Denník N

Ekonóm Tatra banky: Vedeli sme o probléme nemeckého priemyslu, ale nie, že je taký veľký

Juraj Valachy
Juraj Valachy

Ekonóm Tatra banky Juraj Valachy vysvetľuje, čo si treba predstaviť pod tým, keď ekonomika spomaľuje, a či nám hrozí recesia a pokles zamestnanosti podobný krízovému roku 2009.

Hovorí tiež, či Nemecko bolo na konci roka v recesii alebo nie, ako podľa neho teraz uvažujú nemeckí, talianski a slovenskí podnikatelia a aké protikrízové nástroje má v rukách Európska centrálna banka, keď jej úroky sú veľmi nízke.

Nemecká ekonomika rastie pomalšie, ako sa čakalo, spomaľuje však celá eurozóna aj svetová ekonomika. Bude musieť aj slovenská vláda vo februárovej prognóze prehodnotiť predpokladaný štvorpercentný rast slovenskej ekonomiky na nižšie čísla? NBS tak už urobila, aj keď zatiaľ len veľmi mierne.

Áno, myslím si, že zmena prognózy bude smerom nadol. Ale spomalenie zatiaľ vidíme najmä v predstihových indikátoroch. To nie sú konkrétne čísla o pridanej hodnote, teda HDP, ale firmy hovoria, aké majú zákazky, či čakajú rast alebo pokles výroby, hovoria o svojej aktuálnej výrobe a pocitoch o vývoji v ďalších mesiacoch. Onedlho začnú prichádzať takzvané tvrdé údaje (napríklad HDP, zamestnanosť či mzdy) a v štruktúre, ktorá je pre nás dôležitá. Povie nám, či je problém v zahraničí alebo v domácom sektore. Od septembra v Nemecku už aj na tvrdých mesačných dátach vidíme, že priemyselná produkcia áut sa spomaľuje alebo je v miernom medziročnom zápore. Len otázka je, či je ten problém dočasný alebo trvalý.

To znamená, či problém s predajmi áut v Nemecku spôsobilo to, že automobilky nemali emisné certifikáty, ktoré však môžu časom získať, alebo je veľký problém s dopytom v Číne.

Áno, nevieme, či spomalenie je pre jednorazový, povedzme administratívny faktor, alebo ide o hlbší problém, teda štrukturálny. Zatiaľ, kým nemáme dôkaz o tom, že ide o trvalejšie spomalenie, teda o vážnejšie dôvody, sa prognózy upravujú tak, ako by išlo len o dočasný problém. A teda aj revízia februárovej prognózy bude skôr mierna, iba pár desatín. Stále veríme, že problém je dočasný.

Aktuálna vládna prognóza hovorí, že v tomto roku má slovenská ekonomika rásť o 4,5 percenta, v budúcom o 3,8. Ako veľmi sa môžu tieto čísla zmeniť?

My očakávame tento rok rast o štyri percentá, budúci rok čakáme výraznejšie spomalenie, nemôžeme donekonečna rásť nad svoj potenciál. Aj keď dáme bokom efekt Jaguára, čo je asi pol percenta, rastieme rýchlejšie, ako zodpovedá zlému stavu školstva, súdnictva či podnikateľského prostredia. Rastieme nad potenciálom, ktorý vidíme na úrovni 2,5 percenta. V roku 2020 očakávame citeľnejšie spomalenie ekonomiky na dve percentá. To by bolo stále ešte celkom dobré. Vieme, že dnes sa naša ekonomika prehrieva, a vieme, že prehrievanie sa musí niekedy skončiť. To sa dá len tak, že ekonomika výraznejšie spomalí. Stále však hovorím o dvojpercentnom raste a nie o tom, že budeme mať pokles o jedno percento.

Sme teda ďaleko od situácie v roku 2009, keď sa ekonomika prepadla o viac ako päť percent a výrazne stúpla nezamestnanosť?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie