Denník N

Kto kandiduje v prezidentských voľbách 2019 (zoznam a medailóny uchádzačov)

Návrhy s podpismi od občanov alebo poslancov parlamentu odovzdalo do Národnej rady 15 prezidentských kandidátov, dvaja sa neskôr kandidatúry vzdali.

Prezidentské voľby sa konajú v marci. Prvé kolo v sobotu 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Druhý raz by ľudia nešli hlasovať len vtedy, ak by niektorý z kandidátov získal 50 percent hlasov už v prvom kole. V histórii Slovenska sa to ešte nestalo.

Od 2. marca 2019 sa začína moratórium na zverejňovanie prieskumov, od 14. marca aj moratórium na kampaň a zverejňovanie správ v prospech či neprospech kandidátov.

Kandidáti sú zoradení abecedne. Podmienkou prijatia kandidatúry boli podpisy od minimálne 15-tisíc občanov alebo 15 poslancov parlamentu.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Foto – TASR

Béla Bugár (60)

Podpredseda parlamentu a predseda koaličného Mosta-Híd, jedna z najvýraznejších osobností ponovembrovej politiky. Bugár je poslancom parlamentu nepretržite od roku 1990.

Do politiky vstúpil ako líder Maďarského kresťansko-demokratického hnutia, neskôr viedol zjednotenú Stranu maďarskej koalície, v roku 2008 založil Most-Híd. Jeho strany boli vo viacerých slovenských vládach.

Bugár kandiduje ako príslušník maďarskej menšiny a vraví, že Slovensko dozrelo, aby mohol byť prezidentom aj niekto mimo majority. Jeho kandidatúru podporilo 34-tisíc občanov podpisom pod petíciu.

 

Zuzana Čaputová. Foto N – Peter Kováč

Zuzana Čaputová (45)

Advokátka a občianska aktivistka, vo verejnosti známa spoluprácou s právnickým občianskym združením Via Iuris. Ako právničke občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadov v Pezinku, jej udelili Goldmanovu environmentálnu cenu.

V decembri 2017 vstúpila do politiky a stala sa podpredsedníčkou mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko. Záujem kandidovať za prezidentku oznámila 29. mája 2018.

O post sa uchádza ako občianska kandidátka, do parlamentu odovzdala petíciu, v ktorej ju podporilo 18 400 občanov.

 

Martin Daňo na košickom mestskom zastupiteľstve v roku 2016. Foto – TASR

Martin Daňo (42)

Podnikateľ a prevádzkovateľ serveru Ginn.Press, ktorý o sebe hovorí ako o novinárovi. Ministerstvo kultúry však v januári vyradilo titul Ginn zo zoznamu periodickej tlače; dôvodom bolo porušenie tlačového zákona.

Daňo zverejňuje kontroverzné videá na Youtube, ktoré zväčša nakrúca s jednou kamerou na uchu a druhou v ruke. Vlani v jednom z nich s roxorovou tyčou v ruke povedal o podpredsedníčke parlamentu Lucii Ďuriš Nicholsonovej (SaS), že „mala byť zabitá“. Nicholsonová vzápätí požiadala o ochranku.

Kandiduje vďaka podpisom šestnástich poslancov: šiestim zo Sme rodina, trom odídencom z tohto hnutia okolo Petra Marčeka, trom poslancom Smeru, jednému poslancovi SNS, jednému poslancovi Mosta-Híd a ďalším dvom nezaradeným.

 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Štefan Harabin (61)

Sudca Najvyššieho súdu, jeho bývalý šéf, bývalý minister spravodlivosti za Mečiarovo HZDS. Kontroverzná postava slovenskej justície; jeho vplyv v súdnictve sa snažil vládny Smer eliminovať napríklad tým, že oddelil post predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu v čase, keď ním bol práve Harabin.

Jeho vstup do politiky sa očakával niekoľko rokov, hovorilo sa o ňom aj ako o kandidátovi na prešovského župana, no na tieto špekulácie reagoval, že by to bol krok dozadu a on kráča vždy len dopredu.

Kandiduje ako občiansky kandidát, jeho petičný výbor viedol bývalý šéf Matice slovenskej Marián Tkáč. Parlamentu odovzdal necelých 32-tisíc podpisov od občanov.

 

Eduard Chmelár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Eduard Chmelár (47)

Ľavicový aktivista a vysokoškolský pedagóg. Momentálne učí na Akadémii policajného zboru, v minulosti bol rektorom Akadémie médií.

V roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených. V roku 2015 sa neúspešne pokúšal o založenie vlastného hnutia SEN.

Kandiduje ako občiansky kandidát, parlamentu odovzdal petíciu s necelými 18-tisíc podpismi.

 

Marian Kotleba. Foto N – Tomáš Benedikovič

Marian Kotleba (41)

Bývalý banskobystrický župan, predstaviteľ slovenskej krajnej pravice. V minulosti sa tituloval ako „vodca“ Slovenskej pospolitosti, dnes je poslancom a predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko.

Kotleba bol viackrát vyšetrovaný pre svoje prejavy na verejnosti, zdravicu „Na stráž“ a hlásenie sa k vojnovému slovenskému štátu. Momentálne je naňho podaná obžaloba pre prečin prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Dôvodom je odovzdávanie šekov so sumou 1488 eur, teda známou šifrou neonacistov, sociálne slabým rodinám.

Kandiduje s podporou občanov, petíciu pod jeho kandidatúru podpísalo asi 21-tisíc ľudí.

 

Foto N – Tomáš Benedikovič

Milan Krajniak (46)

Poslanec a podpredseda hnutia Sme rodina, v minulosti pôsobil aj v KDH a hnutí Nova. Bol poradcom bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica.

V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber, blogoval aj pod prezývkou Posledný križiak, ktorú si sám zvolil. Považuje sa za konzervatívca.

Krajniak ohlásil kandidatúru na prezidenta už koncom mája 2016. Ako vôbec prvému sa mu už v lete podarilo vyzbierať 15-tisíc podpisov od občanov, parlamentu ich nakoniec odovzdal viac ako 25-tisíc. Kandiduje teda ako občiansky kandidát.

 

Predseda strany SMK József Menyhárt. Foto – TASR

József Menyhárt (42) – vzdal sa kandidatúry

Vzdelaním jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, ktorý učí na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je predsedom mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity.

Menej známy politik maďarskej národnosti nikdy nebol poslancom celoštátneho parlamentu. Pôsobil ako zástupca starostu v obci Vrakúň, kde žije, bol poslancom v trnavskom krajskom zastupiteľstve. Do čela SMK sa postavil po voľbách v roku 2016, po ktorých sa strana opäť nedostala do Národnej rady.

Kandiduje ako občiansky kandidát, podporilo ho viac ako 26-tisíc občanov.

 

František Mikloško. Foto N – Tomáš Benedikovič

František Mikloško (71)

Najstarší prezidentský kandidát, dlhoročný politik a tvár novembra 1989. Po krátkom pôsobení vo Verejnosti proti násiliu sa stal členom Kresťansko-demokratického hnutia (KDH).

V rokoch 1990 až 1992 bol predsedom Slovenskej národnej rady, neskôr poslancom. Za prezidenta kandidoval už dvakrát. V roku 2004 získal 6,51 percenta hlasov, v roku 2009 zaňho hlasovalo 5,42 percenta ľudí. Ani raz nepostúpil do druhého kola.

O post prezidenta sa uchádza s podporou občanov, do parlamentu odovzdal asi 19-tisíc podpisov od občanov.

 

Robert Mistrík. Foto N – Vladimír Šimíček

Robert Mistrík (52) – vzdal sa kandidatúry

Vedec, chemik a podnikateľ. Je nositeľom Pribinovho kríža I. triedy. V roku 1998 založil technologickú firmu HighChem, pôsobiacu v oblasti hmotnostnej spektrometrie. Riešenia tejto firmy pomáhajú s diagnostikou rakoviny, ale aj s identifikáciou ľudských metabolitov, liečiv, dopingových látok či drog.

V rokoch 2008 a 2009 patril k zakladajúcim členom Slobody a solidarity, zo strany však veľmi rýchlo odišiel; nekandidoval za ňu ani do parlamentu vo voľbách v roku 2010. Vysvetľoval to tým, že sa v politike nenašiel a chcel sa ďalej venovať vede.

Svoju kandidatúru na prezidenta ohlásil ešte v máji 2018. Kandiduje ako občiansky kandidát, parlamentu odovzdal petíciu s 26 885 podpismi od občanov. Podporujú ho aj politické strany SaS a Spolu.

 

Maroš Šefčovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Maroš Šefčovič (52)

Slovenský diplomat, v súčasnosti podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu, v minulosti pôsobil aj ako komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež v Európskej komisii vedenej Josém Barrosom.

V roku 2014 viedol – ako nestraník – kandidátku Smeru do Európskeho parlamentu. Smer vtedy získal 24 percent hlasov, Šefčoviča krúžkovalo 66 966 voličov, približne polovica zo všetkých voličov strany.

Záujem kandidovať ohlásil až v januári tohto roka, predtým kandidatúru skôr vylučoval. O post prezidenta sa uchádza vďaka podpisom od poslancov Smeru, odovzdal ich 47 (klub má 48 poslancov).

 

Róbert Švec na spomienke k 120. výročiu narodenia Jozefa Tisa. Foto – TASR

Róbert Švec (42)

Pochádza z Nitry, stojí na čele nacionalistického občianskeho združenia Slovenské hnutie obrody. Hlási sa k Jozefovi Tisovi a vojnovému slovenskému štátu, no má miernejšie vystupovanie a uhladenejší výzor ako Marian Kotleba.

Kandidatúru ohlásil už v máji 2018, neskôr tvrdil, že sa snažil o dohodu kandidátov s podobnými myšlienkami, no nakoniec do volieb ide. Parlamentu odovzdal petíciu s podporou asi 18-tisíc občanov.

 

Bohumila Tauchmannová. Foto – TASR

Bohumila Tauchmannová (60)

Podnikateľka, autorka vzdelávacích projektov „Kvalita z našich regiónov“ či „Pýtajme si slovenské“. Nedávno dokončila vzdelávací muzikál k ekologickému projektu „Odpad je surovina“.

V parlamente odovzdala návrh na svoju kandidatúru spolu so 16-tisíc podpismi od občanov málo známa podnikateľka Bohumila Tauchmannová. Priaznivcov oslovuje bilbordmi so sloganom „Prezidentka ulice“.

 

Bilbord Juraja Zábojníka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraj Zábojník (57)

Dlhoročný policajt, plukovník v zálohe, v minulosti riaditeľ Ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií. Pochádza z Bojníc, žije v Bratislave.

Záujem o prezidentský post ohlásil medzi prvými, už vo februári 2018. Kandiduje ako občiansky kandidát, parlamentu odovzdal petíciu s podporou viac ako 28-tisíc občanov.

 

Ivan Zuzula. Foto – FB Siete

Ivan Zuzula (64)

Podnikateľ, meteorológ a politik. Je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany, premenovanej Siete Radoslava Procházku. Zuzula do strany vstúpil až po jej rozpade v roku 2017.

Zuzula je známy podnikateľa Radoslava Barana, o ktorom sa pred voľbami 2016 písalo, že má na Procházkovu stranu vplyv. S Baranom sa poznajú od roku 2004 a ich firmy sa zúčastnili súťaže o zákazku pre mesto Košice na vypracovanie projektu na modernizáciu dopravy.

Tender vyhrala Baranova firma S.E.G. s ponúknutou sumou 56 600 eur. Etiam (dnes Ergonu), ktorú vedie podnikateľ Ivan Zuzula, porazila len o tristo eur. Táto spoločnosť pritom sídlila na Tomášikovej 23 v Bratislave, teda na adrese, ktorú si uvádzajú tri ďalšie Baranove firmy.

Zuzula odovzdal parlamentu na poslednú chvíľu petíciu s podporou 16-tisíc občanov.

Prezidentské voľby 2019

Teraz najčítanejšie