Väzni vo vlastnom dome – americký príbeh sa sťahuje na Slovensko

Deväťdesiat dní bez zmeny. Štyridsiatnik Steve z amerického Middletownu v štáte Maryland vedel každé ráno, čo ho čaká. Bol zavretý vo svojom dome, kde sa staral o mladšieho syna. Nemohol vyjsť na prechádzku ani vysypať smeti.

Za múry domu mohol ísť len na stretnutia anonymných alkoholikov a za kurátorom. Povolené mal ešte ráno odprevadiť staršieho syna na autobusovú zastávku a popoludní ho tam vyzdvihnúť. Steve si program neurčoval sám. Pánom dňa bol kus plastu na jeho členku.

Steve dostal elektronický náramok na nohu po tom, čo ho policajti opakovane prichytili pri jazde pod vplyvom alkoholu. Sudca mu dal na výber: 90 dní domáceho väzenia alebo o tridsať dní menej, ale v kamennej väznici. Mladý Američan si vybral dlhší trest.

„Bola to primeranejšia a znesiteľnejšia alternatíva k ozajstnému väzeniu. Mal som vlastnú posteľ, vlastné veci, teplo, bezpečie a hygienu. Hlavne som videl rodinu častejšie ako len raz za týždeň na hodinu,“ spomína po dvoch rokoch na to, ako trest doma prijali.

Väzňom v dome bol aj syn

Väznici sa aj tak nevyhol. Dva týždne po vynesení rozsudku v nej strávil týždeň. Potom dostal 24 hodín na to, aby sa skontaktoval so súkromnou firmou určenou súdom, ktorá mu zabezpečila elektronické monitorovacie zariadenie a náramok. Poskytli mu informácie, v akom režime bude fungovať.

Len čo mu nasadili náramok na členok, nemohol si ho dať už dolu. Pohybovať sa mohol len v dome. Výnimkou mohla byť návšteva doktora. Ak sa chcel vzdialiť, musel o tom informovať dva týždne vopred.

Ak chcel odprevádzať staršieho syna do školy a zo školy, musel nahlásiť odchody a príchody autobusu a k tomu doplniť časy, ako dlho trvá cesta na zastávku. K „rozvrhu“ dostal dve minúty navyše. Ak by limit prešvihol a nemal by zdokumentovaný presný dôvod, nasledovalo by väzenie. „Takýto prísny limit spôsoboval riadny stres, pretože hocičo sa mohlo po ceste pritrafiť. Napríklad obyčajná dopravná zápcha,“ hovorí Steve.

Ak je človek zamestnaný, tak má možnosť v zamestnaní pokračovať. Stevovou úlohou v tom čase bolo starať sa o mladšieho, jedenapolročného syna. Ten sa tak stal spoluväzňom svojho otca.

Žiadna prechádzka či návšteva ihriska. Raz mu syn vybehol na zadný dvor a sám sa vybral na prechádzku. Stačila minúta nepozornosti a vznikol problém. „Náramok, nenáramok, Steve musel vybehnúť za ním a nájsť ho, skôr ako sa mu niečo stane. No porušil tým aj podmienku,“ spomína Stevova manželka.

Našťastie jej muž počas hľadania zavolal aj 911, vďaka čomu existoval aj oficiálny záznam, že hľadal dieťa. To sa našlo v poriadku, no Steve si musel vyžiadať policajnú správu o udalosti a predložiť ju monitorovacej firme ako dôkaz. Obyčajné vysvetlenie by nemalo žiadnu váhu.

Práve prísnosť pri kontrole Steva a jeho rodinu najviac zaskočila. No systém sa snaží veľa odsúdených obísť, takže ostražitosť monitorovacej spoločnosti je pochopiteľná.

Náramok stál toľko ako splátka luxusného auta

Ten, kto si trest nevyskúšal, si môže myslieť, že zostať zavretý doma je vlastne pohoda. No postupom času sa to stáva neznesiteľné. „Bola to veľká nuda. Ľudia prichádzajú, odchádzajú, no ty nemôžeš nikam ísť. Žiaden čerstvý vzduch,“ hovorí Steve.

Jeho manželka tiež spomína, že po čase im tento život v klietke začal liezť na nervy. „Takže určite sme zažili aj podráždené momenty. Bolo to dosť náročné, ale stále lepšie ako druhá alternatíva.“ Okrem rodinnej pohody trpel počas trestu aj rodinný rozpočet. Za trojmesačné monitorovanie museli zaplatiť 1500 dolárov (približne 1300 eur), čo zodpovedá zhruba splátke luxusného auta alebo je to polovica prenájmu bytu za to isté obdobie.

Aj u nás už mohlo pár desiatok odsúdených okúsiť, aké je to žiť zatvorený vo vlastnom dome. Zatiaľ však za trest neplatili, pretože nemali za čo. Žiadne technické zariadenia na kontrolu domácich väzňov totiž štát nemal.

Na monitorovací systém sa nenašli peniaze, a tak dôvera sudcov v tento alternatívny trest postupne klesala. Počet odsúdených na domáce väzenie postupne dosahoval zhruba dvadsiatku. Zo zverejnených rozsudkov vyplýva, že väčšinou sudcovia po tomto treste siahali, ak odsudzovali rodičov. Či už išlo o neplatenie výživného, alebo zanedbanie výchovy záškoláka. Ak by otec či matka išli do väzenia, sudca by tak potrestal i samotné dieťa, preto zvolil jemnejšiu alternatívu.

Úradníkov mohli oklamať

Kontrolu totiž doposiaľ zabezpečovali len probační úradníci. Je ich zhruba šesťdesiat, a tak nebolo v ich silách dostatočne náhodnými kontrolami zisťovať, či odsúdení sú naozaj doma vtedy, keď im to sudca prikázal. Aj poradkyňa ministra spravodlivosti pre trestné právo a šéfka Policajnej akadémie Lucia Kurilovská priznáva, že doposiaľ kontrola domáceho väzenia „nebola najlepšia a najúčinnejšia“. Úradníkom sa nie raz stalo, že aj keď prišli k domu či bytu odsúdeného, ten im neotvoril. Neskôr odsúdení tvrdili, že boli v sprche alebo spali, a preto úradníka nepočuli. Dokázať odsúdeným, že klamú, bolo takmer nemožné.

Od nového roka bude stačiť, aby sa probačný úradník prešiel popod okná paneláka, v ktorom odsúdený býva. Technické monitorovacie zariadenie mu ukáže, či je väzeň doma. Ten o kontrole nemusí ani vedieť.

Nový systém, na ktorý minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer) získal 22 miliónov eur z eurofondov, by sa mal naplno spustiť od roku 2016. Náklady na monitorovanie bude už hradiť štát zo svojho.

Ministerstvo počíta so zhruba 3,8 milióna eur. Dovtedy v lete rezort spustí pilotný projekt. Počas neho si každý týždeň monitorovací systém vrátane elektronických náramkov vyskúša 150 odsúdených a 40 študentov Policajnej akadémie a Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.

Prísne pravidlá

Systém nie sú len náramky na členkoch väzňov. Ide o monitorovacie zariadenie, ktoré bude doma u odsúdených, ale aj o centrálnu stanicu či zabezpečenie 24-hodinového dispečingu. Práca probačných úradníkov by sa tak mala výrazne zjednodušiť.

Ak odsúdený poškodí náramok, dá si ho dole alebo domáca monitorovacia stanica zaznamená, že nie je v určenom čase doma, dostane o tom informáciu centrálny monitorovací systém. Človek z dispečingu musí následne vyhodnotiť, či ide o bezpečnostný alebo prevádzkový incident. Ten druhý môže nastať, ak vypadne elektrina alebo dátové pripojenie. Ani takýto výpadok však nezabráni tomu, aby dáta o pohybe odsúdeného neboli ďalej zaznamenávané. Ak pripojenie opäť nabehne, dáta sa automaticky doplnia do systému.

O bezpečnostnom incidente dostane ako prvý informáciu probačný úradník. Je na ňom, aby situáciu overil. Ak dôjde k porušeniu trestu, informuje o tom sudcu. Zo zaznamenaných dát bude jasné, prečo sa tak stalo. Systém teda bude fungovať podobne ako v Spojených štátoch.

Hlavný rozdiel je však v sume, ktorú budú u nás odsúdení na používanie náramku platiť. Ministerstvo si bude pýtať polovicu celkových nákladov: 1,50 eura za deň.

Lámu nedôveru sudcov

Nedôverčiví sudcovia už absolvovali niekoľko školení, kde im nový systém kontroly vysvetľovali. Ich postoj sa začína meniť a viacerí sa na náramky už aj tešia.

„Predpokladáme, že sudcovia už budú tento trest ukladať vo zvýšenej miere,“ hovorí Kurilovská. Jej slová potvrdzujú aj viacerí oslovení sudcovia. „Samozrejme, ak takzvané elektronické náramky odstránia prekážky vo vykonateľnosti tohto alternatívneho trestu, pri splnení podmienok zo zákona takýto trest uložím“, hovorí bratislavský sudca Pavol Tomík. Aj prešovskí sudcovia sa pripájajú, že ak budú náramky, tak „s určitosťou je vyšší predpoklad častejšieho využívania tohto druhu trestu.“

Kto teda bude môcť byť na tento trest odsúdený? Kurilovská vymenúva, že tento trest možno využiť pri všetkých nedbanlivostných trestných činoch a úmyselných trestných činoch, ktorých horná sadzba nepresahuje päť rokov. Ide teda aj o krádeže s malou škodou, nehodou pod vplyvom alkoholu, šírenie poplašnej správy či výtržníctvo.

Aj napriek zavedeniu elektronického monitorovania kľúčovým pri udeľovaní trestu naďalej ostane „režim“. Ten určí sudca podľa toho, či je odsúdený zamestnaný alebo nie. Ak áno, do práce bude chodiť naďalej. Z práce však bude musieť ísť rovno domov. Možno dostane polhodinku či hodinu navyše na nákup, ak žije v domácnosti sám alebo sa stará o malé deti.

Pre dvetisíc osôb

Trest domáceho väzenia budú môcť udeliť až na dva roky. Predtým však budú mať probační úradníci za úlohu zistiť, aká je situácia v dome. Bez elektrickej prípojky, dátového, či aspoň telefonického pripojenia to napríklad nepôjde. Rovnako ani bez súhlasu ostatných osôb s nainštalovaním domácej monitorovacej stanice.

Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ počíta s cieľovou skupinou 2-tisíc osôb. Nemusí ísť pritom len o nových väzňov. Ministerstvu spravodlivosti sa totiž podarilo presadiť zmenu v trestných kódexoch, aby bolo možné premeniť väzňom zvyšok trestu vo väzniciach na domáce väzenie.

Preplnené cely by tak mohla podľa štatistík opustiť v januári päťstovka väzňov. V aprili bolo vo väzniciach 10 222 obvinených a odsúdených. V celách s minimálnym stupňom stráženia ich bolo 4479.

Pri príprave tohto textu sme použili portál www. judikaty.info