Denník N

Presný rozbor nechutností v novom filme od Larsa von Triera

Aké tabu búra snímka Jack stavia dom od slávneho dánskeho filmára? Je až taká odpudivá, že nám bude nevoľno?

Radi by sme napísali, že Lars von Trier s nami opäť vypiekol tak, ako s nami naposledy vypiekol pri Nymfomanke, na ktorú sa stálo v radoch dokonca pred artkinami, všetci takí zvedaví na škandalózne art porno, ktoré bolo umelecké, ale nie škandalózne a porno už vôbec nie.

Radi by sme povedali, že nás dánsky provokatér opäť všetkých šokoval a znechutil a pobúril, aj keď teraz nevytiahol otvorenú erotiku, ale porciu násilia. Extrémneho, úchylného násilia.

Mohli by sme sa tu teraz pohoršovať nad umelcom, ktorý provokovať musí; uňho je to porucha spôsobená príliš liberálnou výchovou. A keby mu jeho málo prísni rodičia – obidvaja hipisáci, nudisti a komunisti – dali občas po zadku, nemusel by z neho vyrásť až takýto depresívny alkoholik, mizantrop a egomaniak, ktorý musí nutkavo provokovať ľudstvo.

Alebo by sme to mohli celé uzatvoriť tým, že na tom nezáleží. Lebo snímka Jack stavia dom, dvaapolhodinový artový triler, ktorým sa jeden z najvýraznejších svetových filmárov vrátil do Cannes po nútenom sedemročnom zákaze a nešťastnej tlačovke, kde koktal, že „rozumie Hitlerovi“, je už teraz udalosťou bez ohľadu na to. Patrí sa ju komentovať, či už je to umelecký terorizmus, alebo len bublina.

Lenže toto napísať by nestačilo. Lars von Trier vždy provokuje inak, ako avizuje, že provokovať bude. Takže aké tabu búra? Je to také odpudivé, že nám bude nevoľno?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Filmové recenzie

Teraz najčítanejšie