Denník N

O šoférovaní, túžbe zabiť, Stop Chame a literárnych alúziách

Sťažujeme sa na korupciu politikov, no sami si často dokážeme nájsť milión dobrých výhovoriek, prečo obísť základné pravidlá slušnosti.  

Je zaujímavé, čo s ľuďmi robí šoférovanie v rušnej mestskej premávke. Za volantami áut sa aj kultivovaní ľudia neraz menia na agresívnych chrapúňov. Trúbia, kričia, nadávajú a keby mali zbraň … neváhajú ju použiť. „Vidíš toho kreténa? Vidíš, čo urobil? Kam sa trepeš, ty idiooooot!“ kričala nedávno moja známa – jemná blondína, keď ma viezla cez mesto.

V podobných situáciách si často spomeniem na knihu amerického evolučného biológa Davida Bussa Vrah v nás. Na základe štúdia kriminalistických archívov z celého sveta konštatuje, že v našom mozgu je stále silne prítomný impulz na zabíjanie a iba čaká na signál, ktorý ho aktivuje.

Podľa Bussa je agresivita a sklon vyriešiť kritickú situáciu napadnutím, poprípade zabitím protivníka, daná evolúciou. Či chceme, alebo nie, sme potomkami ľudí, ktorí boli agresívnejší, silnejší a prefíkanejší ako ostatní. Preto prežili. A tenký náter etiky, strachu z trestu za porušenie zákona a verejného odsúdenia na nás ešte nestihol poriadne zaschnúť. Táto teória sa mi vždy zdala trocha radikálna, ale pri pozorovaní vodičov v meste jej celkom rozumiem.

Nedávno mi kamarát ukazoval youtubový kanál dokumentujúci aktivity ruského občianskeho združenia Stop Cham. Ide o mladých ľudí, ktorí slušne presviedčajú vodičov v Moskve, aby neparkovali na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie