Danko konečne (občas) začína byť úprimný
Rasistické a šovinistické poznámky šéfa SNS ukazujú, že kotlebovci nie sú jediní extrémisti v parlamente.
Mnohých asi potešil verejný sľub Andreja Danka, že nebude kandidovať za prezidenta. Škoda, že u takej urazenej a vrtkavej primadony, akou je šéf parlamentu, nemajú sľuby žiadnu váhu. Danko môže kedykoľvek zmeniť názor; samozrejme, nie preto, lebo by on, stelesnenie skromnosti, stál o akúkoľvek verejnú poctu.
Ale čo už má robiť, ak Slovensko nutne potrebuje na svojom čele práve takého muža a ak ho o to požiada napríklad vlastná strana. Musí sa predsa pre blaho národa a krajiny obetovať! Najmä ak by vážne hrozilo, že sa prezidentom opäť stane nejaký „slniečkar“. A v očiach SNS a jej voličov môže ľahko do tejto kategórie spadnúť i Maroš Šefčovič, aj keď sa dnes kandidát Smeru podobným postojom vyhýba ako čert krížu.
Tiež je otázka, či by nebolo lepšie, ak by Danko predsa len kandidoval. A ubral tak hlasy Štefanovi Harabinovi, ktorý je pre jeho voličov druhou najlogickejšou voľbou.
Napriek oprávneným pochybám a nutnému znechuteniu ohľadne všetkého, čo z Danka vypadne,