Denník N

Aké sú trhliny filmovej Trhliny

Vyše 83-tisíc divákov, tržby 494-tisíc eur. Sfilmovaný bestseller Jozefa Kariku má za sebou najlepší otvárací víkend v dejinách slovenského filmu.

Trhlina určite nie je prvým slovenským filmovým hororom. Zato je prvým domácim filmom, v ktorom znejú výrazy „zošívané multiverzum“ „Occamova britva“, alebo „Misnerov priestor“.

Zároveň to nie je žiadne intelektuálne terno, Trhlina je vypočuté volanie po žánri. Po kvalitnej žánrovej zábave, čo v našich pomeroch znamená snímku schopnú zabaviť státisíce divákov aj bez toho, aby bola vyslovene stupídna alebo inak toxická. Nad Trhlinu sa niet prečo povyšovať. Veď je to len zábava, priznaná ponáška na americkú Záhadu Blair Witch, akurát zasadená do slovenských lesov.

Na Slovensku nie je zvykom, aby bol ten istý príbeh v jednom týždni číslom jeden v kníhkupectvách aj najväčším hitom v našich kinách. Problém je, že práve to je hlavný problém Trhliny.

Najväčšou slabinou filmu Petra Bebjaka nie je toporné herectvo, ktoré musia zachraňovať Dávid Hartl s Tomášom Maštalírom. Ani nevýrazný hlavný hrdina, ktorému chýba charizma a motivácia.

A nie je to ani množstvo otázok, ktoré scenár vzbudzuje: Z čoho si stredoškolský učiteľ našetril na džíp? Prečo má schizofrenik zo 40. rokov po štvrťroku v lese dokonalý chrup? Odkiaľ chodia na telefón strašidelné správy, keď tam nikde nie je signál? Dokonca to nie sú ani knižné dialógy, keď postava ide po lese a hovorí vety ako: „Prvý test prichádza v konfrontácii s tým, čo prežíva za jej bránami“. Veru nad to všetko sa ešte vieme povzniesť.

Najväčším problémom filmu je kniha. Bebjakova Trhlina je v tieni knižnej Trhliny. Príliš sa jej pridŕža, aj tam, kde by sa nemusela.

Pre študentov filozofie

Keď sa predvlani Trhlina dostala do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera, budilo to rozpaky. Príbeh, ako sa konšpirátor, bloger, blogerova frajerka a stredoškolský učiteľ vyberú do bermudského trojuholníka v pohorí Tribeč pri Nitre, kde vraj záhadne miznú ľudia, bol výborne napísanou a napínavou, pre niektorých však primálo „literárnou“ žánrovkou.

Zároveň však bolo jasné, že ide o prípad, keď zjavne intelektuálne podkutý autor napísal zámerne neintelektuálnu knihu. Nie že by to občas z textu neprerážalo. Keď sa čitateľ s pár semestrami filozofie dočíta po stranu číslo 70 a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmové recenzie