Denník N

Odomkli sme: Gymnazista volí Kotlebu, verí Hlavným správam. Pýtali sme sa ho prečo

Ilustrácia - Hedviga Guttierez
Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Rozprávali sme sa s prvovoličom, pre ktorého sú Facebook a samozvané alternatívne médiá hlavným zdrojom informácií o Slovensku a o svete. Reportáž je súčasťou stredoeurópskeho projektu Second Thoughts o polarizácii v spoločnosti.

Peter je gymnazista a patrí ku generácii, ktorá väčšinu života zažila Roberta Fica na čele štátu. Svet okolo seba začal vnímať po vstupe Slovenska do Európskej únie, len matne si spomína na platenie slovenskými korunami. Patrí tiež do generácie, ktorá si názory na svet i politiku vytvára na sociálnych sieťach.

Facebookový profil si založil na prvom stupni základnej školy. „Mal som vtedy možno desať rokov a bol som jeden z posledných v triede, kto na Facebooku ešte nebol.“

Spomína, že skúšal sledovať aj večerné televízne správy, ktoré sú hlavným informačným zdrojom pre generáciu jeho rodičov, tie ho však rýchlo omrzeli. Zdalo sa mu, že informujú len o tom, ako niekomu zhorel dom a ako niekoho zrazilo auto.

„Akoby divákom chceli len ukazovať, že niekto sa má aj horšie než oni. Nevidel som v nich žiadnu užitočnú informáciu, pre mňa to bol zabitý čas.“

Cesta k Hlavným správam

Miesto televízie radšej sledoval Facebook, cez ktorý sa postupne dostal aj k médiám, ktoré samy seba označujú za alternatívne. Pôvodne ich nepoznal, všimol si len, že občas niekto zdieľa ich články alebo na ne odkazuje v komentároch. Tak si vytvoril návyk čítať Hlavné správy či počúvať internetové rádio Infovojna, prípadne čítať články na webe Infovojny.

Tento typ médií sa nevenuje korupčným kauzám, problémom v zdravotníctve či nedostavaným diaľniciam. Miesto toho sa zaoberá migrantmi, homosexuálmi a „Sorosovými mimovládkami“. Kritizuje prozápadných politikov a, naopak, poskytuje nekritický priestor ľuďom ako Marian Kotleba či Štefan Harabin. „Pravidelne čítam aj štandardné médiá, ale za objektívnejšie považujem Hlavné správy či Infovojnu,“ hovorí Peter.

Príležitostne sa začíta aj do časopisu Zem a vek, ktorý mu prinesie suseda. Šéfredaktor časopisu Tibor Eliot Rostas je stíhaný za článok, v ktorom účelovo pospájal protižidovské výroky slovenských dejateľov, aby čitateľa presvedčil, že Židia pôsobia na slovenskú spoločnosť ako škodcovia.

„Zem a vek dostanem do ruky len raz za čas, občas tam nájdem niečo zaujímavé v historickej rubrike,“ hovorí Peter.

Peter je osemnásťročný stredoškolák z Košíc – prvovolič. Tento rok už volil v prezidentských aj európskych voľbách. S rozhovorom súhlasil s prísľubom, že nezverejníme jeho identitu; jeho skutočné meno je iné.

Dohodli sme sa, že o ňom môžeme uviesť nasledovné: je tretiak na jednom z košických gymnázií, baví ho dejepis, občianska náuka a biológia, zvažoval prihlásiť sa na medicínu, napokon sa rozhodol pre právo. Býva v rodinnom dome, obaja rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

S Petrom sme sa stretli, lebo sme chceli počuť, ako sa utvárajú názory mladých ľudí, ktorí čerpajú informácie z dezinformačných webov.

Nájsť niekoho ako on nebolo jednoduché. Oslovili sme viacerých ľudí, pri ktorých sme vedeli, že tieto médiá sledujú. Niektorí odmietli hneď, niektorí si zobrali deň na rozmyslenie a potom len poslali podrobné odôvodnenie, prečo do toho nejdú.

Peter s rozhovorom súhlasil, lebo rád diskutuje. Poslali sme mu otázky vopred, aby sa na rozhovor mohol pripraviť. Následne sme s ním konzultovali aj finálnu podobu článku.

Celkovo sme v Košiciach strávili štyri hodiny intenzívnej debaty. Prebrali sme jeho pohľad na Rómov, migrantov, na Európsku úniu i na to, koho bude voliť v prezidentských voľbách. A predovšetkým nás zaujímalo, odkiaľ čerpá informácie o svete.

„Myslel som, že Kotleba v uniforme je hoax“

Dodnes si pamätá, kedy prvýkrát zaregistroval Mariana Kotlebu, dnes predsedu parlamentnej strany. Bol september 2012, Peter mal vtedy jedenásť rokov a kotlebovci považovaní za okrajových extrémistov práve rozbehli kampaň v Krásnohorskom Podhradí.

Kotleba tam získal pozemky, na ktorých dodnes stojí rómska osada bez potrebných povolení a dokumentov – problém spoločný pre desiatky obcí na Slovensku. Pod dohľadom policajných ťažkoodencov sa snažil demonštratívne dostať na svoje pozemky, aby na nich mohol „urobiť poriadok“.

„Keď som to videl, prišlo mi to strašne nespravodlivé. Rómovia tam žili nelegálne, ale polícia ich tam bola chrániť pred Kotlebom,“ spomína Peter.

Peter sa chcel o tomto mužovi v zelenom tričku, čo stále rozprával o Rómoch, dozvedieť viac. V jednom článku si všimol aj fotografiu úplne iného Kotlebu. Bol oblečený v čiernej uniforme, ktorá pripomínala Hlinkovu gardu. Najprv si myslel, že to je fotomontáž, že to nie je reálny záber.

Pátral ďalej a zistil, že fotografie sú pravé. Kotleba naozaj začínal tak, že verejne oslavoval Jozefa Tisa a klérofašistický Slovenský štát; až potom svoju pozornosť preorientoval na Rómov.

Ani to Petra nevykoľajilo. Tiso bol podľa neho prezident, ktorý sa v rámci možností snažil pre Slovákov robiť, čo mohol.

„Z rozprávania starých rodičov viem, že ľudia za Slovenského štátu nežili zle. Odsun Židov nebol správny, ale nemohli sme si vyskakovať. Veď sme boli trojmiliónový štát a vedľa seba sme mali veľké Nemecko,“ vysvetľuje.

Cez Krajniaka a Harabina ku Kotlebovi

Hoci Kotlebu uznáva, v prezidentských voľbách si najprv nebol istý, koho bude voliť. Keď sme sa na túto tému pýtali v januári, ako svoju prvú voľbu spomenul Milana Krajniaka zo Sme rodina.

„Oslovilo ma, keď som videl, že sám zbiera podpisy medzi ľuďmi. Súhlasím aj s jeho konzervatívnymi názormi,“ vysvetľoval vtedy.

Krajniak ho však nepresvedčil v televíznych debatách, zdal sa mu slabý. Chvíľku zvažoval dať hlas Štefanovi Harabinovi, ale sudca Najvyššieho súdu sa mu prestal páčiť pre svoje útočné vystupovanie.

„Dôležitým momentom pre mňa bolo, keď pán Harabin zaútočil na Maroša Šefčoviča a snažil sa spochybniť jeho právnický titul. To mi prišlo nedôstojné,“ hovorí.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Napokon sa rozhodol voliť v prvom kole Mariana Kotlebu. Predseda ĽSNS ho naopak svojim vystupovaním v debatách presvedčil. Peter si spomína hlavne na moment, keď sa Kotleba vyjadril ku kauze s darovaným šekom na sumu 1488, pre ktorú ho začala stíhať polícia.

Vyšetrovatelia v tom videli odkaz na nacistický pozdrav „Heil Hitler!“ (číslo 88) a na známych štrnásť slov amerického rasistu Davida Lanea, čo Kotleba svojim sympatizantom vysvetlil úplne inak.

„Z Kotlebovej záverečnej reči mi utkvela v pamäti veta, keď povedal, že on bude prvý politik, ktorého zavrú nie za to, že ľudom peniaze berie, ale za to, že im peniaze dáva,“ spomína Peter.

Krúžok pre sudcu Radačovského

V druhom kole dal hlas kandidátovi Smeru Marošovi Šefčovičovi. Ako dlhoročný eurokomisár sa mu zdal kvalifikovanejší než Zuzana Čaputová. „V porovnaní s pani Čaputovou je väčší profesionál. Myslím, že aj v zahraničí by mal väčšiu autoritu,“ hovorí.

V májových voľbách do Európskeho parlamentu hodil do obálky kandidátku ĽSNS. Zakrúžkoval bývalého sudcu Miroslava Radačovského a organizátora protimigrantských protestov Lukáša Kopáča.

Tvrdí, že Radačovského sledoval už dlhší čas, najviac mu však zaimponoval na jeseň, keď rozhodoval kauzu pozemku exprezidenta Andreja Kisku. Radačovský povedal, že na jeho mieste by rezignoval a odsťahoval sa do USA alebo Izraela.

Po vlne kritiky, že tým ako sudca prekročil svoje právomoci, Radačovský odišiel do dôchodku, spojil sa s ĽSNS a napokon ho zvolili za europoslanca – aj vďaka Petrovmu hlasu. „Na pánovi Radačovskom oceňujem, že sa nebál otvorene vystúpiť,“ hovorí k tomu Peter.

A napokon organizátor protestov Lukáš Kopáč: toho Peter volil preto, že pozná jeho prácu. „S Lukášom Kopáčom spolupracuje jeden môj známy. Uznávam ho napríklad pre protesty proti islamizácii Európy, ktoré organizoval.“

Na politickej scéne má Peter aj iných politikov, s ktorými sympatizuje. Patrí tam Róbert Švec, ktorý je označovaný aj ako „Kotleba v obleku“, hoci obaja majú medzi sebou značné rozpory.

Švec je hlavnou tvárou Slovenského hnutia obrody (SHO), ktoré sa zaštiťuje Bohom, oslavuje Tisa, oponentov nálepkuje ako „slniečkarov“ alebo rovno ako „neslovenské elementy“. Aj on kandidoval v prezidentských voľbách, získal len 6567 hlasov.

Facebookovú stránku SHO sleduje okolo 47-tisíc ľudí, Peter sa pochváli, že patril medzi prvých 500 fanúšikov. Prečo?

Na Švecovom SHO oceňuje, že robí charitu a dlhodobo pomáha rodinám v núdzi. „Aj prezidentom by mal byť niekto, kto pomáha ľuďom,“ hovorí.

Pýtame sa, či to nie je len marketing pre voličov. Peter neprotirečí, podvedome však cíti, že Švec mu sedí. Používa podobný slovník. Aj on opakovane používa pojmy ako národ, ochrana národa, ochrana kultúry, ochrana kresťanstva.

Paradoxom je, že za „čistokrvného“ Slováka sa nepovažuje. Má maďarsko-slovensko-rusínsky pôvod. „Aj vďaka tomu sa na niektoré veci dokážem pozerať z nadhľadu,“ tvrdí.

V politickej oblasti označí sám seba za libertariána a anarchokapitalistu. Pri finálnej úprave článku ešte spresní, že je vyznávačom smeru označovaného ako „minarchizmus“. Ten požaduje absolútne minimálnu úlohu štátu, a to len na zaistenie bezpečnosti.

Peter prosí, aby sa táto informácia v článku určite objavila. „Bez uvedenia jasného politického postoja by ma čitateľ mohol považovať za nácka,“ vysvetlí.

Videl už kus sveta

Aj z toho je zrejmé, že nie je typický stredoškolák. Pestuje si imidž mladého intelektuála, na stretnutie príde v saku so starostlivo vyčesanými vlasmi. Športu sa príliš nevenuje, radšej číta knihy.

Ovplyvnila ho kniha Najbohatší muž v Babylone od Georgea S. Clasona, ktorá bola napísaná ešte v medzivojnovom období. Autor v nej cez fiktívny príbeh zo staroveku radí čitateľom, ako majú rozumne hospodáriť s peniazmi.

„Presne toto mi prekáža na dnešnom školstve – vôbec nás neučia o finančnej gramotnosti. Napokon, ani učitelia ju často nemajú. Výsledkom je, že ľudia na Slovensku sa extrémne zadlžujú a potom počúvajú na rôzne populistické sľuby.“

Azda to najdôležitejšie, čo Petra odlišuje od rovesníkov, sú cesty do zahraničia. Jeho otec rád navštevuje krajiny, do ktorých sa zo Slovenska často nejazdí. Peter cestuje s ním. Už pred dovŕšením osemnástych narodením videl Spojené arabské emiráty, Azerbajdžan, Malajziu či Singapur.

Hovorí, že práve tieto cesty dosť ovplyvnili jeho názory. Navštívil bohaté štáty, ktoré nie sú demokratické. No je v nich poriadok, ulice sú bezpečné a obyvatelia na Petra pôsobili spokojným dojmom. „Tam som pochopil, že demokracia nemusí byť vždy najlepším možným zriadením.“

Dojem v ňom zanechali aj cesty do západnej Európy. S otcom strávil niekoľko dní vo Švédsku i v Holandsku a zaujali ho tam najmä mešity a prisťahovalci. Na Malmö si spomína tak, že tam videl viac Afričanov a Arabov než „bielych Švédov“. Po ôsmej večer tam už vonku podľa neho nebola ani noha.

„Najviac ma zarazilo, keď sme sa išli pozrieť k synagóge a vybehol na nás ozbrojený ochrankár, vraj čo tam chceme. Tam som pochopil, že to nie je v poriadku, keď Boží chrám musí mať takú ochranu.“

V Amsterdame mal dojem, že viac života je tam v mešitách než v kostoloch. „Keď som tam chcel ísť do kostola, skoro všetky boli zavreté, lebo do nich ľudia nechodia. Mešity boli otvorené a prekvitali.“

Migranti sú pre Petra zásadnou témou, veľká časť nášho rozhovoru sa točí okolo nich. Robotníkov zo Srbska a z Balkánu však Peter za problém nepovažuje. „Sú to Slovania, majú podobnú kultúru, nie je u nich riziko, že sú nainfikovaní vírusom HIV.“

Za problém považuje len prisťahovalcov z Afriky a z Blízkeho východu, ktorých si začal všímať po vypuknutí migračnej krízy v roku 2015.

Peter vtedy videl na Facebooku negatívne správy a katastrofické obrázky, ako je západná Európa v plameňoch. Začal ich zdieľať na svojom profile, čím vraj ovplyvnil aj niektorých spolužiakov.

„V triede som bol asi prvý, ktorý sa o migrantov začal zaujímať. Niekoľko spolužiakov si potom všimlo, čo zdieľam na Facebooku, a začali sme sa o týchto veciach rozprávať.“

Hlavný problém je korupcia

Migranti Petra neomrzeli ani po tri a pol roku. Nedávno si pozrel aj kotlebovský film Stratená Európa, v ktorom poslanec Milan Mazurek ukazuje, čo videl vo švédskom Malmö. Peter hodnotí film ako „varovný prst“.

„Zarazilo ma, ako sa tam sťažovali domáci obyvatelia, že v ich štvrtiach prebiehajú pouličné boje, lenže oni si nesmú zadovážiť ani slzný plyn.“

Debatu o migrantoch trochu pribrzdíme. Spýtam sa Petra, čo považuje za hlavný problém Slovenska: „Sú to migranti, o ktorých toľko hovoríš?“

Bez zaváhania odpovie, že je to korupcia a populizmus. Hlavné problémy Slovenska podľa neho reprezentuje Smer, ktorý len sľubuje, kupuje si voličov a nič nerobí. „Nejde teda len o Smer, ale aj o väčšinu štandardných politických strán.“

Peter chodil vlani aj na protesty Za slušné Slovensko, rok predtým sa zúčastnil aj na Veľkom protikorupčnom pochode. „Najviac ma mrzí, že museli zomrieť dvaja mladí ľudia, aby sa spoločnosť spamätala a začala riešiť to, čo bolo známe už predtým,“ hovorí.

Hlavné správy, ktoré gymnazista číta, predstavovali protesty Za slušné Slovensko ako pokus o štátny prevrat. Švecovo SHO organizátorov zosmiešňovalo, kotlebovci sa tvárili, akoby sa vôbec neodohrávali. „To, že sympatizujem s Kotlebom a Švecom, neznamená, že zastávam všetky ich názory,“ reaguje na tieto rozpory Peter.

Dostávame sa k téme médií. Peter hovorí, že tradičné médiá ho sklamali. Najviac mu prekážalo, ako referovali o migračnej kríze. „Migrantov prezentovali tak, že prinášajú obohatenie,“ hovorí.

Spýtam sa ho, či si je týmto tvrdením istý. Či si pamätá na konkrétne články alebo televízne reportáže, ktoré volali po masovom prijímaní migrantov.

Ilustrácia – Hedviga Guttierez

Peter zoberie do ruky telefón a začne googliť. Napokon narazí na výrok prezidentského kandidáta Roberta Mistríka v Denníku N, ktorý povedal, že „multikulturalizmus obohacuje krajinu“. Považuje to za dôkaz, že takto rozmýšľajú aj štandardné médiá.

Mistrík tieto slová povedal začiatkom leta 2018 v debate Denníka N s prezidentskými kandidátmi. Ako príklad pozitívneho multikulturalizmu spomenul USA, zároveň však dodal, že slovenské obyvateľstvo naň nie je pripravené.

Oponujeme Petrovi, že to nie je tvrdenie médií, ale výrok prezidentského kandidáta. „Čo majú médiá v takejto situácii robiť? Majú mu tie výroky vystrihnúť?“ pýtam sa. „Majú k tomu dať nejaký kritický komentár,“ odpovedá Peter.

Príbeh s údajným teroristom

Aké sú ďalšie zlyhania médií? Peter si spomenie na incident zo septembra 2015, keď sa veľa písalo o maďarskej kameramanke Petre László, ktorá v skrumáži na srbskej hranici nastavovala nohu sýrskemu utečencovi. „Tú Maďarku mediálne zavraždili, ale nikto už nepísal, že ten človek spadol sám,“ hovorí.

Sklamal ho aj epilóg tohto príbehu. Sýrsky utečenec po medializácii prípadu dostal zmluvu od španielskeho futbalového klubu, keďže doma pracoval ako tréner. Potom sa podľa Petra ukázalo, že bol terorista. „Lenže ani toto už nikto nenapísal. Tento prístup médií ma mimoriadne sklamal.“

Skutočnosť je o niečo zložitejšia. Sýrčan známy zo srbsko-maďarskej hranice sa volá Osama Abdula Mohsen. Na slávnom videu zreteľne vidno, že kameramanka mu podkladá nohu, podobne ako ju predtým podkladala iným ľuďom v dave.

Neskôr sa naozaj objavilo podozrenie, že Mohsen mohol mať teroristickú minulosť. S obvinením prišla organizácia sýrskych Kurdov, ktorá vyhlásila, že sympatizoval s radikálnou organizáciou Front An-Nusra, ktorá sa podieľala na násilí proti Kurdom.

Informácia o Mohsenovej údajnej teroristickej minulosti sa šírila hlavne sociálnymi sieťami, referovali však o nej aj štandardné médiá, napríklad bulvárny web Pluska. Mohsen tieto podozrenia poprel s vysvetlením, že kritici len dezinterpretovali dva jeho staršie statusy.

Facebookové hoaxy

Dôkazy o údajných zlyhaniach médií Peter zdieľal aj na svojom facebookovom profile. Medzi jeho verejnými príspevkami z roku 2016 nájdeme napríklad trojfotografiu sýrskeho dievčaťa, ktoré zachraňujú traja rôzni muži. Zo sprievodného textu vyplýva, že dievča bolo vraj len figurantkou, ktorú médiá využívali pri spravodajstve zo Sýrie.

Peter si na túto fotografiu spomenie aj počas nášho rozhovoru. Uvedie ju ako ďalší príklad, keď sa presvedčil, že médiá manipulujú s realitou.

V skutočnosti išlo o pomerne známy hoax. Denník N o ňom písal už v januári 2017. Dievča nezachraňovali na troch rôznych miestach – na všetkých fotkách je zachytená jediná udalosť, a to bombardovanie Aleppa 27. augusta 2016, pri ktorom zomrelo šestnásť ľudí.

Ako dokazujú iné fotky z tejto udalosti, dievča si len podávali traja rôzni muži, ktorí vyťahovali obete zo sutín. Niekto však ich fotografie neskôr „orezal“ tak, aby vzbudili dojem, že vznikli na rôznych miestach.

 

Keď Petrovi ukážeme dôkazy, neháda sa. „Dnes sa stopercentne nedá veriť žiadnemu médiu,“ zhodnotí to. Vzápätí začne hovoriť o ďalších príkladoch mediálnej manipulácie: napríklad o slávnej fotografii utopeného sýrskeho chlapca Ajlana na tureckom pobreží, ktorá v roku 2015 vyburcovala časť verejnosti.

Peter totiž videl ďalšie zábery z tejto tragédie, ktoré ju ukázali v úplne inom svetle. Z nich podľa neho vyplývalo, že mŕtveho chlapca naštylizovali záchranári pre kamery.

Skúsili sme zistiť, o čom presne hovorí. „Usvedčujúce“ fotky z tureckého pobrežia, ktoré spomína Peter, v tom čase šírila facebooková stránka SHO. Napísala, že dokazujú „nechutnú propagandu havloidov a slniečkárov“ pri informovaní o utopenom chlapcovi.

V skutočnosti išlo len o ďalší hoax zo sociálnych sietí. Na fotkách, ktoré zdieľala aj SHO, nebol utopený chlapec Ajlan, ale jeho brat Galip, ktorý zahynul spolu s ním. Nemohli teda dokazovať manipuláciu s Ajlanovým telom.

Do tretice si Peter spomenie ešte na jeden príklad. Na Facebooku pred tromi rokmi zdieľal fotografiu, na ktorej je skupina ľudí v záchranných vestách. Jeden muž na fotke však stojí, na čo upozorňuje šípka s poľským textom: „Akým právom on stojí?“

Na zábere je logo krajne pravicovej poľskej organizácie Polska Liga Obrony, ktorá sa vymedzuje voči migrantom. Pýtame sa Petra, či si je istý, že takúto fotografiu videl v štandardných médiách.

Peter opäť vytiahne mobil a začne googliť. Po chvíli povie, že má pocit, že ju videl na českom alebo poľskom webe.

Po týchto príkladoch sa ho spýtam, či len mechanicky nepreberá fámy o štandardných médiách, ktoré prezentujú dezinformátori. Hlavné správy či rádio Infovojna sa dlhodobo snažia presviedčať ľudí, že „mainstreamové médiá“ manipulujú správami o migrantoch.

Peter sa zamyslí a povie, že si tým nie je úplne istý. „Súhlasím, že je tam nejaké nálepkovanie, ale to nálepkovanie je na oboch stranách,“ dodá.

Rómovia. Pre Petra je to ďalšia zásadná téma. Skúsenosti s nimi má od základnej školy.

Rómski spolužiaci boli podľa neho neposlušní, kradli, boli drzí k učiteľom, jeden z nich napľul učiteľke do tváre. „Výučba často neprebiehala, pretože učitelia sa museli venovať Rómom.“ Už tieto zážitky v ňom posilňovali pocit nespravodlivosti.

„Keďže boli z chudobnejších rodín, na začiatku roka dostali zadarmo tašky, zošity, peračníky, kružidlá, ktoré nám ostatným museli kupovať rodičia. Už o týždeň neskôr žiadne nemali, takže im učitelia požičiavali svoje,“ zhrnie svoje prvé krivdy.

Opisuje, ako v košických autobusoch viackrát videl, ako mladí Rómovia obťažujú cestujúcich, najmä starších ľudí. Rómov opisuje ako príživníkov a asociálov, ktorí zneužívajú systém.

Pýtame sa, či sa takáto definícia hodí na Rómov ako takých. „Nepopieram, že sú aj slušní, ale tu na východe je veľa problémových,“ hovorí.

Práve tieto skúsenosti Petra priviedli k tomu, že začal uznávať politikov ako Kotleba alebo Švec. „Marian Kotleba je jedným z mála, ktorí sa neboja pomenovať tieto problémy. Druhým je Robert Švec.“

Vraciame sa k tomu, ako Peter označil za hlavný problém Slovenska korupciu. Súhlasí s tvrdením, že za korupciu nezodpovedajú migranti, Rómovia, ale „bieli Slováci“.

Prečo teda viac rozpráva o Rómoch a migrantoch než o fenoméne, ktorý považuje za hlavný problém? „Korupcia je všade, vo všetkých štátoch, to je spoločenská záležitosť.“

NATO a EÚ sú v pohode

Počas rozhovoru cíti Peter potrebu pripomínať, že zvlášť s Kotlebom sa v mnohých veciach rozchádza. Názorovo sa s ním zhoduje hlavne pri Rómoch a migrantoch.

Peter je však zásadným odporcom napríklad kampane proti očkovaniu. Na tejto téme sa snažil priživiť aj Kotleba, keď pred dvomi rokmi navrhol zákon, ktorý by zrušil očkovaciu povinnosť. Kotlebovci prirovnávali očkovanie k zvrhlým pokusom na ľuďoch, ktoré robil nacistický lekár Josef Mengele.

Peter, ktorý zvažoval aj štúdium medicíny, to vidí jednoznačne: „Očkovanie má byť povinné. Bodka.“

Na rozdiel od kotlebovcov nechce vystupovať z Európskej únie a ani z NATO. Na členstve v Severoatlantickej aliancii oceňuje, že vďaka nemu má Slovensko za spojenca USA. „Je dobré, že na svojej strane máme nejakú veľkú mocnosť, ktorá je zmluvne zaviazaná nás ochraňovať.“

Na členstve v Európskej únii oceňuje najmä eurofondy, z ktorých podľa neho Slovensko profituje. Prekáža mu dovoz nekvalitných potravín.

„Európska únia nedbá, že sa k nám vozia nekvalitné potraviny, ale radšej nám zakazuje vyvážať zemiaky a uhorky, pretože nemajú správny tvar.“

Pýtam sa, kde čítal o tom, že EÚ zakazuje Slovensku vyvážať zemiaky a uhorky. Peter znovu berie do ruky mobil. Brázdi internetom, dôkaz o tom nenájde.

Kotleba – symbol vzdoru

Na záver sa vraciame ku Kotlebovi. Peter si myslí, že jeho úspech v politike je výsledkom toho, že ostatné strany voličov sklamali. „Pre náš systém je Kotleba prínosom. Ostatné strany pri ňom vedia, že si už nemôžu dovoliť kašlať na ľudí,“ vysvetľuje.

Keď sa Kotleba v roku 2016 dostal do Národnej rady, mal z toho radosť. A rovnako to cítili aj viacerí jeho kamaráti. Ficov Smer nemali radi a Kotleba bol pre nich symbol vzdoru.

„Pri Kotlebovi všetci tvrdili, že sa do parlamentu nedostane. On sa tam však dostal a naraz sa všetci roztriasli. Dokonca aj v New York Times o tom písali,“ hovorí.

V tomto mu Kotleba imponuje dodnes. Všetci sú proti nemu, všetci píšu, že je fašista, ale nedokážu ho zastaviť. „Médiá sa idú z neho zblázniť, ale jeho strana stále rastie,“ hovorí obdivne.

Hoci mal vo voľbách pôvodne aj iných favoritov, Kotleba ako prezident by mu neprekážal. „Keby ho ľudia zvolili, tak aj Európska únia by nás konečne začala brať vážne.“

Text je súčasťou projektu Second Thoughts o polarizácii v spoločnosti v Poľsku, Maďarsku, Česku, na Slovensku i v Nemecku a vznikol s podporou Vyšehradského fondu.

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie