústavní činitelia totiž môžu byť podľa Zákonníka práce na výkon svojej funkcie dlhodobo uvoľnení bez toho, aby im zanikol pracovný pomer. Fico bol za poslanca parlamentu zvolený v roku 1992. Odvtedy je bez prerušenia buď poslancom, alebo premiérom. Od roku 2000 je uvoľnený zo zamestnania na ministerstve.

Ústava pritom nehovorí o podmienke byť zamestnaný v právnickom povolaní, ale byť činný v právnickom povolaní. To je dôležitý rozdiel. Zamestnanec, ktorý je zo zamestnania uvoľnený, evidentne nie je činný vo svojom povolaní, ale vo verejnej funkcii, ktorú vykonáva. Od roku 2000 sa teda Ficovi zamestnanecké roky na ministerstve spravodlivosti počítať nemôžu.

V opačnom prípade by podmienku byť „najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“ spĺňala aj právnička, ktorá by sa zamestnala ako advokátska koncipientka a po troch rokoch koncipientskej činnosti by nastúpila na rodičovskú dovolenku a ostala na nej ďalších 12 rokov. Bola by 15 rokov zamestnaná v právnickom povolaní, ale asi by nikto netvrdil, že bola 15 rokov činná v právnickom povolaní.

S Ficom je to podobné. Rozdiel je len v tom, že bol zo zamestnania uvoľnený nie z dôvodu rodičovskej dovolenky, ale pre výkon ústavnej funkcie.

Takýto výklad napokon jasne vyplýva aj z vyššie citovaného uznesenia Národnej rady z apríla 2006, podľa ktorého je účelom tejto podmienky „požiadavka skúseností s aplikáciou práva“. A skúsenosť sa nadobúda výkonom zamestnania, nie dlhodobým uvoľnením z neho.

Poslancom a premiérom už 27. rok

Robert Fico svoje právnické vzdelanie určite bohato využíval a nadobúdal skúsenosti s jeho aplikáciou aj pri výkone svojej poslaneckej a premiérskej funkcie. Napokon, hlavnou úlohou parlamentu je tvorba legislatívy. A schvaľovanie návrhov zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj ich uplatňovanie patria k dôležitým úlohám vlády.

Napriek tomu Ficovi poslanecké a premiérske skúsenosti nemožno započítať do obdobia, keď bol činný v právnickom povolaní, pretože uznesenie NR SR z apríla 2006 úplne jednoznačne za právnické povolanie umožňuje považovať iba také, pre ktoré zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis vyžaduje právnické vzdelanie. A ako je všeobecne známe, poslancom NR SR, aj premiérom vlády sa na Slovensku môže človek stať aj bez právnického vzdelania.

„Advokátom“ už 19. rok

V životopise si Fico uvádza, že od roku 2000 je členom Slovenskej advokátskej komory. Nie je však advokátom, pretože má pozastavený výkon advokácie, a teda činnosť advokáta nevykonával a nevykonáva.

Takže ani tadiaľto cesta nevedie.

Spočítajme mu to

Čo teda Ficovi ostáva?

1986 – 1995 – Právnický inštitút ministerstva spravodlivosti

1995 – 2000 – agent pre zastupovanie SR pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva

Zobrazené takto po rokoch nádej ešte stále žije. 1986 až 2000 je totiž presne tých potrebných 15 rokov. Chyba lávky je, že to by platilo iba v prípade, že by išlo o obdobie od 1. januára 1986 do 31. decembra 2000. A to vo Ficovom prípade neplatí.

Fico totiž vysokoškolské právnické vzdelanie získal až v roku 1986. Diplomovú prácu obhájil 13. mája 1986 a štátnu záverečnú skúšku absolvoval 3. júna 1986, takže z roku 1986 nemohol päť mesiacov a tri dni ani teoreticky byť činný v právnickom povolaní, teda takom, pre ktoré je podmienkou dosiahnutie právnického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. On ju spĺňal až od 3. júna 1986.

Podľa potvrdenia z ministerstva spravodlivosti priloženého k jeho životopisu bol jeho zamestnancom od 1. augusta 1986.

V životopise si síce uvádza zamestnanie na Právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti od roku 1986, v rokoch 1986 až 1987 však absolvoval základnú vojenskú službu a hoci ju absolvoval ako asistent vojenského vyšetrovateľa, je otázne, či absolvovanie základnej vojenskej služby možno považovať za výkon povolania, respektíve či počas základnej vojenskej služby zároveň pracoval na ministerstve spravodlivosti.

A nakoniec, Fico neprestal byť činný v právnickom povolaní až 31. decembra 2000, ale od 1. mája 2000, keď si začal čerpať dlhodobé voľno z titulu výkonu verejnej funkcie.

Ak to spočítame, Fico bol činný v právnickom povolaní (v zmysle príslušného uznesenia NR SR) od 1. augusta 1986 do 30. apríla 2000. Teda ak by sme mu tam započítali aj základnú vojenskú službu, nie požadovaných 15 rokov, ale len 13 rokov a 9 mesiacov.

Jeden rok a tri mesiace mu do splnenia ústavou stanovenej podmienky chýbajú.

Čo s Ficom?

Ústavnoprávny výbor NR SR bude tento týždeň posudzovať, či kandidáti na ústavných sudcov spĺňajú podmienky na vymenovanie za ústavných sudcov. Ak Robert Fico nemá v talóne schované niečo ďalšie, čo pri výpočte svojich právnických povolaní v životopise neuviedol, bude výbor musieť konštatovať, že Fico nespĺňa podmienku, že „je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Lebo túto podmienku nespĺňa.

Druhou možnosťou je, že vládna koalícia vo výbore napriek tomu odhlasuje, že aj túto podmienku spĺňa. Lebo rozhoduje väčšina. Ale pravda to nebude. Ak sa ústavnoprávny výbor zachová korektne, Ficove slová „pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam“, budú naďalej aktuálne. A ak sa ústavnoprávny výbor a po ňom ani parlament nebudú správať korektne, Čierny Peter ostane v rukách prezidenta.

Robert Fico

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie