Neúspešný žiadateľ o stimuly na výskum a vývoj: Stimuly sú premárnená šanca

„Ako úspešná firma sme Slovensko reprezentovali počas nášho predsedníctva v Rade EÚ, boli sme na EXPO v Miláne, pri iniciatíve Good Idea Slovakia, podali sme 17 patentov, získali sme granty v zahraničí. Na udelenie stimulu na Slovensku to však nestačilo,“ vraví IGOR KOČIŠ, riaditeľ spoločnosti GA Drilling, ktorá sa zaoberá hĺbkovým vŕtaním na báze elektrickej plazmy a vývojom technológie na uzatváranie vrtov.

Ako by ste jedným či dvomi slovami zhodnotili stimuly na výskum a vývoj ministerstva školstva?

Ako premárnenú šancu a tragédiu.

Myslíte tragédiu pre vašu firmu?

Je to tragédia pre Slovensko. No nejde len o túto výzvu, ale o celkovú podporu technologických a výskumných firiem na Slovensku. Koncepčný prístup, ako podporovať inovácie a výskum na Slovensku, neexistuje. Česť výnimkám.

V čom je problém tejto výzvy na stimuly?

Domnievať sa môžem všeličo, no s istotou neviem povedať nič. Každopádne, v ostatných dňoch vyplávali na povrch informácie, ktoré sú prinajmenšom zvláštne.

Patrí k nim aj to, že z 30 úspešných žiadateľov o stimuly malo až 14 plný počet 400 bodov (štyri hodnotenia po 100 bodov)?

Je to úplná anomália. V iných výzvach sme sa nikdy nestretli s tým, že by existovali posudky s plným počtom bodov. Štatisticky je takmer nemožné, aby mala taká veľká skupina 100-percentné hodnotenie. V takom prípade sa nedajú odlíšiť lepší uchádzači od tých horších. Na Slovensku však k takémuto javu dochádza opakovane, aj pri grantoch APVV (Agentúra na podporu výskumu a vývoja, je hlavnou vedeckou grantovou agentúrou Slovenska – pozn. red.).

Nemali byť vylúčené tie hodnotenia, v ktorých vedci deklarovali konflikt záujmov?

Ak to porovnám s minulosťou, tak skutočnosť, že sa deklaruje konflikt záujmov, predstavuje pokrok. No Slovensko je malé a ak odborník pôsobí v určitej oblasti 20 či 30 rokov, zákonite sa musí poznať s kolegami z odboru. Čiže subjektivita hodnotenia na Slovensku je objektívna záležitosť.

Aké opatrenie navrhujete, aby sa eliminoval konflikt záujmov?

Riešiť sa to dá len tým, že do hodnotiaceho procesu zapojíte zahraničných hodnotiteľov alebo nimi slovenských hodnotiteľov celkom nahradíte. Neznamená to, že by naši ľudia boli menej kvalitní, ale v úzkych špecializáciách je takmer vylúčené, aby sa hodnotiteľ nepoznal s firmou, ktorú posudzuje, nemal k nej pozitívny alebo negatívny vzťah. Zahraniční hodnotitelia sú pre Slovensko nutnosť.

Koľko bodov dostala vaša žiadosť o stimul?

Za dve hlavné hodnotenia sme dostali 99,5 a 96 bodov (tretie hodnotenie je od odborníka v oblasti podnikateľského prostredia a štvrté posudzuje všeobecný prehľad – pozn. red.). Hoci ide o skoro plný počet, podporení sme neboli. Ak by sme toľko bodov dostali v zahraničnej výzve, išlo by o fantastický výsledok. Hodnotenie nám poskytuje iba veľmi slabú spätnú väzbu, keďže sme dosiahli perfektný bodový zisk, no ani to nestačilo. Navyše, hodnotitelia konštatovali, že v oblasti, v ktorej pôsobíme, sme najvhodnejšie pracovisko na Slovensku. Rozhodnutie komisie celkom nechápeme.

Čo vám vyčítali?

Financovanie z grantov v minulosti. Osobne to nepovažujem za zásadný problém. Ak firma dosiahne výsledky – a my sme ich dosiahli –, tak nevidím dôvod, prečo by nemohla byť podporená. Upozorňujem, že grant zo štrukturálnych fondov nie je stimul. Stimuly od štátu sme ešte nikdy nedostali. Čo sa týka grantov na Slovensku, na začiatku existencie sa nám darilo oveľa viac. Vo výzvach je obrovská medzera. Naposledy sme na Slovensku vyhrali výzvu v roku 2014. Aj preto sme sa museli sústrediť na investície najmä od súkromných investorov. Získali sme aj spolufinancovanie od Slovenského investičného holdingu. Úver nám pomáha pri dlhodobom návratnom financovaní infraštruktúry a splatený bude s nastaveným úrokom – nejde o grant, ale o normálne financovanie za stanovených podmienok. V oboch prípadoch nejde o podporu v zmysle štátnej pomoci. Toto nám vyčítali a projekt zamietli. Podľa medializovaných informácií sa takéto veci pri iných projektoch neskúmali.

Ako veľmi vám budú peniaze z výzvy na stimuly chýbať?

Stimul by podporil jadro nášho výskumu a vývoja. Keďže sme peniaze nedostali, budeme ich musieť hľadať inde. Problémom Slovenska je, že tu chýba grantové financovanie výskumu a vývoja. Našimi partnermi sú súkromné firmy a tým sa do výskumu a vývoja nechce príliš investovať. Chcú ísť na trh a rýchlo vidieť výsledky. Takže v tejto chvíli nám neostáva nič iné, ako preklápať súkromné peniaze aj do výskumu. To je však náročné. Vo všeobecnosti platí, že stimuly – ak sa robia dobre – sú výborným nástrojom na podporu výskumu a vývoja. Naša firma nekonkuruje iba firmám v blízkom okolí, ale aj čínskym alebo americkým, ktoré sú v prostredí s rozvinutými mechanizmami podpory. Ak ony majú podporu, no my nie, konkurovať im môžeme len ťažko. V Británii a Spojených štátoch sa neboja podporiť ani rizikovejšie aktivity malých a stredných podnikov – bez stimulov by ich firmy buď nevedeli urobiť, alebo len s veľkou námahou.

Poznáte firmu Exa Group, ktorú komisia uprednostnila pred vašou firmou, hoci vám hodnotiace posudky udelili viac bodov?

Pred stimulmi som o nej nepočul.

Exa Group uspela s projektom, ktorý sa týka vývoja nových technológií v oblasti vŕtania. Ako je možné, že firmu nepoznáte, keď sa zaoberáte rovnakou oblasťou?

Na to môžem odpovedať len tak, že konkurenčný projekt nepoznám a nerád by som sa k nemu vyjadroval. No veľmi ma budú zaujímať dosiahnuté výsledky za dva či tri roky. Ak sa pozriem na mnohé projekty, ktoré sa tu za ostatných desať rokov financovali – a na mysli nemám len stimuly –, tak o mnohých sme vôbec nepočuli. Čiže dostali peniaze a výsledok častokrát žiaden. Chýba mi, že sa dodatočne neskúma, či grant naplnil stanovené ciele, pritiahol privátne investície a zapojil do projektu priemyselných partnerov. Firiem, ktoré by mohli ukázať kvalitné výsledky slovenskej vedy a výskumu, je oveľa menej ako tých, ktoré na výskum a vývoj dostali peniaze. Ako úspešná firma sme Slovensko reprezentovali počas nášho predsedníctva v Rade EÚ, boli sme na EXPO v Miláne, pri iniciatíve Good Idea Slovakia, podali sme 17 patentov, získali sme granty v zahraničí a tak ďalej. Na udelenie stimulu na Slovensku to však nestačilo.

Zloženie komisie, ktorá vás posunula za Exa Group, nie je známe, takže nepodlieha verejnej kontrole, hoci rozdeľuje milióny eur. Aj v zahraničí sú členovia komisia neznámi?

Nie vždy. Napríklad minulý rok sme získali aj s projektovými partnermi dlhovú investíciu 4 milióny eur od InnoEnergy. Financie sme získali ako jediný projekt zo strednej a východnej Európy, čo je veľký úspech. Zloženie komisie InnoEnergy je verejne dostupné. Keďže udeľujú väčšie prostriedky, vo finálnej fáze si vás komisia predvolá, aby si vás vypočula. Predložíte projekt a obhajujete ho podobne ako doktorandskú prácu. Takéto mechanizmy zvyšujú mieru transparentnosti a efektivitu vynaložených prostriedkov. Ak by si nás predvolala aj komisia, ktorá udeľovala stimuly na Slovensku, veľmi radi by sme prišli a náš projekt predstavili. No taká možnosť v zmysle zákona nebola.

• zhodné pasáže v hodnoteniach Martinského centra imunológie,
• hodnotenia za plný počet 100 bodov pre 14 firiem z 30,
• chýbajúce prepojenia na akademickú sféru,
• prepojenia firiem: Futúrum má za spoluriešiteľa firmu DB Biotech, ktorá dostala stimul aj ako hlavný riešiteľ, Merchant má za spoluriešiteľa Beset, ktorý tiež dostal stimul ako hlavný riešiteľ, Merchant sídli v rodinnom dome,
• hodnotitelia z inej či príbuznej odbornosti a bez špecifikácie (podnikateľ a iné),
• firmy dostali stimul aj opakovane,
• stimul na iný výskum, akému sa žiadateľ primárne venuje (Konštrukta – Defence a Senzor),
• 5 zo 7 veľkých stimulov na biomedicínu išlo do Košíc,
• v niektorých prípadoch sa konflikt záujmov nebral do úvahy, hoci ho hodnotiteľ deklaroval.

Ako si vysvetľujete aj iné zvláštnosti hodnotení stimulov, napríklad zhodné pasáže v posudkoch Martinského centra imunológie?

Ak by išlo o citácie priamo zo žiadosti žiadateľa alebo o citácie tretích strán a odborných článkov, tak k zhode môže dôjsť. Ak ide o reálne vyjadrenia hodnotiteľov, možnosť zhody je takmer nulová. Čiže vysvetliť si to neviem, hoci myslieť si môžem všeličo. Hodnotitelia sa možno dohodli, možno došlo k zmenám na posudkoch. S istotou to neviem povedať a ide len o špekulácie.

Mali by padať trestné oznámenia?

Keď v roku 2017 nastal problém s eurofondmi, nevyužili sa trestnoprávne mechanizmy, ale opravné, ktoré existujú v rámci systému štrukturálnych fondov a majú okamžitý efekt. Financovanie sa pozastavilo, zmenilo a následne sa systém vylepšil, minimálne z hľadiska transparentnosti hodnotenia. Myslím si, že niečo podobné by sa mohlo aplikovať aj v prípade stimulov – aby sa pomenovali tie „zvláštne úkazy“, o ktorých píšu médiá.

Akú rolu v zohráva v celej kauze ministerka?

Za podpisovanie zmlúv je zodpovedné ministerstvo školstva. Pochybnosti by malo prešetriť.

Stimuly na biomedicínu dostala aj zbrojárska firma Konštrukta – Defence a strojárska firma Senzor. Je v zahraničí bežné, aby stimul išiel na iný výskum, akému sa žiadateľ primárne venuje?

V zahraničí sú súčasťou hodnotenia parametre, ako sú skúsenosti žiadateľa s daným segmentom, kvalita tímu či predošlé výsledky v danej oblasti. Ak je systém posudzovania nastavený dobre, neskúsenosť firmy s daným výskumom a vývojom sa negatívne odrazí na celkovom hodnotení projektu. Z iných typov výziev v zahraničí máme skúsenosti, že projekt musíte popísať veľmi podrobne, sú to desiatky strán. Formulár na stimuly na Slovensku bol oveľa jednoduchší a kratší. Aj v prípade, že sú hodnotitelia kvalitní, je náročnejšie overiť skutočnú podstatu výskumu. Hodnotiteľ nemá dosť informácií, aby projekt dokázal relevantne posúdiť.

Stimuly dostalo až 30 firiem z celkového počtu 41 uchádzačov. V rokoch 2012, 2013 a 2015 sa neúspešní žiadatelia o stimuly nevyskytli a peniaze dostal každý, kto sa zapojil do výzvy. Je aj v zahraničí bežná taká vysoká miera úspešnosti?

V schéme Horizon 2020 či v iných schémach je úspešnosť menej ako 20 percent, čiže pomerne nízka. Na neúspech v projektoch si musíte zvyknúť. Druhá vec je, aký máte po neúspechu pocit – či súťaž bola férová a iní boli objektívne lepší, takže vám neostane nič iné, ako uznať kvalitu súpera, alebo to tak nebolo. Po škandále s eurofondmi v roku 2017 zosilnel drobnohľad Európskej únie, ale aj slovenských orgánov, médií a verejnosti. Chcem veriť tomu, že aj vďaka ich tlaku sa anomálie, o ktorých sme hovorili, budú odstraňovať. Čiže do stimulov pôjdeme aj nabudúce. Využívajú sa aj vo svete a ide o vynikajúci spôsob, ako financovať výskum a vývoj.

Ako ste sa dozvedeli, že ste vo výzve neuspeli?

Z médií. Ešte predtým, než sme z ministerstva školstva dostali list, že sme neuspeli, sme sa z médií dozvedeli aj o uzavretí zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Taký proces trvá štandardne dlhšie. Možno to súviselo s tým, že bol koniec roka, neviem. Zo zahraničných výziev máme skúsenosti, že veci idú v istej postupnosti, aby mali neúspešní kandidáti priestor výsledky zanalyzovať, mohli sa k nim kompetentne vyjadriť a využiť aj odvolacie mechanizmy.

S akým projektom ste sa uchádzali o stimuly?

Týkal sa zvýšenia efektivity rozrušovania materiálov. Naším partnerom bolo Medzinárodné laserové centrum, ktoré má k dispozícii zariadenia vhodné pre náš projekt. Naším cieľom je zvyšovať rýchlosť vŕtania v rôznych prostrediach a vylepšovať aj ďalšie parametre vŕtania.

Máte už prototypy?

Prvé prototypy sme mali v roku 2014, v súčasnosti máme asi ôsmu generáciu. Na dosahovanie úrovní technologickej zrelosti (z angl. technology readiness level – pozn. red.) používame metodológiu NASA. Jednotlivé úrovne takejto zrelosti sa líšia aj nástrojmi financovania. Momentálne pracujeme na tom, aby sme sa posunuli na takú úroveň zrelosti a testovania, ktorá je veľmi blízka skutočným vrtom. Tento rok chceme vyvinúť prototyp, ktorý po certifikácii a zvládnutí všetkých testov môže ísť do reálnych podmienok k zákazníkovi. Naším primárnym cieľom je Severné more.

Čomu sa venujete okrem hĺbkového vŕtania?

Prvá aplikácia, ktorú chceme dostať na trh, je uzatváranie vrtov. Štandardne sa robí v hĺbkach okolo 2- až 3-tisíc metrov. Hĺbkové vŕtanie do ôsmich kilometrov je technologicky veľmi náročné a vyžaduje aj vysoké investície do vývoja, preto sme sa v tejto chvíli zamerali najmä na uzatváranie vrtov. Ide o výrazne rastúci trh, hlavne po tom, čo sa udialo v roku 2010 v Mexickom zálive na vrtnej plošine Deep Water Horizon. Keď došlo k masívnemu znečisteniu, výrazne stúpli nároky na bezpečnosť zatvárania vrtov. Štandardná uzávierka vrtov vyjde na niekoľko miliónov eur. Náš spôsob rozrušovania materiálov plazmou, vďaka ktorému vieme ísť nielen cez skalu, ale aj oceľ, cement, káble či iný materiál, nám dáva vysoký predpoklad, že by sme uzávierku vrtu vedeli zlacnieť o 30 až 50 percent.

Čo znamená vŕtanie na báze elektrickej plazmy, na ktorom pracujete?

Na konci vrtáka nemáte klasický mechanický vrták, ale plazmový. Predstaviť si ho možno ako veľmi horúci štít, ktorý má teplotu 5-tisíc stupňov a viac. Dokáže roztaviť materiál a rozbiť ho. V oblasti vŕtania ide o jedinečnú technológiu. Vŕtanie je veľmi konzervatívny priemysel a metódy vŕtania sa za 100 rokov, čo sa vŕta, posúvajú dopredu iba veľmi pomaly. Je tu snaha vyvinúť niečo prelomové, no doteraz sa to nepodarilo. Naším cieľom je zmeniť to. Podali sme už asi 17 patentov – vynašli sme niekoľko zásadných inovácií, ktoré sa netýkajú iba vŕtania, ale napríklad aj chladenia zariadenia.

Dnešné technológie sú prevažne stavané na vrty do hĺbok maximálne do troch až piatich kilometrov. Prečo chcete ísť hlbšie?

Zameriavame sa na geotermálne vŕtanie na výrobu elektrickej energie a vykurovanie. Asi polovica elektrickej energie sa v našej zemepisnej šírke používa na vykurovanie. V hĺbkach troch až štyroch kilometrov, ktoré sa dnes dosahujú, nie je energie dostatok, aby sa dal kdekoľvek spraviť Island. Na Islande stačí, aby išli do dvojkilometrovej hĺbky a majú 200 či 300 stupňov. Vďaka tomu takmer výlučne fungujú na obnoviteľných zdrojoch.

Ako hlboko by sme museli ísť na našom území, aby to bolo zaujímavé z hľadiska vykurovania a výroby elektrickej energie?

Aby sme vedeli spraviť Island aj tu, museli by sme ísť do hĺbok sedem, osem kilometrov a viac. Závisí od konkrétnych geologických podmienok.