Zúfalá matka: Lekárka je arogantná, čo si to vôbec dovoľuje?

Keď vchádzame do dvora rodinného domu v Leviciach a vidíme veselo vystrájať dve malé sestry, desaťročnú Veroniku a štvorročnú Kristínku, dlho nevieme identifikovať, kvôli ktorej z nich sme vlastne prišli.

Až po dlhšom pozorovaní sa ukáže, že bojazlivejšia, zakríknutejšia a na cudzích dlhšie si zvykajúca je tá menšia.

Jej mama Renáta Dóková je zúfalá. Nie však zo zdravotného stavu Kristínky, ale z postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, najmä jeho posudkovej lekárky Eleonóry Neupauerovej.

„Jej neuveriteľná arogancia mi až vyráža dych.“

Lekárka matke už trikrát zamietla návrh na predĺženie rodičovskej dovolenky a poskytnutie rodičovského príspevku.

Tá ju zase podozrieva, že postupovala v rozpore s predpismi a že vážne chybila, keď nebrala ohľad na odporúčania odborníkov, ktorí jej dcéru vyšetrovali.

Dóková je preto už rok a pol bez rodičovského príspevku, náklady na domácnosť ťahá iba manžel. Kým však ona tvrdí, že pracovať nemôže, lebo jej to neumožňuje zdravotný stav dcéry, úrad to cez posudkovú lekárku spochybňuje.

Dóková ju pritom viní aj z ďalších prešľapov, najmä z povýšeneckej a neempatickej komunikácie.

Budila sa 20-krát za noc

Rodičovská dovolenka slúži na prehĺbenie starostlivosti o dieťa. Štandardne sa rodičovi poskytuje do troch rokov dieťaťa. Ak však má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, môže byť predĺžená až do jeho šiestich rokov.

Kumulatívne počty poberateľov rodičovského príspevku po treťom roku dieťaťa z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu pritom na Slovensku prudko rastú. Kým v roku 2010 ich bolo 11017, v roku 2014 už 16533, uvádza šéfka kancelárie generálneho riaditeľa ÚPSVaR Jana Lukáčová.

Dóková je presvedčená, že nárok sa týka aj jej, a v obývačke postupne vyťahuje desiatky strán potvrdení od lekárskych špecialistov. „Moje dieťa teraz potrebuje, aby som bola pri ňom. Práve tým, že sa mu venujem, urobilo najväčšie pokroky v odstraňovaní svojich hendikepov.“

Prvé problémy sa objavili niekoľko mesiacov po narodení. „Malá bola uplakaná, nervózna, nepokojná. Od siedmeho mesiaca nastali obrovské problémy so spánkom. V noci sa budila aj 15- až 20-krát, triasla sa a mala obrovský strach. Oddýchnuť si nevedela ani cez deň,“ vysvetľuje Kristínkina mama.

„Vyrušovali ju všetky zvuky – autá, motorky, lietadlá, stíhačky, dážď, búrka. Na hluk reagovala behaním, príšerným strachom, zapchávala si uši, plakala. Hoci už mala viac ako tri roky, stále nerozprávala, takže nevedela povedať, čo jej je.“

Od nervozity začala hrýzť všetko, čo mala k dispozícii – konáriky, paličky, hračky. Ak ich nemala, „žužlala“ si tričko, bundu, rukávy alebo vlastné prsty. Až do krvi.

V septembri 2013 nastúpila do škôlky. Miesto adaptácie na kolektív sa však ukázali ďalšie problémy. Odmietala tam čokoľvek zjesť, poobede si pospať či zapájať sa do hier.

Pridružili sa aj časté ochorenia, každé dva až tri týždne musela ostať doma a brať lieky. Opakovaná snaha začleniť ju medzi ostatné deti bola o to ťažšia.

„Ráno tam odmietala ísť, plakala, a keď sme ju tam odviedli, do ničoho sa nezapájala. Domov chodila vyčerpaná, hladná, unavená, nepokojná. Nezaspala tam, nech na ňu učiteľky skúšali čokoľvek. A naozaj sa snažili pomôcť.“

Kratšia škôlka pomohla

Psychologický nález z februára 2014 u Kristínky uvádza separačnú úzkostnú poruchu, oneskorený vývoj reči, pomočovanie, psychomotorickú instabilitu a neurotické adaptačné mechanizmy.

Odborníčka preto odporúča predĺženú platenú rodičovskú dovolenku. „Navrhla nám skrátiť dochádzku do škôlky na štyri hodiny denne, čo sme začali od marca 2014 praktizovať.“

Dóková si podala žiadosť na levický ÚPSVaR, pridala zdravotnú dokumentáciu, odporúčanie psychologičky, ale aj imunologičky. Tá v správe tiež uviedla, že odporúča „vyradiť dieťa z kolektívu, opakované infekty môžu viesť k zhoršeniu stavu.“

Úrad žiadosť zamietol s argumentom, že „dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť“ a „uvedené stavy sú prechodného charakteru.“ Nepomohlo ani odvolanie.

Matku to neodradilo a dcéru dávala do škôlky iba na tri hodiny denne tak, aby už obedovala doma. „Zrazu tam chodila s radosťou, bolo vidieť, že sa pokúša konečne rozprávať, spájala slová do viet, hoci stále nezrozumiteľne.“

Že Kristínka kratší pobyt v škôlke znáša oveľa lepšie, potvrdili aj učiteľky.

Nepomohli ani odporúčania ďalších odborníkov

Počas leta 2014 sa Kristínka začala zajakávať, navyše stále neprestávala hrýzť všetky možné predmety vo svojom okolí vrátane kamienkov. Matka sa bála, že sa v nestráženej chvíli začne dusiť.

„Neurologické vyšetrenie v októbri 2014 ukázalo abnormality neprimerané veku dieťaťa. Lekárka mi to laicky vysvetlila tak, že ide o dôsledok dlhodobo nekvalitného spánku, kvôli čomu nestihol dozrieť mozog. Kristínka to vraj dobehne, potrebuje však oddych, pravidelný režim a musí tiež pokračovať v braní liekov na upokojenie,“ hovorí Dóková.

„Neurologička vtedy odporúčala nehlučné a pokojné prostredie, kde sa vie dcére rozvinúť aj reč, pričom sme mali eliminovať stresujúce podnety, aby sa predišlo zajakavosti a úzkostnej poruche,“ cituje ďalej zo správy špecialistky.

Druhú žiadosť o predĺženie rodičovskej dovolenky v októbri 2014 už teda Dóková podoprela nielen správou od psychologičky a imunológa, ale aj neurológa a logopéda. Pridala stanovisko učiteľky v škôlke.

Márne. Opäť neuspela, hoci psychologička napísala, že odporúča „dieťa naďalej ponechať v materskej škole na štyri hodiny“ a k tomu „pomalé nenásilné začleňovanie, aby nedošlo k ďalšej neurotizácii dieťaťa.“  

Nepomohli ani odporúčania logopedičky, ktorá v správe okrem iného uviedla, že sa treba „vyhýbať zmenám a zabezpečiť dieťaťu čo najviac pocitu istoty v známom prostredí.“

Odborníčka pritom varovala, že pri nepriaznivom vplyve prostredia a neurotizácii dieťaťa hrozí vznik zajakavosti.

Čítala nálezy, alebo stanoviská len kopíruje?

Dókovú rozčúlilo, že posudková lekárka niektoré tvrdenia iba skopírovala z prvého posudku, „najmä informáciu o tom, že psychológ zatiaľ neodporučil žiadnu liečbu a kontrola u neho má byť o rok. To je dôkaz, že tie správy nečítala.“

Hnevajú ju aj ďalšie veci. „V posudku písala, že malá už v škôlke začala jesť, ale na obed ju berieme domov, kde jedáva aj hodinu. Vraj to nie je ochorenie, ale zvyk navodený výchovou. Dcéru nevyšetrila, mňa ako matku pomaly nenechala dohovoriť vetu, akým právom vynáša zosmiešňujúce závery? Nemá právo hodnotiť výchovu, má len podľa priložených diagnóz hodnotiť zdravotný stav dieťaťa.“

V novembri 2014 Dókovej dieťa vyšetrila pedopsychiatrička. Aj tá uviedla, že je nezrelé na vstup do materskej škôlky, a matke odporúča predĺženie rodičovskej dovolenky. Na svojom návrhu trvala aj pri ďalších kontrolách.

Posudková lekárka však názor nezmenila a aj tretiu žiadosť Dókovej z decembra 2014 zamietla. „Bola som tam osobne, vybavila to za štyri minúty.“

Keďže v posudku podľa matky opäť skopírovala nepravdivé tvrdenie o psychológovi a sporných vecí je tam viac, „rozhodla som sa podať sťažnosť, aby sa prešetrilo jej konanie,“ vraví Dóková.

Dotklo sa jej aj obvinenie zo strany lekárky, ktorá uviedla, že „početné vyšetrenia v odborných ambulanciách dieťa skôr traumatizujú“ a že liečba je bez benefitu. „Neuveriteľné, že to napíše osoba, ktorá chcela dcéru zbytočne traumatizovať cievkovaním, pričom lživými obvineniami o kontaminovaní moču odkladala jej liečbu. Čo si to tá lekárka vôbec dovoľuje?“

Smiešne problémy

Tu už Dóková naráža na údajné správanie sa posudkovej lekárky v jej ambulancii. Neupauerová totiž nie je len posudkovou lekárkou, ale aj levickou nefrologičkou.

„Malá sa pocikávala, detská lekárka nám preto odporučila nefrologické vyšetrenie. Tamojšia sestrička nám kázala priniesť dve skúmavky dcérkinho moču. Lekárku okamžite zaujímalo, či som to ja, kto si nedávno podal žiadosť o rodičovskú. Uviedla som, že áno, ale že teraz sme prišli kvôli Kristínkinmu pomočovaniu sa.“

Nefrologička vraj na matku ledva pozrela, nič ju nenechala dopovedať, začala sa jej posmievať a pomočovanie odporučila vyriešiť tým, že malú posadí na záchod.

„Zvyšovala hlas, vôbec nepočúvala, že vývoj dcérky je pozadu, vraj moje problémy sú smiešne. Malá bola so mnou, tú si však nevšímala ani ju nevyšetrila.“

Dókova tvrdí, že nefrologička len rýchlo listovala v dokumentácii a viaceré veci prečítala zle, takže ju musela opravovať. V inej chvíli sa zase vysmievala z rozhodnutia inej lekárky.

„Zavŕšila to arogantnou poznámkou, že dcéra je silnejšej postavy, lebo sa prejedáva sladkým. Malá pritom sladké nejedáva. Ako to mohla tvrdiť, keď o tom nič nevedela? Uzavrela to tým, že sa mám zbaliť a odísť.“

Odmietla vyšetriť moč, hoci ho kázala priniesť

Keď sa Dóková spýtala na termín výsledkov dcérinho moču, ktorý priniesli na pokyn ambulancie, sestrička jej po konzultácii s lekárkou oznámila, že sa nikam posielať nebude. Na otázku, či teda prišli zbytočne, len mykla plecom a povedala „asi“.

Dóková sa rozplakala, zavolala detskej lekárke a vyšetrenie moču dohodli inde. „Samozrejme sa v ňom potvrdili patogénne baktérie. Keď som však volala nefrologičke, obvinila ma, že to bolo kontaminované a máme vyšetrenie zopakovať.“

Urobili tak, ale Neupauerová trvala na svojom – opäť je to kontaminované a vyšetrenie musia zopakovať. Názor nezmenila ani po treťom dôkaze a žiadala, aby matka dcéru priviedla na cievkovanie.

„Miesto toho, aby dcéru dávno liečila, vymýšľala hlúposti. Nakoniec chcela už aj tak dosť traumatizované malé dieťa stresovať ešte aj cievkovaním. Mala som toho dosť, našli sme odborníka v Nitre a dcérku preliečili u neho. Bez cievkovania a rečí o kontaminovaní.“

Je arogantná a ponižuje, tvrdí ďalšia matka

Dókovej slová o neempatickom správaní sa posudkovej lekárky Neupauerovej potvrdzuje aj ďalšia matka. Denisa Hubaček má 38 rokov, päťročného syna a žije v Nových Zámkoch.

„Celé naše posudzovanie netrvalo viac ako päť minút s tým, že sme prišli, ani sme si nestihli sadnúť a odišli sme. Komunikácia lekárky bola arogantná a pre matku vyslovene ponižujúca,“ hovorí Hubaček.

Jej syn je na diéte, trpí potravinovou intoleranciou. „Keď som sa pýtala, ako mu zabezpečiť stravu v škôlke, keď s ním nemôžem ostať doma, arogantne odvrkla, že si mám kúpiť kastról. Vyprosujem si, aby sa so mnou takto ktosi rozprával.“

Denisa Hubaček dodáva, že pozná aj iné matky, ktoré mali s Neupauerovou zlé skúsenosti. „Tiež na ne zvyšovala hlas. Jedna sa radšej vzdala a odišla, aby netraumatizovala dieťa.“

Vraví, že nemá právo lekárku hodnotiť ako odborníčku, „ako človeka však áno, lebo sa správa nepríjemne a máva ponižujúce poznámky k rodičom aj starším deťom. To viem určite.“

Lekárka: Na takomto úrade je búrlivá robota

Posudková lekárka Eleonóra Neupauerová na otázku, či registruje sťažnosti matiek na jej správanie, reagovala, že si pamätá len jeden konflikt spred viacerých rokov. O iných nevie, úrad s ňou podľa jej slov nič neriešil.

Konflikty s matkami a zvýšený hlas nepriamo priznáva. „Tón? Aj ony majú všelijaké tóny, to určite viete. Na takomto úrade je búrlivá robota.“ Podľa lekárky sa dá s Dókovou komunikovať len ťažko.

Obvinenie o zámernom nevyšetrení moču Dókovej dcéry a fakt, že vyšetrenia inde v ňom trikrát preukázali baktérie, spochybňuje.

„Moč bol trikrát kontaminovaný, také malé dieťa sa vyciká všelijako. Navrhla som jej cievkovanie, ktoré jednoznačne rozhodne. Nechcela a šla k inému doktorovi. Bola som tiež nahnevaná, že ma zavádzala, úmyselne si vynucovala riešenie rodičovskej dovolenky. Toto bolo len zámienka, akože sa ku mne vlúdila s takýmto zámerom.“

Dóková nad jej slovami žasne. „Tak ja som sa jej tam vlúdila? A to naozaj tvrdí, hoci vyšetrenia inde reálne preukázali dcérin zdravotný problém? Naozaj to povedala tá, čo najskôr kázala priniesť skúmavky s močom, aby ich potom odmietla poslať na rozbor?“

Napíšte, čo chcete, nebudem si ňou kaziť náladu

Ako posudková lekárka pracuje Neupauerová na ÚPSVaR Levice roky, atestáciu na posudkové lekárstvo nemá. „Zatiaľ to nie je povinné. Mám však tri iné – dve z pediatrie a jednu z nefrológie,“ vysvetľuje.

Argument, že iní lekári vo svojich správach odporúčali, aby matka ostala na rodičovskej dovolenke pri dcére a obmedzila jej pobyt v škôlke na pár hodín denne, neberie. Naopak, pridáva obvinenie.

„Ona pobehala všetkých týchto odborníkov presne s tým zámerom, aby nejaké potvrdenia dostala. A keď odborníkovi poviete, že dieťa vám plače, ráno nechce ísť do škôlky, psychiater napíše úzkostnú poruchu. Každý deň ráno ho pritom matka chce donútiť, aby štyri hodiny bolo v škôlke. To mi je také smiešne, aj som jej to povedala, že načo to dieťa znásilňuje – buď tam teda je, alebo nie. Ona ho tam však chce, ale len na štyri hodiny. No, nebudeme sa o tom baviť, pani Dóková je jedna kapitola sama o sebe. Napíšte, čo chcete.“

Naznačuje tým, že iní lekári matke poskytli falošné posudky? „K tomu sa nemôžem vyjadriť. Kolegovia niekedy napíšu aj všelijaké nálezy. Ovplyvnené sú hlavne tým, čo povedia rodičia. Jedno vyšetrenie v psychiatrii ešte nič neznamená, najmä u dieťaťa, ktoré sedí pri matke. Psychiater napíše len to, čo mu povie rodič.“

Neupauerová argumentuje aj tým, že v minulosti jej postup, konanie a rozhodnutia skúmal posudkový lekár ústredia, pričom jej dal za pravdu.

Nakoniec čiastočne uznala len jednu chybu. K výčitke, že v novších posudkoch kopírovala aj formulácie z prvého, hoci už neboli pravdivé, čo u Dókovej vzbudzuje otázku, či vôbec čítala aktuálne lekárske správy, tvrdí, že si ich preštudovala.

„Len keby ste videli, koľko má ona papierov. Možno takáto veta ušla, to môže byť pravda, ale na ňu si treba dať veľký pozor, lebo je veľmi konfliktná. A takých klientov tu máme viac.“

Na otázku, či naozaj nemá pocit, že Dókovej ublížila, reagovala zamietavo a dodala, že si ňou nebude kaziť náladu.

Sťažnosti sú len ústne, písomné nik nedá

Riaditeľ ÚPSVaR Levice Alexander Bačík priznal, že na lekárku bolo v minulosti podaných viac sťažností, „číslo vám však z hlavy presne nepoviem. Najvýznamnejším dôvodom je, že žiadosť matiek nebola vybavená, ako si predstavovali.“

K odborným rozhodnutiam lekárky sa vyjadrovať nechcel, nie je lekárom. Tým argumentoval aj riaditeľ odboru sociálnych vecí a rodiny Jozef Mészároš.

Aj ten priznal, že sťažnosti na lekárku boli už v minulosti. „Ak však tým ľuďom poviete, aby to dali písomne, nik to už nedá.“ Osobne lekárku vníma ako „nekompromisnú, tvrdú a prísnu“.

Súhlasí, že je problém, ak posudkoví lekári nemajú atestáciu z posudkového lekárstva. „Dlhodobo tu máme štyroch posudkových lekárov, nemá ju ani jeden. To však nie je problém Levíc, ale celého Slovenska.“

Dodal, že aj on má dlhodobé výhrady voči tomu, ak jeden lekársky špecialista svojimi posudkami spochybňuje odporúčania viacerých iných medicínskych odborníkov, ako sa to deje v tomto prípade.

„Na poradách riaditeľov už vyzerám ako srandista, lebo stále kritizujem zákon, v ktorom je veľa protikladných vecí. Vezmite si invalidného dôchodcu, ktorému posudkový lekár Sociálnej poisťovne uznal plný invalidný dôchodok. Ten následne požiada ÚPSVaR o kompenzačný prostriedok, ale tamojší posudkový lekár mu ho už neprizná. To sú neskutočné veci.“

Naozaj zmeškala lehotu na odvolanie?

Keď Dókovej ani tretíkrát neuznali predĺženie rodičovskej dovolenky, podala odvolanie. Dávala si pritom pozor, aby neprešvihla termín.

Oznámenie o uložení zásielky s rozhodnutím jej prišlo šesť dní pred Vianocami 2014. Bola na ňom uvedená úložná lehota 18 dní. Vyzdvihla si ju v termíne – 2. januára 2015.

V rozhodnutí sa tiež jasne píše, že proti nemu možno podať odvolanie „do 15 dní od jeho doručenia“. Aj túto lehotu Dóková dodržala.

Koncom januára ju ÚPSVaR v Leviciach informoval, že odvolanie odstupuje do Bratislavy. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny jej však nečakane oznámilo, že sa ním nebude zaoberať, lebo ho podala po lehote.

Úrad argumentoval, že „zásielka sa za doručenú považuje na tretí deň od jej uloženia,“ a pätnásťdňová lehota na odvolanie tak uplynula už 7. januára 2015.

Dóková si však poštový lístok okopírovala, a tak disponuje dôkazom, že na vyzdvihnutie zásielky mala až 18 dní.

Exšéfka bratislavského ÚPSVaR Ida Želinská tento spor vidí jednoducho. „Ak bola zásielka označená žltým lístkom s 18-dňovou lehotou a zásielku jej v nej vydali, táto lehota platí a hotovo. Ak s tým má úrad problém, nech si to rieši s poštou.“

Dóková dodáva, že „ak by lehota bola naozaj len trojdňová, ako je možné, že som si zásielku mohla prevziať aj neskôr? Veď pošta by ju vrátila odosielateľovi.“

Smutne dodáva, že na to, ako sa k nej úrady správajú, už nemá slov. „Ak však niekto nerypne do systému, nič sa nezmení. Je mi jedno, ako dopadnem, ozvala som sa, aby sa s takou aroganciou nemuseli stretávať ďalšie mamy,“ uzatvára svoje rozprávanie.

Vo svojom boji mieni pokračovať, kým neuspeje.