Venezuela ukazuje, ako končia neliberálne demokracie
Kolaps krajiny bol zapríčinený nielen ideologickým socializmom, ale aj tým, že politickí lídri privatizovali a kolonizovali inštitúcie štátu.
Absolútny dôkaz toho, aký nedostatočný je ideologicky slovník 20. storočia pri opise politickej reality 21. storočia, netreba hľadať inde než v medzinárodných spojenectvách, ktoré sa vytvorili po eskalácii situácie vo Venezuele. V posledných niekoľkých dňoch táto niekdajšia bohatá krajina funguje ako Rorschachova škvrna, do ktorej si mnohí ľudia projektujú svoje vlastné politické názory.
Niektorí trvajú na tom, že Venezuelu treba zaradiť na ľavo-pravú os, a hlasno obraňujú rétoriku bolívarského socializmu, ktorú používal jej bývalý líder Hugo Chávez, ako aj jeho nástupca, prezident Nicolás Maduro. Druhí práve toto jasne odsudzujú. Iní deklarovali, že akákoľvek zahraničná podpora pre Juana Guaidóa – predsedu Národného zhromaždenia, ktorý sa vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny, kým sa budú konať ďalšie voľby – je prejavom amerického imperializmu či pravicového štátneho prevratu. Toto nezmyselné tvrdenie ignoruje fakty, že mnohí zo zahraničných podporovateľov Guaidóa sú zo stredoľavice – to sa týka Kanady, Španielska či Peru – a väčšina z nich je z Európy či z Latinskej Ameriky.
Čo sa vlastne stalo?
Ale Venezuela nie je niečím, čo sa dá opísať takto jednoducho. Naopak, ide o štát, ktorý
