Čo sme robili pred 30 rokmi: Ako som poznal dobrodruha, ktorý dokázal podnikať aj v komunizme
V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.
Život na okraji spoločnosti mal v komunizme jednu veľkú výhodu: spoznal som ľudí, ktorých by som v konformnom dave nikdy neobjavil. Boli tvoriví, slobodní a každý z nich bol výnimočný.
Jedným z najexotickejších bol Nikolaj Žunko, potomok ruských emigrantov, ktorí do Československa utiekli pred ruskou komunistickou revolúciou. Zdedil po nich energiu a podnikavosť, ktorú nedokázal skrotiť ani vtedajší režim.
Chodieval som za ním do jeho kráľovstva na Kramároch, do veľkej záhrady, kde žil v domčeku prerobenom z chaty. Tentoraz, koncom januára 1989, som za ním prišiel preto, lebo potreboval nemecké marky – rozhodol sa totiž vycestovať na Západ.
