Denník N

Ak ste doteraz nebrali málo spánku dosť vážne, začnite. Aj jedna noc môže byť toxická

Ilustračné foto - Flickr.com/Gordon
Ilustračné foto – Flickr.com/Gordon

Podľa nových zistení môže byť nedostatok spánku kľúčom k pochopeniu pôvodu chorôb.

Píše Carolyn Johnsonová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

So spánkom to dnes nie je ľahké. Číhajú na nás seriály, ktoré chceme vidieť na jeden šup; pracovné e-maily, na ktoré treba odpovedať; domáce práce, ktoré musíme dokončiť; a príspevky na sociálnych sieťach, od ktorých sa nevieme odtrhnúť. Výsledkom je, že oči zatvárame neskôr – až potom, čo klikneme na poslednú digitálnu králičiu noru.

Výskum mozgu, ktorý na tento nevhodný prístup upozorňuje, sa už dávno neodohráva v laboratóriách. Vedcov zaujíma, ako spánok súvisí s chorobami a s kognitívnymi funkciami, akou je napríklad pamäť. Zatiaľ sa zhodujú aspoň na tom, že pravidelné zanedbávanie spánku je nesprávne, ak nie priamo nebezpečné.

Napríklad škôlkari, ktorí vynechávajú poobedňajší spánok, sú v pexese horší ako tí, čo si zdriemnu, a to aj vtedy, keď v noci spánkový deficit doženú.

Alarmujúce je aj nové zistenie, že mizerný spánok môže zvýšiť riziko Alzheimerovej choroby, pričom už jedna vynechaná noc zvyšuje v mozgu hladinu bielkovín, ktoré v telách pacientov vytvárajú toxické zhluky.

Rizikom sú tiež nočné služby, ktoré ženú mieru úzkosti do kritických hodnôt, a aj tie najskromnejšie obmedzenia spánku sa spájajú so zvýšením pocitu spoločenskej izolácie a samoty.

Koncepcia zdravého spánku

Aj preto školskí úradníci premýšľajú, či nebude vhodné posunúť začiatok vyučovania tak, aby zodpovedal spánkovému cyklu tínedžerov. Vedci s vervou šíria posolstvo, že nedostatok spánku predstavuje narastajúcu hrozbu a zaslúži si minimálne toľko pozornosti, čo epidémia obezity.

„Súperíme s technikou, s počítačovými hrami. Sú veľmi návykové, je ťažké im konkurovať,“ konštatuje odborník na spánok Orfeu Buxton z Pensylvánskej štátnej univerzity.

Komunita odborníkov na spánok, ktorá bola v minulosti rozdrobená – každý sa venoval svojim poruchám spánku, akými sú napríklad insomnia či apnoe –, začala spolupracovať na koncepcii „zdravého spánku“. Väčšine dospelých odporúčajú spať v noci aspoň sedem hodín, no tento čas sa s každým ďalším odporúčaním skracuje.

Posun je viditeľný aj na Gallupovom prieskume z roku 1942, podľa ktorého dospelí spali v priemere 7,9 hodiny. Do roku 2013 sme zo spánku okresali v priemere hodinu. Dnes podľa Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb až tretina ľudí spí menej, ako je odporúčaných sedem hodín.

Prakticky mihnutím oka sme tak od základu zmenili základnú biologickú nevyhnutnosť, pričom dôsledky tejto zmeny si ešte len pomaly začíname uvedomovať.

Príroda by to už dávno spravila

„Keď spíte, je to tá najhlúpejšia činnosť zo všetkých. Nezháňate jedlo, nehľadáte si partnera. A čo je ešte horšie, ste zraniteľnejší voči predátorom,“ vraví psychológ Matthew Walker z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Ak by existoval dôvod okresať dĺžku spánku o desať či dvadsať percent, matka príroda by to počas tých miliónov rokov evolúcie už dávno urobila.“

Počas väčšiny dejín ľudstva pozostával vedecký výskum spánku nanajvýš z toho, že sme sa ľudí pýtali, ako sa po ňom cítia. No začiatkom 50. rokov sa tento odbor navždy zmenil objavom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie