Pol milióna ľudí má bezdôvodne nižší dôchodok, ani Smer s tým nič nerobí
Ani po niekoľkých novelách zákona o sociálnom poistení sa nezlikvidovali rozdiely, ktoré štát pred rokmi vytvoril medzi starými a novými dôchodcami.
Smer schválil v parlamente novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej zaviedol minimálnu penziu a upravil aj vyrovnávanie federálnych penzií. Vo štvrtok zákon vrátil prezident Andrej Kiska, pretože diskriminuje sporiteľov v druhom pilieri. Nemali by totiž mať podľa schváleného zákona nárok na minimálnu penziu v plnej výške.
Schvaľovanie tohto zákona pozorne sledoval aj 85-ročný dôchodca Pavol Dúbravčík zo Serede. Nevie totiž zabudnúť na diskrimináciu, ktorú zaviedol ten istý zákon pred vyše desiatimi rokmi. Odvtedy pri každej jeho novelizácii očakáva, že by ju politici mohli odstrániť.
Keď totiž začal v roku 2004 platiť zákon o sociálnom poistení, rozdelil ľudí poberajúcich penziu u nás do dvoch skupín: na starodôchodcov, ktorým vyrátali penziu do konca roku 2003, a novodôchodcov, ktorým priznali penziu od januára 2004. Medzi ľuďmi v rovnakých profesiách a s tou istou praxou v oboch skupinách vznikli rozdiely v penziách o desiatky percent.
Pán Dúbravčík patrí do prvej skupiny dôchodcov. Podobne ako ďalšie tisícky ľudí dostáva nižšiu penziu oproti tým, ktorým ju vymerali neskôr. Považuje to za diskrimináciu.
Hoci si myslí, že sa už jej odstránenia nedožije, má, na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov, silu a energiu na túto nespravodlivosť upozorňovať a stále ju pripomínať. V uplynulých rokoch už napísal na niekoľko štátnych úradov.
Keďže nemá pocit, že by sa štát chystal túto krivdu napraviť, obrátil sa so sťažnosťou aj na Európsku komisiu a Európsky parlament. Z oboch inštitúcií dostal odpoveď, že jeho problém nespadá do ich kompetencie.
Výrazne ich už ubudlo
Dúbravčík nerozumie tomu, prečo sa štát, ktorý zachraňuje zle manažovanú súkromnú firmu Váhostav, a Smer, ktorý necelý rok pred voľbami predstavuje nové sociálne balíčky, nezaoberajú aj dorovnaním penzií starodôchodcom. „Domnievam sa, že návrh na odstránenie tejto diskriminácie mal byť v sociálnom balíčku na prvom mieste,“ vraví.
Myslí si, že štát mohol odložiť zavedenie bezplatnej dopravy všetkých študentov bez ohľadu na ich sociálne pomery, či iných opatrení na neskôr. Najprv mal podľa neho odstrániť nespravodlivosť voči penzistom, ktorej sa dopustil pred rokmi. „Dá sa to spraviť jednou zmenou zákona,“ vraví.
Dúbravčík pripomína, že premiér chváli slovenskú ekonomiku, ktorá si môže dovoliť financovať sociálne balíčky. „Náklady na odstránenie diskriminácie starodôchodcov predstavujú len časť nákladov na sociálne balíčky. Starodôchodcovia považujú neriešenie svojej diskriminácie ako čakanie na svoje vymretie,“ vraví Dúbravčík.
Upozorňuje, že ide o ľudí, ktorí sú v podobnom veku ako on. Nie je teda isté, koľko času štátu na ich prípadné „odškodnenie“ vo forme vyššej penzie ešte ostáva.
Každým rokom totiž starodôchodcov na Slovensku ubúda. Za vyše desať rokov sa ich počet znížil takmer o tretinu.
Potvrdzujú to čísla Sociálnej poisťovne o počte vyplácaných penzií priznaných do roku 2003. Kým koncom roku 2003 vyplácala poisťovňa starobný dôchodok 813 162 ľuďom, koncom minulého roka už podľa hovorcu Petra Višvádera vyplatila len 576 454 starobných dôchodkov priznaných do 31. decembra 2003.
Druhý krok nespravil nikto
Záujmy penzistov by mala hájiť Jednota dôchodcov. Ľudia, ktorí stáli na čele tejto organizácie, síce priznali, že rozdiely v penziách dvoch skupín dôchodcov považujú za najväčší problém z minulosti, no dodnes ho nevyriešili.
„Za najväčšiu tragédiu z posledných riešení považujem rok 2004, keď začali rásť rozdiely medzi starodôchodcami a novodôchodcami,“ povedal niekdajší predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský.
„Prvý január 2004 je pre nás veľmi negatívny dátum,“ potvrdil aj súčasný šéf tejto organizácie Ján Lipiansky.
Tvrdí, že zmenu, ktorú zákon priniesol ľuďom, idúcim do penzie od januára 2004, Jednota dôchodcov privítala. „No vyčítame vládnym garnitúram, že keď vedeli povedať A vo vzťahu k novým penzistom, nepovedali aj B vo vzťahu k tým, čo šli do dôchodku do roku 2003,“ vraví.
Hoci boli starodôchodcovia na penziách za posledné roky ukrátení, Lipiansky vraví, že pri ich úsilí o odstránenie tejto diskriminácie v ich prípade ani tak nerezonuje finančná, ale morálna a etická stránka. „Títo dôchodcovia si utvrdzujú pocit krivdy, nedocenenia spoločnosti,“ vraví Lipiansky.
Dúbravčík povedal, že mu nejde o peniaze, z niekoľkých stoviek eur, čo s manželkou dostávajú, vyžijú. Chcel by sa však dožiť toho, že sa nerovnosť medzi penzistami, ktorú spôsobil nedokonalý zákon, odstráni.
Hovoria o inej ceste
A prečo sa Jednota dôchodcov nesnažila túto nerovnosť odstrániť? Lipiansky to odôvodnil tým, že od roku 2005 nebola ochota vyrovnať sa s problémom starodôchodcov.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí neodpovedalo na otázku Denníka N, či sa plánuje týmto problémom zaoberať. Podľa Sociálnej poisťovne však o tom skôr neuvažuje. „Sociálna poisťovňa v súčasnosti nemá informácie o možnom riešení starobných dôchodkov tých poberateľov, ktorým bol starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004,“ uviedol Višváder.
Aj preto podľa Lipianskeho zvolila Jednota dôchodcov inú cestu. „Išli sme cestou urobiť niečo pre najnižšie dôchodky, to bolo rozhodujúce,“ povedal Lipiansky.
Vymenúva, že sa vlani podarilo zvýšiť objem peňazí na vianočný príspevok, aj keď ho označuje za nesystémové opatrenie. Za druhý krok považuje schválenie minimálnej penzie, tvrdí, že to pomôže aj veľkej skupine starodôchodcov, hoci si polepšia možno len o pár eur mesačne.
Spolieha sa na Ústavný súd
Do Jednoty dôchodcov Dúbravčík po tých rokoch veľké nádeje nevkladá. Myslí si, že keby jej vedenie chcelo, už by odstránenie nerovnosti medzi penzistami presadilo.
A keďže starodôchodcovia už nie sú spravidla v takej kondícii, aby sa zomkli a vyvinuli účinný tlak na politikov, spoliehajú sa už len na Ústavný súd. Na ten sa totiž pred vyše rokom obrátil vtedajší poslanec parlamentu a dnešný europoslanec József Nagy (Most-Híd) s ďašími 40 poslancami, aby rozhodol, či zákon z roku 2003 nediskriminuje istú skupinu dôchodcov, a teda či nie je v rozpore s Ústavou SR.
„Zákon pre starodôchodcov nezabezpečuje rovnosť a rovnaké právne postavenie, čo sa týka výpočtu dôchodkov. Chceme, aby dôchodcovia, ktorí išli do penzie do januára 2004, mohli požiadať bez diskriminačných podmienok o prepočítanie starobných dôchodkov podľa nového systému,“ povedal vlani po podaní na Ústavný súd Nagy.
Tento súd podanie prijal a vlani v máji sa ním aj zaoberal. Nevyhovel požiadavke, aby bola pozastavená účinnosť ustanovenia, ktoré poslanci považujú za diskriminujúce.
Vo veci, či je novela v súlade s ústavou a či nikoho nediskriminuje, ešte nerozhodol. „Sudkyňa spravodajkyňa vykonáva procesné úkony potrebné na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR vo veci samej. Termín rozhodovania o tejto veci zatiaľ nie je známy,“ povedala pre Denník N hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Súd nerozhodne o všetkých
Pravdou však je, že väčšina starodôchodcov, ktorí ešte očakávajú, že sa nejakého dorovnania penzií dočkajú, sa na košický súd spoliehajú márne. Vrátane pána Dúbravčíka, ktorý je už v penzii 25 rokov.
Nagy totiž tvrdí, že by pred Ústavným súdom neobstála snaha presadiť dorovnanie penzií tým ľuďom, ktorým vznikol nárok na dôchodok podľa starého systému a zákona platného do konca roku 2003. „Týmto ľuďom, žiaľ, nevieme pomôcť,“ povedal.
Ústavný súd by tak podľa Nagya mal rozhodovať len o tom, či štát neporušil práva menšej skupiny penzistov, ktorá ostala niekde medzi starodôchodcami a novodôchodcami. Tá síce splnila podmienky na priznanie dôchodku do konca roku 2003, no požiadala oň až v roku 2004.
Hoci by podľa zmeneného zákona už mali nárok na vyššie penzie priznávané od januára 2004, ak boli čo i len jeden deň počas svojho života nezamestnaní, dostávajú penziu ako starodôchodcovia. Tak to totiž upravil zákon.
Teoreticky teda aj človeku, ktorý mohol ísť do penzie už v roku 2003, no keďže sa na to ešte cítil, odrobil ďalších päť rokov, vymerali v roku 2008 „starodôchodcovskú“ penziu, ak bol v minulosti jeden či viac dní nezamestnaný. Podľa Nagya do tejto kategórie patrí asi 30-tisíc penzistov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
