Denník N

Autonómne hľadanie pôvodného výrazu aj za cenu zriedkavých príležitostí vystavovať

Pohľad na časť rozsiahlej inštalácie výstavy Statua 2019. Foto - Martin Lettrich
Pohľad na časť rozsiahlej inštalácie výstavy Statua 2019. Foto – Martin Lettrich

V bratislavskom Dome umenia je inštalovaný druhý diel projektu Statua, predstavujúceho tvorbu slovenských absolventov sochárskych, sklárskych a keramických ateliérov, ktorí končili štúdium v Prahe, Bratislave, Sofii a Belehrade v 80. rokoch.

Projekt Statua predstavuje prezentačnú sondu do slovenskej sochárskej tvorby prostredníctvom cyklu výstav absolventov sochárskych, sklárskych a keramických ateliérov za uplynulých 60 rokov. Zámerom je postupne a v generačnom slede podať obraz o podobe komornej tvorby a jej autorskom zázemí, o formálnych tendenciách, o sochárskych postupoch a obsahových líniách.

Po úvodnej výstave Statua 2018 z tvorby absolventov VŠVU v Bratislave a UMPRUM v Prahe z obdobia rokov 1968 až 1978 sa druhá časť projektu Statua 2019, ktorá je inštalovaná v bratislavskom Dome umenia do 9. februára, zameriava na prezentáciu tvorby slovenských absolventov vysokých výtvarných škôl z rokov 1979 až 1989, pričom k študentom z pražskej a bratislavskej školy pribudli aj slovenskí absolventi AVU v Sofii a AU v Belehrade.

Podmienky a protichodné tendencie (ponormalizačné obdobie, revolúcia, porevolučné obdobie…), s ktorými sa táto generácia vyrovnávala, sa podpísali na jej hodnotovo nevyrovnanom profile. „Pri zostavovaní autorského zastúpenia sme rovnako ako pri prvej výstave uprednostnili nečlenov KSČ, ktorí miesto režimom očakávanej, politicky angažovanej osobnej a pracovnej spolupráce autonómne hľadali pôvodný umelecký výraz a vlastný priestor na vyjadrenie – i za cenu zriedkavých príležitostí vystavovať. A tiež tých, ktorí tvorivé ambície nevymenili za a priori komerčné stratégie,“ povedala kurátorka Xénia Lettrichová, ktorá pri príprave expozície spolupracovala aj s Ľubou Belohradskou a Jánom Hoffstädterom.

Výstavu Statua 2019 tvoria diela šestnástich výtvarníkov, pri ktorých výbere bola snaha (nie vždy realizovateľná) naznačiť istý vývojový oblúk, pripomenúť ranú tvorbu z obdobia po skončení štúdia i jej súčasnú podobu.

Vľavo dielo Rasťa Trizmu, v ďalšej časti sa prezentuje Kata Kissoczy.
Kurátorky Xénia Lettrichová a Ľuba Belohradská, vľavo časť maliarskej a keramickej expozície Anny Horváthovej.
Z tvorby Petra Sceranku.
Diela predčasne zosnulého Petra Strassnera. Foto – Martin Lettrich (4)

Teraz najčítanejšie