Denník N

Od veksláckeho socializmu k veksláckej demokracii

Nezopakujme tú istú chybu, že nám demokraciu opäť uchmatnú politickí veksláci.

Autor je politológ

V začínajúcom roku 2019 uplynie tridsať rokov, odkedy na bratislavskom námestí SNP a naprieč Slovenskom odzvonilo vláde jednej strany, skorumpovaným politickým elitám, ktoré zneužívali moc na vlastné obohacovanie a potláčanie slobody prejavu a kritického myslenia. Aspoň tak sme si to mysleli.

Lenže po troch desaťročiach sa mnohým oprávnene zdá, že sa vlastne nič nezmenilo. Možno sa ani nemohlo, keďže „nežná“ prišla pre spoločnosť, ktorá bola priveľmi znormalizovaná, vskutku neskoro.

Od jari minulého roka sme opäť stáli na tých istých námestiach. A nie prvýkrát. V kontexte s istou historickou skúsenosťou s rokmi, ktoré sa končili osmičkou, mnohí s väčším odhodlaním a s väčšou nádejou, že teraz sa to už podarí. Musí sa podariť.

Počúvali sme študentov, ktorí upozorňovali na prešľapy politikov, hercov, ktorí ich vyzývali, aby išli „dočerta“, a tiež „vzkriesených“ tribúnov námestí spred tridsiatich rokov, ktorí nám pripomínali, v čom sme za tie roky zlyhali. Všetci.

V čom tkvie to, že sa opakovane vraciame do minulosti? Kde hľadať príčiny toho, že sa naša spoločnosť nevie vymaniť z detských chorôb demokratizácie? Pred štvrťstoročím videla profesorka Szomolányi problém v tom, že naša spoločnosť je kombináciou „byzantínskeho mesianizmu – s mýtom nevinného, trpiaceho národa – a istého druhu amorálneho pragmatizmu, tak na strane postkomunistickej elity, ako aj na strane tých, čo dali tejto elite mandát.“

No možno je problém, že si stále naháňame chvost, zakorenený hlbšie. Možno sa až priveľmi spoliehame na revolúciu, ktorá sa vlastne ani nekonala.

Revolúcia, ktorá sa nekonala

Rok 2018 mal na oboch brehoch Moravy opäť „revolučnú“ príchuť. Podobné heslá: „demisia vlády“ či „do basy“, hlasná kritika politikov a piesne, ktoré nám pripomínajú tankami prerušenú Pražskú jar, boli dôkazom, že sme sa asi nikam nepohli. Vyzerá to, že roky prešľapujeme na tom istom mieste. Stále hľadáme vinníkov, ktorí nám ukradli našu „nežnú“ revolúciu. Fico? Babiš? Bašternák? Kočner?

Nepríjemnou pravdou je, že sa žiadna revolúcia nekonala.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie