Denník N

Pobisidujme tepirka: Nielen Fekišovce, aj iné obce na Sobranecku sú svojrázne (reportáž)

Starosta Ruského Hranovca Juraj Cinkanič. Foto N - Andrej Bán
Starosta Ruského Hranovca Juraj Cinkanič. Foto N – Andrej Bán

Ako sa žije na odľahlom Zemplíne? Odpoveďou sú príbehy z ďalších dediniek, o ktorých ste doteraz zrejme nepočuli. Volajú sa Ruský Hrabovec, Bunkovce a Blatné Remety.

„Ideme tepirka zapyty novyj rik,“ povie starosta Ruského Hrabovca Juraj Cinkanič (65) a dodá: „No besedujme normalne.“

V preklade: v prevažne pravoslávnej odľahlej dedinke na ukrajinskej hranici oslavujú 14. januára nový rok a máme sa baviť normálne. Že sú to oslavy mohutné, o tom nepochybujte. Večer bude v okresnej metropole Sobrance rusínsky ples. Lístky sú už vypredané, do posledného.

Ľudský, ľudský, ľudský

Činorodí Rusnáci podľa starostu pracujú už dlho na tom, aby vznikla strana, ktorá bude zastupovať ich záujmy. Ibaže už je na to tak trochu „pozdno“.

Daktorí sú podľa neho v Smere, iní v SNS. „Ale skúsiť treba,“ usmeje sa.

Cinkanič sa tu inak volá každý druhý, no nie všetci sú príbuzní, ako si zrejme myslíte. Na čele obce, ktorá má v embléme medveďa, je tento skúsený borec od roku 1991. Úctyhodných sedem období.

Sú tu dva kostoly, dve krčmy a dva futbalové mančafty – dospelí a dorastenci.

Cesta na Sobranecku. Foto N – Andrej Bán

Centrum Ruského Hrabovca. Foto N – Andrej Bán

Jediná strana, pravda, okrem KSČ, v ktorej za svojho bohatého života starosta pôsobil, bolo šestnásť rokov HZDS. Inak je akože nezávislý, posledné roky nezávislý s podporou Smeru, pochopiteľne. Naposledy získal takpovediac proti svojej vôli (už nechcel kandidovať, ale nevychoval si včas nástupcu) v dedinke s 285 voličmi 89 hlasov – o 42 viac ako jeho súper.

„Jak se majete? Po voľboch sa utrasuje, uťapkáva všetko,“ povie starostovi bývalý zamestnanec spoločného obecného úradu Daniel Tiža, ktorý mal šesť rokov na starosti prenesený výkon štátnej správy v 46 obciach na Sobranecku.

Prišli sme spolu. Ak preniknete za hrádzu svojrázneho jazyka a zvyklostí domorodcov, pochopíte, že karpatská variácia marquezovského Maconda si nažíva pomerne spokojným životom, kontakt s okolím jej nechýba.

„Kedy bolo najlepšie?“ zopakuje otázku Cinkanič a má už na jazyku odpoveď z Rádia Jerevan – už bolo. Najlepšie im bolo za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie