Nebezpečné prázdniny s katolíckym farárom – sexuálne zneužíval chlapca, dodnes aktívne slúži

Dnes štyridsiatnik Milan (skutočné údaje má redakcia k dispozícii) vyštudoval viaceré vysoké školy a dlhé roky pracuje ako manažér. Tri desaťročia si v sebe nesie traumu, ktorú sa rozhodol uzavrieť. Pred Nežnou revolúciou aj po nej ho ako dieťa zneužíval seminarista a neskôr kňaz, ktorý v rámci katolíckej cirkvi slúži dodnes. O prípade je informovaná už aj cirkev a generálna prokuratúra.

Prísna katolícka výchova

Milan vyrastal v prísnom katolíckom prostredí. „Rodičia patrili medzi tých, ktorým sa hovorilo pracujúca inteligencia. Začiatkom 80. rokov sme sa presťahovali na dedinu. Každú nedeľu sme chodili do kostola, naši spievali v zbore. Na východnom Slovensku to bolo normálne aj za socializmu, viera bola bežnou súčasťou života.“

V prvej triede základnej školy začal miništrovať v kostole. Keďže s deťmi pracoval kvalitný kňaz s prirodzenou autoritou, ktorý pre ne vytvoril priaznivé a kreatívne prostredie, bavilo ho to. „Okrem miništrovania som zvykol aj zvoniť pred omšami a na pohreboch. Na fare sme hrávali karty, pingpong, futbal, pozerali sme filmy. Nebolo to, aspoň ako dieťa som to tak nevnímal, o veľkých duchovných témach, skôr o atraktívnom spôsobe pritiahnutia detí k aktívnej viere.“

Milanovi rodičia vo viere nerobili žiadne kompromisy. Komunisti mohli žiadať, čo chceli, oni neustúpili a svoju vieru prezentovali nielen doma, ale aj navonok. „Neprísť do kostola či nepomodliť sa pred jedlom bolo nemysliteľné,“ opisuje Milan.

Hovorí, že mal pekné detstvo a v cirkvi sa cítil bezpečne, príjemne, všetko mu prišlo prirodzené. „Nemal som z tých ľudí žiadnu obavu, ako decká sme na fare bežne aj prespávali. Neraz nás tam na rôznych akciách na fare či na chate bolo aj päťdesiat a strávili sme tam celý týždeň.“

Prvý pokus

Meniť sa to začalo, keď medzi nich prišiel bohoslovec Ladislav J. z vedľajšej dediny. Študoval v Bratislave a počas prázdnin bol doma. „Chodil na omše aj na stretnutia, a tak sa dostal aj do našej rodiny. Moji rodičia mu dokonca ako študentovi dávali nejaké peniaze, lebo ho chceli podporiť.“

V roku 1989, keď mal Milan 12 rokov, strávil noc práve v dome rodiny spomínaného bohoslovca. „Nepamätám si už presný dôvod, zrejme to súviselo s tým, že šlo o rodinného priateľa. Bolo to obdobie pred jeho vysviackou.“

Večer si šiel Milan ľahnúť skôr ako ostatní, dospelí sa rozprávali ďalej. V noci sa zobudil na to, ako sa ho niekto snaží obrátiť. Spal totiž naboku otočený k stene. „Zároveň ma bozkával na krk aj na ucho. Hoci ma to prebudilo, tváril som sa, že spím.“

Tam sa to vtedy aj skončilo, budúci kňaz ho neobchytkával na intímnych partiách, nesnažil sa nútiť ho k niečomu priamou silou. „Cítil som však, že to nie je správne, tak som sa bránil, hoci som nerozumel, čo presne sa deje.“

Nemal som jasno v tom, že je to zlé

Milan si najskôr myslel, že to má na svedomí brat bohoslovca. Tak to aspoň spracoval vo svojej detskej mysli. „Predsa len som mal zafixované, že kňaz by také čosi nerobil. Lenže ráno som sa zobudil a vedľa mňa ležal práve on. Netušil som, ako s tým naložiť. Hanbil som sa, tak som mlčal, až to odznelo.“

Doma o ničom nepovedal. Mal strach. „Aj keby som to skúsil, nedopadlo by to dobre. Neverili by mi. Otec bol veľmi prísny a spochybňovanie ľudí v cirkvi bolo nemysliteľné. Navyše, sám som nemal jasno, či to už bolo za čiarou, mal som v hlave chaos.“ Milan priznáva, že pri autoritatívnej výchove nebolo možné, aby k rodičom nadobudol takú dôveru, že sa ich na to spýta.

„O takýchto veciach sme sa doma nikdy nebavili, nič nás o tom neučili ani v škole, ani na fare. Sexualitu sme neobjavovali pomocou tých, čo nám mali tie veci vysvetliť, boli sme odkázaní sami na seba, na vlastné tápania, omyly, pochybnosti.“

Milan stále vnímal skôr benefity, ktoré mu cirkev poskytovala– hry, dobrodružstvá, zábavu, kamarátstva. „A ešte raz – po tom zážitku som nevedel, či ten človek konal niečo nesprávne, len som intuitívne cítil, že asi by sa to robiť nemalo. Racionálne by som to vtedy zdôvodniť určite nevedel, mal som 12 rokov. Aj to je zrejme dôvod, pre ktorý som s tým človekom neprerušil kontakty. Ostalo to nevypovedané, nedoriešené.“

Nebezpečné prázdniny

Keď sa z bohoslovca po vysviacke stal kňaz, nastúpil ako kaplán na strednom Slovensku. Milan uňho na dvoch rôznych pôsobiskách strávil tri roky po sebe vždy pár týždňov počas letných prázdnin.

„Nevylučujem, že iniciátorom tých prázdnin uňho som bol ja, hoci podvedome cítim, že skôr nie a že ma tam poslali rodičia. A možno bol iniciátorom priamo on. Ja si na to nepamätám, rodičov som sa nepýtal, len som sa tešil, že niekam idem.“

Na prvej fare vtedy pôsobil starší dekan a dvaja kapláni plus gazdiná, ktorá varila. Milan miništroval v tamojšom kostole a cez deň behal s tamojšími chlapcami. Bežný prázdninový život 13-ročného veriaceho chlapca. Na vek si pamätá, lebo kaplán, ktorý ho zneužíval, mu opakovane hovoril: „Trinásť, Pán Boh pri nás.“ Utkvelo mu to v pamäti rovnako ako to, že tam spával zásadne obrátený k stene. „Zrejme obranný reflex.“

Kým u seba doma sa o to kňaz pokúsil len raz, teraz to už na Milana skúšal pravidelne. „Žiaľ, spal som v jeho posteli každú noc, iná možnosť nebola. Dospelo to do štádia, keď ma už otvorene bozkával na ústa.“

Milan si pamätá scénu, ako popoludní ležia spolu v jeho posteli a bozkávajú sa jazykmi. „Pýtal sa ma, odkiaľ viem, že dvaja ľudia sa majú bozkávať aj s použitím jazyka. Hanbil som sa mu odpovedať. Bolo to zvláštne obdobie – prichádzal som do puberty, bolo po revolúcii, prichádzali sem prvé erotické filmy aj časopisy. Môj prirodzený vývoj ohľadne sexuality sa teda skrížil s jeho pokusmi o intímne kontakty.“

Z viacerých prázdnin na tejto fare si Milan iné skúsenosti ako hladkanie z kňazovej strany a vzájomné bozkávanie s použitím jazykov nepamätá. „V každom prípade som sa bál na fare zaspať, vždy som bol kŕčovito otočený na opačnú stranu. Stále ma len bozkával, hladkal ma, ale na intímnych miestach sa ma nedotýkal ani sa predo mnou neodhaľoval.“

Spomína si, že kňaz ho posielal do novinového stánku. „Bol na druhej strane cesty. Keďže som mal vreckové od rodičov, vždy som sa tam snažil kúpiť aj známky do svojej zbierky.“ Zrazu mu predavačka, ktorá ho už poznala a chodila aj do kostola, povedala, aby kaplánovi odniesol nejaký časopis. Zabalila ho do ostatných novín.

„Vyslovila niečo v tom zmysle – daj to pánovi kaplánovi, on musí aj také čítať.“ Zvedavý Milan sa pozrel, o čo ide. Bol to Herald, zrejme prvý porevolučný časopis u nás, v ktorom sa objavovali obrázky nahých žien.

Hoci Milan čoraz viac tušil, že na správaní kňaza čosi nie je v poriadku, dokonca cítil strach, stále nemal v hlave jasno, že je to naozaj nesprávne. „Nevnímal som to ako niečo stopercentne zlé. Pamätám si aj to, že fajčil cigarety a pri bozkávaní mi ten jeho dych prekážal.“

Dnes vraví, že patril k prvej porevolučnej generácii samorastov v tom zmysle, že sa všetko učili sami cez časopisy a nekvalitné erotické filmy v západných televíziách, prípadne z porna na videách. „Prvé porno som videl možno v siedmej triede. Všetci chalani sme boli ohúrení, lebo nebolo nikoho, kto by nám niečo okolo toho povedal.“

Farár pritvrdil

Kaplána Ladislava J. časom presunuli za farára do inej obce. „Opäť, už tretíkrát som šiel k nemu na prázdniny. Keď sa ma pýtate, prečo, opäť neviem odpovedať. Musíte chápať detské vnímanie, chaos v hlave, neujasnenosť toho, či veci, ktoré mi dovtedy robil, sú, alebo nie sú v poriadku. Zbytočne som vnútorne cítil, že to v poriadku nie je, keď som si to nevedel racionálne vyhodnotiť a pochopiť, že sa deje čosi príšerné, že som sexuálne zneužívaný. Asi to bude znieť šialene, ale ja som sa na tie prázdniny vlastne tešil. Nie na farára, ale na iné prostredie a na to, že opäť spoznám iný svet, iných kamarátov.“

Keďže na tejto farnosti už kňaz panoval sám, stratil nad sebou aj zvyšky kontroly. „Nebyť toho, čo mi robil, spomínal by som na to ako na príjemné prázdniny. S chlapcami z dediny sme zažili množstvo zábavy, športovali sme, pozerali filmy, čítali knihy. S farárom som tiež chodil na návštevy k chorým, vďaka tomu som spoznal tamojšie lazy. On tých ľudí spovedal, vysluhoval im sviatosti. Pravidelne som sa s ním modlil aj breviár.“

Farár mal na fare knihy so sexuálnou tematikou. „Týkali sa polôh milovania. Nešlo o fotografie, ale o kresby. Ako mladého chlapca ma, samozrejme, zaujímali, a on ich neskrýval. Internet ešte nebol, takže pre nás, dospievajúce decká, šlo o fascinujúce veci. Mal tam aj satelit, vďaka ktorému sme mohli vidieť rôzne erotické filmy zo začiatku 90. rokov. Možno dvakrát na tie kanály predo mnou zámerne prepol, ale tváril som sa, že mi to nič nehovorí.“

Kým dovtedy sa farár vždy snažil len o bozkávanie a hladkanie mimo genitálií, zrazu pritvrdil. „Ľahol si ku mne, a keď zistil, že sa mu znovu nepodarí obrátiť ma k sebe, vzal moju ruku a položil mi ju na svoj pohlavný orgán. Cítil som, že je vzrušený, stále som sa však tváril, že spím. To bolo všetko.“

Nie však pre farára. Vzal Milana do kuchyne a začal sa ho pýtať, či si to zvykne robievať sám rukou, teda či masturbuje. Tým akoby nabral novú odvahu a večer sa ho rukou snažil priviesť k orgazmu. „Jednoducho mi to začal robiť rukou. Neúspešne. Vtedy som vstal, povedal som, že sa potrebujem ísť umyť, a tým sa všetko skončilo. Bolo to prekročenie hranice, po ktorej som k nemu už nikdy nešiel.“

Naďalej o tom mlčal. „Vytesnil som to na roky, desaťročia. Rodičom to, že k farárovi zrazu odmieta chodiť na prázdniny, podozrivé nebolo, lebo už bol vo veku, že považovali za normálne nechať to na jeho rozhodnutí. „Mal som už 15 rokov.“

Prečo po rokoch prehovoril?

Odvtedy ubehli roky. Milan sa na farára Ladislava J. aj udalosti s ním spojené snažil zabudnúť. Občas sa však udialo niečo, čo mu všetko pripomenulo. Farára dvakrát nečakane stretol na návšteve u rodičov. Nehovorili spolu. „Keď sa tam zjavil druhýkrát, bol som u našich už aj s manželkou a so synom. Len čo som ho zbadal, postavili sme sa a bez slova sme odišli.“

Milan opakuje, že mu nejde o pomstu, len dospel do štádia, keď už cíti, že je čas o tom prehovoriť. „A úprimne – nechcem, aby sa ten človek naďalej pretvaroval a robil farára. Moje rozhodnutie dozrievalo dlhšie. Snažil som sa na všetko zabudnúť, aj sa mi to celkom darilo, keďže môj sexuálny aj manželský život je v poriadku. Len raz za čas ma čosi ťuklo a vrátilo sa to. Napríklad keď sa zjavil u nás doma, alebo keď som cestoval cez obec, kde slúžil.“

K tomu, aby Milan konal, pomohlo, že sa o sexuálnych škandáloch v cirkvi viac píše. Dôležitým faktorom sú aj jeho deti. „Dnes sú v zraniteľnom veku, v akom som bol aj ja, keď sa to začínalo. Som na tie veci citlivý a bojím sa, aby sa im nestalo čosi podobné. Keby sa ich niekto dotkol… Sú mladé a pekné… Až ako otec som pochopil, ako veľmi sú deti nevinné. Nebudem riskovať.“

Napriek všetkému svoje deti vedie k viere. „Tie udalosti moju vieru natrvalo neohrozili, ovplyvnili len môj vzťah k cirkvi. Synovia neminištrujú. Chodíme do kostola, chodia na náboženstvo, žijeme ako veriaci, ale toto je hranica, za ktorú by som nešiel. Keby chceli miništrovať, bál by som sa. Rozhodne by som nikdy nedovolil, aby nadviazali bližší vzťah s nejakým kňazom. Ostalo to vo mne, hoci je mi jasné, že nie každý kňaz zneužíva deti.“

Farár sa najskôr k zneužívaniu priznal

Milan po dlhom čase nabral odvahu a v decembri minulého roka bez ohlásenia navštívil Ladislava J. v mieste jeho aktuálneho pôsobiska – v obci na strednom Slovensku. Trápilo ho, že sa ani raz za tri desaťročia neozval, nezaujímal sa o to, či to na ňom nezanechalo nejaké následky, neospravedlnil sa.

Zaskočený farár sa na stretnutí k tomu, čo urobil, priznal so slovami, že Milan mu nedal najavo, že tým nejako trpí. Vraj nežil v tom, že by ho to nejako ovplyvnilo. Dodal, že je pravda, že v minulosti bojoval so svojou sexualitou. Vie, že spravil somarinu a že to naňho doľahlo najmä vtedy, keď sem dorazili aféry zo zahraničia, ale že si to v sebe usporiadal a dnes nie je taký, aký bol.

Zaujímalo ho, či to Milan bude riešiť aj oficiálne s tým, aby rovno povedal, čo od neho chce. Milanova odpoveď znela, aby sa k tomu postavil chlapsky. Farár nakoniec povedal, že sa spojí s biskupom a dorieši to, hoci to preňho bude ťažké. Vyžiadal si na to čas, čo Milan akceptoval. Spýtal sa však, čo Milan urobí, ak v sebe nenaberie silu na riešenie. Pri odchode vo dverách z farárovej strany zazneli aj slová „prepáč, aspoň zatiaľ“.

Farár v prvej polovici januára navštívil Milana v práci. Pýtal sa ho, či sa to chystá dať do médií. Opätovne potvrdil, že vyvodí dôsledky a odíde z kňazstva. Vraj sa stretne s biskupom a prizná mu, čo kedysi spáchal.

Stretnutie farára s biskupom malo byť 18. januára. O výsledku debaty už farár Milana neinformoval. Na facebookovej stránke cirkvi v obci, kde dnes pôsobí, pribúdajú farské oznamy aj naďalej.

Dnes farár vinu popiera

Hoci obeti pri osobnom stretnutí farár Ladislav J. svoje zlyhanie priznal, pre Denník N ho už poprel. „Ja to takto nevidím,“ reagoval na opis udalostí. Na priamu otázku, či si to teda obeť vymyslela, uviedol, že „z môjho pohľadu sa to neudialo“.

Priznal, že Milan k nim chodil a boli rodinnými priateľmi. „Nevravím, že so mnou nespal, ale nezneužíval som ho pri tom.“ Bozkávanie na krku a uchu, jazykom z úst do úst, obchytkávanie intímnych partií a snahu priviesť ho k vyvrcholeniu okomentoval slovami „nie som si toho vedomý“. Potom dodal, že si je nevinou istý.

„Vyhúkol na mňa s nejakou vecou, ostal som z toho obarený, nevedel som reagovať,“ opisuje nečakanú decembrovú návštevu na fare. Vysvetľuje, že si Milana „ako dieťa pritúlil, ale čohosi takého, čo by sa dalo nazvať sexuálnym zneužívaním, si nie som vedomý“. Naopak, vraj práve chlapec sa mu pritúlil ku krku. „Možno som ho po chrbte hladil, to už sú roky, ja si to ani neviem vybaviť.“

Dodáva, že rodičia Milana dávali k nemu na prázdniny, lebo „on bol taký trochu problematický chlapec. Mám pocit, že jeho rodičia chceli, že ja ho asi nejako preonačím, lebo bol dosť živé decko“.

Farár potvrdil, že v tejto veci naozaj mal 18. januára stretnutie s biskupom Banskobystrickej diecézy Mariánom Chovancom, ktoré sám inicioval. „Povedal som mu, o čo ide, že ma niekto z niečoho obviňuje, a dohodli sme sa, že od júla idem na sabatický rok.“ Po tom, čo sme sa o prípad na biskupskom úrade začali zaujímať my, si biskup farára predvolal znovu na najbližší piatok.

Biskupov tajomník Peter Lupták nám v telefonickom rozhovore napriek tomu uviedol, že o ničom nevie, hoci z e-mailovej komunikácie farára s obeťou vyplýva, že to bol práve on, kto dohadoval už termín prvého stretnutia s biskupom. Banskobystrická diecéza do uzávierky oficiálne stanovisko k prípadu neposlala.

Štátne aj cirkevné orgány o prípade vedia

Milan o tom, čo sa stalo, nedávno oboznámil aj príslušné svetské a cirkevné orgány. Podal trestné oznámenie na generálnej prokuratúre, oznámil to farárovej diecéze, Konferencii biskupov Slovenska aj Apoštolskej nunciatúre na Slovensku.

Hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová uviedla, že podanie bolo doručené osobne a „po jeho oboznámení sa prokurátor trestného odboru rozhodne o ďalšom zákonnom postupe“.

Na Apoštolskej nunciatúre telefón zdvihol pán, ktorý sa opakovane odmietol predstaviť, pretože „také máme pravidlá“. Po vysvetlení prípadu odporučil, aby sme skúsili zaslať e-mail s otázkami, ale rovno dodal, že negarantuje odpoveď. Do uzávierky žiadna neprišla.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara vysvetľuje, že kompetenciu konať v danej veci má diecézny biskup obvineného kňaza. „Ten otvorí vyšetrovanie a zhromaždí svedecké výpovede. Celý prípad následne odovzdá do Vatikánu na Kongregáciu pre náuku viery, ktorá z poverenia Svätého Otca posudzuje delikty sexuálneho zneužívania spáchané klerikmi. Rozsudok teda vynesie samotná kongregácia.“

Konám pre dobro cirkvi

Čo od prešetrenia prípadu očakáva Milan? „Možno sa ukáže, že som nebol jedinou obeťou, že iní už po činoch tohto farára nedokázali normálne naštartovať svoj život. Je to moja povinnosť. A či to niekto pochopí, alebo nie, faktom je, že konám nie proti, ale pre dobro cirkvi. Je to môj signál, aby sa s tým vysporiadala a aby sa vedelo, že sa to deje aj na Slovensku. Niekto by mohol napádať, že veď sa mi nestalo nič tvrdšie, že nedošlo k pohlavnému styku ani k znásilneniu, že šlo o drobnosti. Lenže kňazi nemajú právo ani na toto. A nielen kňazi, nik na to nemá právo. Obetiam to môže zničiť život.“

Vie, že pre obvinenia po rokoch ho budú mnohí napádať a spochybňovať. „Pre obete je však veľmi ťažké o tom hovoriť. Okolie to odsudzuje a najčastejšie sú to blízki ľudia. Vždy to však má zmysel. Boli časy, keď sa o niektorých veciach nehovorilo, takže logicky sa otvárajú až po rokoch. Vnútorne cítim, že by sa mala povedať pravda v záujme toho, aby sa tie veci nediali a aby sa prestali spochybňovať obete ako také. Ak budeme mlčať, čo sa zmení?“

Milan nedávno na internete narazil na fotografie spomínaného farára pri príležitosti jeho päťdesiatky. „Otriasli mnou. Je na nich zobrazený zbožný a dôstojný pán farár obkolesený množstvom detí. Čosi sa tým vo mne pohlo. Opakujem – nejde mi o útok na cirkev, ale snahu, aby sa s tým konečne niečo urobilo. Premýšľal on, keď ma sexuálne zneužíval, že mi mohol zničiť život? Zaujímal sa o dôsledky? Zavolal mi, stretol sa so mnou, aby sa mi ospravedlnil? Snažil sa mi to celé vysvetliť ako svoje zlyhanie a chybu? Ak sa v niekom tak dlho nepohne svedomie, sú len dve možnosti – buď mu je to jedno a pokračuje v tom, alebo sa zázračne zmenil. Všetky tie veci mohli mať na môj život fatálne dôsledky. Že nemali, je skôr moje šťastie, lebo mnohé obete iných predátorov na to doplatili.“