Prehliadané krízy sveta s Lekármi bez hraníc: Vojna a ebola sa stretli v DR Kongo
Hoci je Konžská demokratická republika veľká ako celá západná Európa, ciest má iba toľko ako maličké Belgicko.
Autorka je tlačová koordinátorka českej kancelárie Lekárov bez hraníc
Varovanie: Nasledujúce vety sú drastické, opisujú extrémne násilie. Je však nutné, aby zazneli. Aby svedectvo tejto ženy a jej podobných bolo počuť.
„Bola som doma, keď prišli ozbrojení muži a zabili môjho manžela. Sťali mu hlavu a ukradli všetky naše veci. Znásilnili ma v mojom dome, vedľa manželovho tela, v prítomnosti mojich detí. Bolo to minulý rok, počas tej vlny násilia. Mala som päť detí. Tri najstaršie dievčatá znásilnili, než ich zabili. Zostali mi len dve najmladšie deti: dvanásťročný chlapec a deväťročné dievčatko,“ zverila sa pred časom Lekárom bez hraníc jedna z ich pacientok v konžskom meste Kananga.
Jej meno tu chýba, je to tak zámerne s ohľadom na jej ochranu. Hovorme jej preto napríklad Mamie. Jej príbeh totiž pokračuje.
Znovu nás znásilnili
„Ukradli nám všetky veci, vzali všetko. Potom nás vyhnali von, nenechali ma ani obliecť sa. Bola som nahá od pása nahor. Ako nás hnali z domu von, tak som len chytila niečo, aby som si zakryla prsia,“ opísala Mamie s tým, že sa so svojimi dvoma deťmi vydala bušom do mesta Tshikapa. Po čase sa spolu s ďalšími ženami rozhodla vrátiť domov.
„Išli sme po ceste a dúfali, že nás zvezie niektorý z nákladiakov, ktoré išli do mesta. Než sme sa dostali do Kanangy, tak sme po ceste stretli ozbrojených mužov. Boli traja. Znovu nás znásilnili. Potom už sme sa schovávali, aby nás neznásilnili znovu. Začalo mi byť zle,“ rozprávala.
Po nejakom čase sa zúbožená a zoslabnutá dostala do nemocnice Lekárov bez hraníc, kde sa ukázalo, že má
