Zlé správy z Nemecka by mali byť šancou na debatu o novej stratégii
Napriek tomu, že spomalenie nemeckej a svetovej ekonomiky nie je dôvodom na paniku, mohlo by byť impulzom pre debatu o budúcnosti slovenskej ekonomiky.
Autor je postgraduálnym študentom antropológie
a rozvoja na London School of Economics
Neustále opakovanie toho, aký úspešný je ekonomický príbeh Slovenska, nie je nepravdivý, len to nie je celý obraz reality. Dobrou ukážkou je neistota a mierny strach vyvolaný správami o spomalení nemeckej a svetovej ekonomiky z 1,8% na 1% medziročne, čo niektorí začínajú označovať za nový normál.
NBS síce kvôli nemu len mierne znížila predpokladaný rast slovenskej ekonomiky z 4,3% na 4,2%, no napríklad Volkswagen už začal znižovať počet zmien vo výrobe, hlavne drahších modelov.
Exportný model slovenskej ekonomiky, ktorý je založený hlavne na automobilovom priemysle, jeho dodávateľskej sieti a sektore služieb koncentrovanom hlavne v dvoch najväčších populačných centrách, zatiaľ produkuje viac než slušné čísla.
Vo viacerých správach OECD je však Slovensko buď najhoršie, alebo veľmi blízko posledného miesta v miere pracovných miest ohrozených automatizáciou či výraznou zmenou pracovných činností. Západné Slovensko sa uvádza ako priam varovný príklad závislosti časti krajiny od jedného typu ekonomickej aktivity. Automatizáciou je tam ohrozených takmer 40 percent pracovných pozícií.
Ukážkou krehkosti automobilového priemyslu môže výrazný pokles výroby v bratislavskom závode byť ak uspeje stávka Volkswagenu na revolučnú technológiu výroby podvozkov pre elektromobily,1 v schéme ktorej Slovensko úplne chýba.
Už aj premiér Pellegrini niekedy neisto spomína Priemysel 4.0, čo je sexy výraz,