Peter Kováč
Lukáš Hartmann je ortopéd z Mladej Boleslavi, štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity ukončil v roku 2004. V mladosti hrával hokej, neskôr pôsobil ako lekár v miestnom hokejovom klube. Od roku 2015 je športovým lekárom v prvoligovom futbalovom klube Mladá Boleslav. Rozprávali sme sa počas turnaja Tipsport Malta Cup, na ktorom jeho klub obsadil tretie miesto. V rozhovore hovorí:
- kedy nám šport môže ublížiť,
- aké cvičenia sú prevenciou proti bolesti bedrových a kolenných kĺbov,
- o profesionáloch, ktorí športujú dlhšie, lebo si ubrali z tréningov,
- o plochých nohách a správnej obuvi pre deti,
- o nadváhe a o umelých kĺboch.
Ako by ste definovali vášho typického pacienta?
Je to nešportovec, má okolo 50 rokov a má pohybové problémy. Buď bolesti chrbta, alebo bolesti kĺbov. V 80 percentách prípadov ide buď o kolenné, alebo o bedrové kĺby.
Pravdupovediac, čakal som trochu nižší vek.
Postupom času nižší určite bude, keďže k ortopédovi chodí stále viac relatívne mladých ľudí. Je to trend, za ktorý môže zmena životného štýlu. Ľudia sa nepotrebujú toľko hýbať a zároveň majú viac možností či peňazí, ktoré často investujú tak, aby pohybový deficit vykompenzovali.
Je na tom niečo zlé?
Rozhodne áno. Práve extrémne prechody medzi pohybovými činnosťami pokladám za najväčší problém. Mnohým chýba základná pohybová aktivita, dlhé hodiny sedia v práci a potom idú nárazovo športovať a navyše často precenia svoje sily. S tým potom, pochopiteľne, prichádzajú úrazy. Možno nie hneď v dvadsiatich rokoch, ale prejavia sa neskôr, keď už je telo opotrebované.
Ľudia sa toľko nepohybujú, jazdia autom, nekráčajú, nepoznajú bicykel, sedia dlhé hodiny v kancelárii. Takže určité svalové skupiny sú preťažené a iné naopak oslabené. A vzniká problém.
Aké je prevencia?
Pravidelná nenáročná záťaž, ktorú zvládne každý. Tým s nadváhou pomôže, keď budú chodiť, človeku bez nadváhy stačí, ak pôjde voľne behať. Stačí len ľahký výklus. Skratka pravidelný pohyb, ktorý nás udrží v základnej kondícii. Aby sme nenásilnou formou zapojili do aktivity aj tie svalové skupiny, ktoré počas práce ochabujú.
Podstata prevencie a liečby je takisto v rehabilitácii a v stabilizácii a posilnení svalov, ktoré sa na daný kĺb viažu. Takzvané core cvičenia pomáhajú predísť bolestiam chrbta či bedrových kĺbov. Vhodnou prevenciou proti bolesti kolien je chôdza či plávanie, ale takisto aj bicykel, na ktorom je kolenný kĺb zaťažovaný rovnomerne a zároveň nie je preťažovaný. Naopak, nedostatok pohybu znamená stuhnutie kĺbov a stratu ich ohybnosti.
Spomínali sme stále mladších ortopedických pacientov, u profesionálnych športovcov však vidíme skôr opačný trend – na vrchole výkonnosti vydržia dlhšie.
Určite by som netvrdil, že je to pravidlo, ale trend áno. Vidím za tým viacero faktorov. Lepšiu diagnostiku, lepší jedálniček či regeneráciu a aj širší tím ľudí, ktorí sa o športovca starajú.
Rovnako významným faktorom je aj skladba tréningu – upustilo sa od tréningov, kde boli extrémne preťažované kĺby, a naopak, robia sa cvičenia, ktoré kĺby posilnia. Napríklad ubudli cvičenia s ťažkými činkami a nahradili ich stabilizačné cviky či takzvané core cvičenia.
Čo si z uvedeného môžu zobrať bežní ľudia?
Základným pravidlom je, že akékoľvek preťažovanie je negatívne. Rovnako treba klásť dôraz aj na správnu voľbu povrchu, kontrolovať si jedálniček a váhu – aby človek s nadváhou nerobil veci, ktoré môžu kĺby zničiť.
Dokážeme pri aktivite odhadnúť, kedy je už telo preťažované?
Ak nám ide o prevenciu kĺbov, odhad ani nepotrebujeme. Úplne stačí nenáročná turistika či klasická prechádzka. Denne povedzme tri či štyri kilometre. Pre bežného človeka je to určite lepšie, ako keby mal tvrdo športovať či chodiť do posilňovne a lámať sa s činkami.
Takže ak si po pracovnom týždni idem v sobotu aktívne zašportovať ,môžem telu viac ublížiť ako pomôcť?
Áno. Pre ľudí, ktorí sú dlhý čas pasívni a nárazovo chcú podávať výkony, je šport riziková činnosť.
Poriadnou rozcvičkou to nezachránim?
Nemyslím si to. Ak sú svaly dlhodobo v útlme, menšia či väčšia rozcvička znižuje riziko zranenia len minimálne. Najlepšia prevencia je návrat k spôsobu života, ktorý nás nútil používať končatiny.
Akým veľkým problémom je nadváha?
Asi nie je možné vyjadriť to percentuálnym podielom, je však isté, že ide o vážny problém. A to hneď z dvoch dôvodov. Nadváha je limitujúcim faktorom pre pohybový rozsah kĺbov a logicky pre ne znamená aj neúmernú záťaž. V prípade vyššej nadváhy bedrový a kolenný kĺb nesú prakticky celú hmotnosť tela, sú preťažené a rýchlo sa opotrebujú.
Ako je to s umelými kĺbmi? Podľa štatistík ich má stále viac ľudí.
Áno. Ale netreba to vnímať ako negatívny jav. Je to skôr tým, že sa zlepšila kvalita vyšetrenia a aj kvalita umelých kĺbov, vďaka čomu sa zmenili indikačné kritéria – napríklad vekové rozhranie u tých, ktorí môžu ísť na operáciu, je širšie ako v minulosti. Ani nadváha už dnes nemusí byť prekážkou.
Ak vidíme, že pacient operáciu zvládne a umelý kĺb bude znamenať pohybový benefit, operáciu vykonáme. Pri mladších pacientoch hľadáme cestu, ako operácii predísť, ale u starších, ak sú interne v poriadku a umelý kĺb bude pre nich prínosom, nie je dôvod neoperovať.
Umelý kĺb však zdravý zrejme plnohodnotne nenahradí?
Nenahradí, a mnohí sa s tým nedokážu zmieriť. Treba si uvedomiť, že ešte stále je to len kus plastu, železa, prípadne keramiky, ktorý je síce výbornou náhradou, no zdravému anatomickému kĺbu sa nedokáže vyrovnať.
Stretávate sa často s prehnanými očakávaniami u pacientov?
Určite. Nie všetci sú sebakritickí, aby reálne odhadli svoju pohybové možnosti. Vďaka médiám a reklame môžeme mať pocit, že máme na dosah neobmedzené pohybové možnosti. A ľudia majú často dojem, že ten konkrétny liek je voľbou presne pre nich. Ale nemusí to byť vždy pravda.
Opäť je to podmienené iným životným štýlom. Do 40 či 50 rokov ľudia vychovávajú deti, snažia sa zarobiť peniaze, splácajú hypotéky a tak ďalej. A v momente, keď všetky tieto veci zmiznú a otvoria sa nové možnosti, nie sú schopní rešpektovať, že ich telo už je za zenitom.
Väčšine ľudí sa však spomínanému životnému štýlu nedá vyhnúť.
To ale neznamená, že sa po práci nemôžu hýbať. Opäť opakujem, receptom je nejaká forma aktivity, nemusí to byť žiadna veľká námaha. Pohyb je základ. Ak je ho nedostatok, znamená to stuhnutie a oslabenie kĺbov.
Samozrejme, v 45 rokoch nikdy nebudem mať také fyzické a pohybové možnosti, ako keď mám 25. Ale myslím si, že pravidelným pohybom a dodržiavaním základnej životosprávy sa dá veľmi veľa ušetriť a neskôr získať. Aj keď, ani to nie je istota stopercentného zdravia kĺbov.
Naznačujete, že problémom s kĺbmi sa nedá zabrániť?
Áno. Je to multifaktoriálny problém. Úlohu tu hrá genetika, životný štýl, prípadná nadváha či to, ako sa ku kĺbom správame a do akej miery ich zaťažujeme. Ak aj budeme celý život robiť všetko ideálne, pravdepodobnosť bolestí sa zníži, ale garanciu, že nepríde, nemá nikto.
Môžu v tomto smere pomôcť výživové doplnky?
Na tie by som sa nespoliehal. Pre bežných ľudí, ktorí sú zdraví, doplnky nie sú potrebné. Všetky výživové látky nájdeme v strave.
A čo športovci? Môžu byť pre nich výživové doplnky prevenciou?
Aj u nich by som v prípade plného zdravia doplnky vynechal, pretože akýkoľvek preparát, ktorý je dlhodobo užívaný, zaťažuje organizmus. Ak už röntgen ukáže miernu artrózu, vtedy majú spomínané doplnky význam.
Sú aj nejaké konkrétne, ktoré pacientom odporúčate?
Netrúfam si hovoriť konkrétne, ale je celý rad výživových doplnkov. Jeden veľký okruh sú doplnky na kĺby. A druhá skupina sú elementárne výživové doplnky, ktoré sú vhodné pre ľudí s vyšším energetickým výdajom.
Môžu ovplyvňovať kĺby aj nekvalitné, chemicky upravované potraviny?
Zásadný vplyv tu nevidím a kupovať si bio potraviny len z tohto dôvodu nemá veľký význam. Koniec-koncov ani pri bio potravinách nemáme vždy úplnú garanciu, že neobsahujú zvyšky z pesticídov či antibiotík.
Ktorý šport je pre kĺby najrizikovejší?
Myslím si, že najhoršia bude ťažká atletika – vzpieranie, zápasenie a podobne. Problémové môžu byť aj vrhačské disciplíny, napríklad hod guľou či kladivom. Ani tak nie kvôli vykonávaným pohybom, ale hlavne preto, že väčšinou ide o športovcov s vyššou hmotnosťou, čo znamená pre kĺby nadmernú záťaž. Profesionálni futbalisti či hokejisti možno zdanlivo vykonávajú problémovejšie pohyby, v ich prospech však vo väčšine prípadov hovorí zdravá hmotnosť.
Ako je na tom beh?
Behanie je v poriadku, určite nejde o rizikový šport. Ak nejde zrovna o vrcholového maratónca s veľkými tréningovými dávkami.
Ak porovnáme maratónca a futbalistu?
Futbalista určite bude náchylnejší napríklad na zranenie svalu – natiahnutie či natrhnutie. No pokiaľ ide o záťaž na kĺby, myslím si, že u maratónca bude vyššia. A to aj napriek tomu, že pri športe nerobí také prudké pohyby a rotácie ako futbalista.
Ako predchádzať plochým nohám?
U mnohých je to vrodené, no rovnako je veľa prípadov, keď ploché nohy spôsobuje nesprávna obuv. Ak o komplikáciách vieme včas, dokážeme im zabrániť vhodnou vložkou do topánok.
Mali by na to myslieť rodičia pri kúpe obuvi pre svoje deti?
Kvalitné topánky pre deti sú atestované. Zvyčajne to má na starosti vybraná ortopedická spoločnosť, ktorá kontroluje a následne certifikuje jednotlivé výrobky. Keď rodičia kúpia deťom takto obuv s garantovanou kvalitou, môžu si povedať, že nič nezanedbali. Materiál a tvrdosť topánky sú vyrobené tak, aby zohľadňovali vývoj dieťaťa a pozitívne ho ovplyvňovali.
V prípade obuvi pre deti by som radil zájsť do špecializovanej predajne, kde by mal odborník presne vedieť, aká konkrétna obuv bude pre konkrétnu nohu dieťaťa najvhodnejšia.
Pri vložkách do topánok, nie len u detí, treba dať pozor, aby boli správne tvarované a kopírovali tvar topánky, časť okolo päty by mala byť dostatočne tvrdá, aby päta nekĺzala, a pozor aj na úzku špičku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
