Denník N

Nekonečný dialóg medzi uchopiteľným a neviditeľným

Hniezdo. Foto - archív I. F.
Hniezdo. Foto – archív I. F.

V bratislavskej Galérii Z v Zichyho paláci je do 17. februára výstava Ivany Filkorovej Svet sa vytráca do sna.

„Imaginárny svet tvorivej hry Ivany Filkorovej sa vedome vytráca do sna,“ hovorí Marian Meško, kurátor výstavy tejto mladej slovenskej výtvarníčky, predstavujúcej svoju prevažne najnovšiu tvorbu v bratislavskej Galérii Z.

Citovaná veta odkazuje na názov výstavy Svet sa vytráca do sna, ktorého vznik autorka vysvetľuje svojou spriaznenosťou s tvorbou českého maliarskeho velikána Josefa Šímu. „Od neho už bol len krôčik k ojedinelej francúzskej umelecko-filozofickej skupine Vysoká hra,“ hovorí Filkorová, prezentujúca pozoruhodné vedomosti o tomto zoskupení, boriacom akékoľvek tabu a usilujúcom sa preniknúť za hranice tohto sveta s použitím všetkých dostupných prostriedkov.

Krajina nebytia a mlčania tieňov.
Foto – Ján Šuba

Tri polohy tvorby

„Šíma sa zblížil najmä s básnikom Rogerom Gilbertom-Lecomtom, ktorý o ňom napísal viacero esejí,“ pokračuje Filkorová. „Keď som čítala jeho tézy o tom, že na namaľovanie Šímových obrazov okrem iného treba veriť, že môžeme mať aj inú znalosť skutočnosti okrem tej, ktorú nám poskytujú naše zmysly, a treba vedieť, že svet sa vyparuje do sna, mala som názov výstavy jasný.“ A niektoré zlomky básní Gilberta-Lecomta sa stali súčasťou Filkorovej tvorivosti a pomenovala po nich svoje kresby a maľby.

Pravda, autorka nezostala len pri obdive tvorby a maliarskych a poetických postupov Šímu (ale aj Adrieny Šimotovej či Toyen), ale ako zdôrazňuje Meško, skúmala tvorivú silu ich diela svojským spôsobom. „Bez toho, aby musela opakovať nimi overené výtvarné tvaroslovia, išla vždy vlastnou cestou takmer nekonečného dialógu medzi uchopiteľným a neviditeľným.“

Dokazuje to aj súčasná výstava, ponúkajúca tri polohy jej tvorby – predovšetkým kresby, ale aj maľby a v menšej miere aj dekalky, odtlačky, pričom v koncepcii výstavy je zrejmá snaha o istú obsahovú jednotu. Dominujú diela z vlaňajška, len na úvod expozície zaradil kurátor aj niekoľko vecí z predošlých piatich rokov na preklenutie časového oblúka a komplexnejšie poznanie autorkinej tvorby.

Bytostná kresliarka

Dvojité tajomstvo.
Foto – archív I. F.

Výstava je ucelenou kolekciou nových subtílnych perokresieb, snovo levitujúcich paramýtických malieb, hravých konceptuál­nych asambláží i monochrómnych akčných odtlačkov. Meško zdôrazňuje, že expozícia sa vyznačuje na jednej strane spomínanou obsahovou jednotou, no súčasne aj výraznou obrazovou rozmanitosťou. „Fascinujú ma možnosti kresby, čím viac kreslím – a kreslím veľa –, tým viac si uvedomujem jej rozmanitosť,“ dodáva Ivana Filkorová.

„Ona je bytostná kresliarka, všetko je stavané na kresbe, aj tie maľby majú pevnú kresbovú stavbu,“ hovorí Meško. „Nevidím tam žiadny kresbový nedostatok, jej kresby sú kvalitné i príťažlivé.“

Aj autorka, ktorá po stredoškolskom štúdiu na populárnej „šupke“ absolvovala scénografiu a kostýmové výtvarníctvo na Vysokej škole múzických umení, potvrdzuje, že momentálne jej je najbližšia kresba. „Cítim sa v nej istá, ale priťahuje ma aj maľba, tam sa musím ešte sústrediť na jej dokonalejšie remeselné zvládnutie. Dlho som nevedela, ako dostať kresbovosť do farby, a aj táto výstava mi v tom pomáha.“

Stromoradie.
Foto – Ján Šuba

Témy sa zjavujú samy

Radšej rozpráva o procese vzniku kresby ako o témach. „Nemusím hľadať témy vopred, začnem kresliť, a podľa toho, čo sa mi tam vyjavuje, pokračujem, a tie témy tam hľadám a nachádzam. Jednoducho, odkrýva sa mi svet, do ktorého potom vstupujem. Kresbová zručnosť mi dáva voľnosť na premýšľanie, je to akýsi ponor do seba, priam sebaštúdium.“

Jeho výsledkom je aj schopnosť Ivany Filkorovej invenčne prijímať vnútorné i vonkajšie podnety a nápadito ich meniť na pôsobivé vizuálne skladby. „Ivana si vybrala dobrých patrónov,“ vracia sa Marian Meško k inšpirácii v úvode spomínanou francúzskou umeleckou skupinou. „Je to zároveň dosť zvláštne. Filkorovej krehkosť a sústredenosť v kresbe a jej obsah sú v príkrom rozpore s programovým vyhlásením i spôsobom života niektorých protagonistov Vysokej hry. A tak si dovolím miernu parafrázu, že pre Ivanu je kresba nie vysokou, ale veľkou hrou.“

 

Žena s očami zatmenia.
Foto – archív I. F.
Nočný vietor.
Foto – Ján Šuba
K počiatku.
Foto – archív I. F.

Kultúra

Teraz najčítanejšie