O brexite podľa filmu rozhodoval jeden muž, geniálny sociopat

Prvé správy o tom, že britská verejnoprávna televízia chystá film o brexite, vyvolali rozpaky. „Je to teraz vhodné? Máme na to náladu?“ pýtali sa na Twitteri Briti.

Pochybnosti vyvanuli na začiatku tohto roka po premiére snímky s názvom Brexit: The Uncivil War s Benedictom Cumberbatchom. Nanajvýš sa debatuje, či to má byť komédia alebo viac dráma, či sa drží skutočnosti alebo si vymýšľa. Že by prišla v zlom čase, jej nevyčíta nik.

Príbeh, v ktorom účinkujú konkrétni aktéri vrátane politikov, sa vracia k referendu o odchode z Európskej únie v lete 2016. Zobrazuje zákulisie emotívnej kampane, ktorá mala za následok rozdelenú krajinu a toxickú atmosféru narušenej dôvery k inštitúciám aj medzi ľuďmi navzájom.

Scenárista James Graham vysvetľuje divákom, čo s tým mal internet a sociálne médiá. A pýta sa, či mohol beh dejín zmeniť jednotlivec.

Muž, čo hackol Britániu

Keby sa nás niekto spýtal, kto bol hlavným hýbateľom hlasovania Británie za brexit, väčšine z nás asi prídu na um mená ako Boris Johnson alebo Nigel Farage. Málokto by spomenul Dominica Cummingsa.

No aj doma v Británii sa oňho verejnosť a médiá začali viac zaujímať, až keď bolo po všetkom. Keď sa chceli všetci dozvedieť, ako sa šéfovi kampane za brexit podarilo presvedčiť väčšinu voličov, aby do urien hodili NIE Európskej únii.

Práve Cummings bol mozgom a architektom kampane. Heslo Vote Leave, Take Back Control (Zober osud do vlastných rúk a hlasuj za odchod) vymyslel on. Jeho nápad boli červené autobusy s nápisom, že brexit krajine ušetrí milióny pre zdravotníctvo. On pomáhal šíriť falošné správy, že Únia sa rozšíri o Turecko, a preto ju zaplavia moslimskí migranti.

Tento muž, ktorého bývalý britský premiér David Cameron verejne označil za „sociopatického kariéristu“, definoval, o čom bude plebiscit. Že nebude o migrácii ani európskej byrokracii, ale bude o peniazoch, ktoré krajina ušetrí.

Cummings vizionársky pochopil, že