Denník N

Bratislavskú sochu Mendelejeva dal Science na titulku. Vedec objavil „najväčší zákon chémie“

Socha Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva v areáli STU na titulke špeciálneho vydania Science, ktoré sa venuje periodickej tabuľke prvkov. Foto – Science
Socha Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva v areáli STU na titulke špeciálneho vydania Science, ktoré sa venuje periodickej tabuľke prvkov. Foto – Science

Aká bola vedecká dráha Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, v čom spočíva jeho vedecký prínos a prečo nedostal Nobelovu cenu? Rok 2019 je Medzinárodným rokom periodickej tabuľky prvkov a vedci varujú, že niektoré prvky ťažíme nadmerne.

Fotografia sochy Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, ktorá sa nachádza na ulici Radlinského v areáli Slovenskej technickej univerzity, vyjde tento piatok na titulke prestížneho vedeckého časopisu Science.

Sochu fotil fotograf Denníka N Vladimír Šimíček. „Kontaktoval ma fotoeditor zo Science. Povedal mi, že sochu si vybrali, lebo je vizuálne zaujímavá. Mali konkrétnu predstavu, ako to spraviť – fotil som zhora z rebríka a dielo som nasvecoval,“ povedal Šimíček.

V sobotu 2. februára uplynie 112 rokov od Mendelejevovho úmrtia.

Ruský prírodovedec vydal prvý návrh periodickej tabuľky prvkov pred 150 rokmi v roku 1869. Pri tej príležitosti vyhlásilo UNESCO tento rok za Medzinárodný rok periodickej tabuľky prvkov.

Autorom sochy na Radlinského je sochár Karol Lacko (†2007), ktorý sa v prevažnej miere venoval medaile a plakete.

Socha Mendelejeva nie je presne datovaná a vie sa o nej toľko, že vznikla v 70. rokoch, keď sa stavala nová budova Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU na Radlinského.

Na výšku má dva metre a vyrobená je z frézovaného nerezu.

Lacko patril k významnejším dobovým sochárom. Za kolekciu medailí získal v roku 1967 cenu na Bienále mladých v Paríži. Verejnosť ho môže poznať aj ako spoluautora súsošia Klementa Gottwalda na Gottwaldovom námestí, dnešnom Námestí slobody v Bratislave.

Ako systematicky usporiadať prvky

Mendelejev vyrastal na Sibíri v meste Toboľsk na vonkajšej hranici západnej civilizácie. Z Toboľska je bližšie do Pekingu ako Paríža.

Dmitrij bol najmladším zo 17 súrodencov alebo najmladším z chlapcov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie