Denník N

Mad Max: výborný film, ktorý chvália diváci aj kritici

Akčný príbeh Mad Max: Zbesilá cesta uviedol festival v Cannes a v kinách patrí k najnavštevovanejším.

040

Takú zhodu prejavujú kritici len vzácne. Ak nájdete niekoho, kto na filme Mad Max: Zbesilá cesta videl chyby, môžete si gratulovať. Úspech, zdá sa, kopíruje dej, kde besní hrdinovia prevalcujú všetko, čo im stojí v ceste.

Má výborné recenzie a hodnotenia na webe – aktuálne 8,8 (IMDb), 89 (Metacritic) či dokonca 90 percent (ČSFD) – a s prehľadom ignoruje rozdiel medzi umením a popkultúrou. Hrdinovia rozprávajú v holých vetách, dej spočíva v premávaní sa na vozidlách s „urob si sám“ dizajnom. Dej dopredu posúvajú akčné scény bez ostatných hlbších plánov.

Že taký film vôbec dali do oficiálneho programu v Cannes, bolo od prestížneho festivalu povážlivé. No keď počas premietania novinári trikrát spontánne spustili potlesk, bolo jasné, že to bude udalosť.

„Akýkoľvek film s takýmto prijatím v Cannes sa okamžite pokladá za horúceho uchádzača o Oscara,“ predpovedá The Hollywood Reporter. Pritom najlepšie na tom je, že za všetkým stojí muž, ktorý má sedemdesiat rokov a plní si starý sen: nadviazať na vlastnú tvorbu tri dekády po premiére medzičasom zabudnutej dobrodružnej série.

Keď pôjde o prežitie

Pôvodné snímky s Melom Gibsonom sú dnes filmami pre pamätníkov. Prvý príbeh šialeného Maxa vznikol v roku 1979, potom prišli ešte dva. Austrálčan George Miller plánoval i štvrtý, no produkcia bola ako zakliata.

Najprv útok teroristov na newyorské dvojičky stlačil dolu cenu dolára a zmaril plánovaný rozpočet. Obmedzenia v cestovaní prinútili filmárov ísť nakrúcať do africkej Namíbie.

Projekt sa opäť zastavil v roku 2006, keď od zmluvy odstúpil Mel Gibson. Zvažovaný náhradník, herec Heath Ledger, sa dva roky nato smrteľne predávkoval drogami liekmi.

Ešte predým prišla americká invázia do Iraku a zdanlivo pochovala nádej na film, ktorý by sa mohol javiť politicky citlivý. No dnes je rok 2015 a výsledok s hercom Tomom Hardym pôsobí tak aktuálne, ako keby nápad vznikol včera.

V dystopickej budúcnosti zvyšky ľudstva v púštnej krajine bojujú o prežitie a komodity: vodu, benzín, zeleň, krv. Kmeňom nových barbarov vládnu degenerovaní diktátori. Masy ľudí ohlupujú fanatickou propagandou, ktorá za smrť v boji núka večný život v raji. Je to svet, čo zošalel, a nádej v ňom znamená len hendikep. No je to aj do detailov premyslený ekosystém fantastickej krajiny.

Unikátne dizajnérske a výtvarné riešenia pôsobia, akoby sa uprostred púšte zhmotnila steampunková nočná mora účastníkov amerického festivalu Burning Man a strihla si dych berúce predstavenie určené pre 3D kamery (napokon Miller použil konverziu v postprodukcii). Divákom zostáva čistý úžas nad atrakciou. Kritici si môžu v duchu hovoriť niečo typu: „Palec hore za suverénne popieranie akčných klišé“ či „Taký efektný a vizuálne konzistentný fiktívny svet som dávno nevidel.“

Ďalším plánom príbehu sú zreteľné narážky na spoločenské pomery. Už pôvodný príbeh rátal s ekologickým posolstvom, ktoré jeho spoluautor James McCausland opisoval takto: „Základom sú dve tézy: že ľudia sú schopní spraviť čokoľvek, aby ich autá ďalej jazdili, a potom predpoklad, že národy nezaplatia gigantické náklady za infraštruktúru na alternatívne spôsoby získavania energie, kým nebude neskoro.“

V tomto zmysle Šialený Max zapadá do módy filmov z konca sveta, v ktorých sa dnešná civilizácia kochá víziou svojho zániku. A so sériou The Hunger Games to je aj predstaviteľ smeru „young-adult fiction“. Tak sa nazývajú apokalyptické príbehy pre mládežníkov, ktorí si v nich podvedome odžijú to, o čom sa v ekonómii rozpráva dlhšie: že ďalšie pokolenia sa nebudú mať materiálne lepšie, ale horšie ako generácie pred nimi.

Washington Post si všíma, že ak príbeh buduje svoj odkaz na odmietaní tradičných inštitúcií, prinajmenšom v USA to má základ v realite. Štatistiky hovoria, že až polovica mileniálov, čiže ľudí narodených na prelome tisícročí, nemá žiaden záujem o politiku. Tretine z nich chýba vzťah k náboženstvu a 19 percent súhlasí s tvrdením že „ľuďom sa nedá veriť“. Aj toto film zrkadlí. Obavy z budúcnosti, kde ide o prežitie.

Uspeje ako kandidát na Oscara?

A prečo sa Šialený Max páči úplne všetkým? Mainstreamový film má v dnešnom kine úspech len v dôsledku mohutného marketingu, ak ponúkne atrakcie, ktoré treba vidieť na plátne, a zároveň neodradí ďalšie skupiny divákov: deti, ženy, starších ľudí.

Novinka to všetko spĺňa. Pre machov je adrenalín. Pre ženy je feminizmus v posolstve. Zbožňujete offroady a kamióny? Toto je film pre vás. Neznášate autá? Práve o to ide v eko-dystópii.

Zatiaľ môžeme špekulovať, či dostane Oscara. Magazín Hollywood Reporter píše, že to nemusí byť až také isté. Šialený Max v jadre zostáva žánrovým filmom a tie na Oscaroch bodujú vzácne. Musel by sa dostať na úroveň filmov ako Avatar, Počiatok či Gravitácia. George Miller však ohlásil, že príbeh bude pokračovať a už má aj názov. Mad Max: Pustatina (Mad Max: The Wasteland).

Teraz najčítanejšie