Európska komisia hrozí Slovensku pre výruby žalobou, Nízke Tatry sú plné holorubov (+ letecké zábery)

Má červenú škvrnu okolo oka a mohutný zahnutý zobák. Tetrov hlucháň, ktorý dokázal prežiť už od doby ľadovej, je veľký a silný vták, nezvláda však drancovanie slovenských lesov. Miznutie slovenského hlucháňa zároveň znamená, že s ním sa strácajú aj tisíce iných druhov zvierat a rastlín obývajúcich staré horské lesy.

Upozorňuje na to aj Európska komisia. V Bruseli spustili oficiálne konanie proti Slovensku (infringement) a ak do dvoch mesiacov nezmeníme prístup k ťažbe dreva a ochrane lesov, dá nás Komisia na Súdny dvor EÚ.

Iniciatíva My sme les preto žiada odchod ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS), ktorá stanovuje pravidlá lesníkom. „Je veľmi smutné a trápne, že potrebujeme až tlak z Európskej komisie na to, aby sme si uvedomili, že sme si takmer úplne a zvrchovane, najmä pod vedením nominantov národnej strany, zdevastovali naše prírodné dedičstvo,“ vyhlásil Rastislav Mičaník z iniciatívy My sme les. Ochranu lesov dlhodobo podľa iniciatívy ignorovali vlády pod vedením Roberta Fica aj Petra Pellegriniho.

Mapy: Ako za 12 rokov zmizli hektáre lesov

„Hlucháň nedokáže prežiť na rúbanisku ani v monokultúre. Potrebuje horské lesy,“ vysvetľuje vyštudovaný lesník, ochranár a filmár Karol Kaliský.

Najväčšie oblasti s hlucháňom boli v Nízkych Tatrách. Napriek tomu, že to je národný park, lesníci tam vytvorili holoruby aj vysoko v horách. Za posledných 15 rokov v Nízkych Tatrách zmizlo už viac ako 7000 hektárov lesov, a to nielen pre víchrice v rokoch 2004 a 2014, ale najmä pre masové výruby.

Vidno to napríklad na najnovších leteckých snímkach okolia Kráľovej hole, čo bolo prirodzené prostredie hlucháňa. Letecká snímka z roku 2018 ukazuje stovky štvorcových kilometrov, kde sú dnes namiesto lesa z roku 2006 holoruby.

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 populácia hlucháňa u nás klesla na polovicu, dnes ich na Slovensku žije odhadom 660 až 880. Ochranári už teraz vedia, že sa to bude ešte zhoršovať.

Po výruboch totiž hlucháne dokážu prežiť možno aj dvadsať rokov, no ich miznutie sa už nezastaví. „Ak vyrúbu rozhodujúcu časť starých lesov, už tam hlucháň vyhynie,“ varuje Kaliský.

Takto sa už hlucháň na Slovensku stratil napríklad v Strážovských vrchoch, na Poľane či v Považskom Inovci.

Masívny výrub lesov ukazuje aj ďalšie porovnanie leteckých snímok z Nízkych Tatier z okolia Čertovice, kde tiež žil tetrov hlucháň. Toto miesto poznajú vodiči, ktorí cestujú medzi východom a západom krajiny, na horskom priesmyku Čertovica vidia holé kopce na miestach, kde boli kedysi husté lesy.

Detailné letecké snímky celého Slovenska roky robí firma Eurosense, vďaka záberom v trojročných intervaloch je možné dlhodobo porovnávať aj stav slovenských lesov.

Karol Kaliský je aj za iniciatívou My sme les a pracoval aj na sérii dokumentov o slovenskej divokej prírode. Vysvetľuje, že biotop, teda prostredie vhodné pre hlucháňa, nezničili veterné kalamity, po tých sa dokáže obnoviť, ale ťažba dreva, po ktorej zostali holiny.

Lesníci rúbu stromy v biotopoch hlucháňa aj napriek tomu, že Slovensko má schválený program ochrany hlucháňa – v tom sa píše, že sa drevo vôbec nemá ťažiť tam, kde tento vták ešte žije.

To všetko sa deje v čase, keď globálna zmena klímy ničí mestá s nedostatkom zelene, z lesov zasa mizne hmyz a aj bez veľkých výrubov príroda slabne.

Ako vyzerá holorub

Pri holorubnej ťažbe vyrúbu všetky stromy na danej ploche – nezostanú ani zdravé stromy.

Holoruby ukazujú detailnejšie letecké zábery z dvoch miest v Nízkych Tatrách – z okolia Malužinej a Telgártu. Snímky sú z rokov 2015 a 2018.

Európska komisia: Napravte to za dva mesiace

Európska komisia o Slovensku tvrdí, že „nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva“.  Ide najmä o výruby v oblastiach označených ako Natura 2000, čo je sieť chránených území v celej EÚ.

V tomto prípade nejde pritom len o hlucháňa. Ten je v skutočnosti symbolom väčších problémov s lesmi. Hlucháň je nielen indikátorom starých horských lesov, ale aj takzvaným dáždnikovým druhom – jeho vyhynutie v oblasti signalizuje, že vyhynú aj tisíce ďalších druhov živočíchov a rastlín horského lesa od vzácnych vtákov, ako sú ďatle, cez hmyz až po rastliny ako rôzne lišajníky, ktoré tak výrazne nesledujeme a nemáme o nich ani informácie, vysvetľuje Karol Kaliský.

O význame hlucháňa ako dáždnikového druhu hovorí aj šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko, ktorý je aj ekológ a pôdny biológ. „Pokles populácií na Slovensku je evidentný a doložený, a súvisí okrem iného s manažmentom lesov či režimom hospodárenia v nich,“ vraví Miko. „Úbytok hlucháňa signalizuje aj problém celého lesného spoločenstva, v ktorom populácie hlucháňa žijú.“

Slovensko podľa Komisie neberie pri výruboch ohľady na hlucháne, ako to určujú pravidlá Únie. „Jedným z nepriaznivých dôsledkov je napríklad pokles populácie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorý je najväčším vtákom z čeľade bažantovité na svete, na polovicu v osobitných chránených územiach od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004.“

„Slovensko má dva mesiace na to, aby situáciu napravilo. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru EÚ,“ píše Európska komisia.

Ide o takzvaný infringement – konanie Bruselu voči Slovensku pre porušovanie predpisov Únie. Európska komisia už voči Slovensku viedla takéto konanie po veternej kalamite v Tatrách v roku 2004, po ktorej našich lesníkov kritizovala za výrub v Tichej a Kôprovej doline. Práve tlak Európskej komisie a ochranárov napokon prinútil štát zakázať ťažbu v týchto dvoch najviac chránených tatranských dolinách a tie sa potom stali najväčšou slovenskou divočinou.

70 rokov do minulosti: Lesa je teraz výrazne menej

Štátni lesníci pri holoruboch argumentujú, že museli zasiahnuť na veľkej ploche pre veterné kalamity a preto, že oslabené lesy napadol lykožrút. Ochranárov vinia, že brzdili rýchly zásah, a pripomínajú, že práve lesníci sa o lesy starajú desaťročia a to oni mnohé lesy na Slovensku vysadili. Napokon, aj po holorube musia opäť vysadiť les.

Aj pre tieto argumenty sme sa pozreli na najstaršie možné letecké snímky Nízkych Tatier.

Zábery z okolia Kráľovej hole a Čertovice z roku 1949 ukazujú, že pred sedemdesiatimi rokmi neboli zalesnené celé Nízke Tatry a miestami boli na kopcoch veľké pasienky či rúbaniská, a že na niektorých vtedy voľných plochách vysadili lesníci stromy. Snímky z roku 2018 sú však zároveň dôkazom, že najmä v biotope hlucháňa (ohraničený červenou farbou), teda na miestach, ktoré majú byť pod najväčšou ochranou, vznikli hektáre holorubov, aké v Nízkych Tatrách neboli.

 

Matečnej ministerstvo: Môžu za to turisti, štvorkolkári a dravce

Ministerstvo pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS), hlavné zodpovedné za pravidlá výrubu, na otázky o hlucháňovi odpovedá, že k znižovaniu populácie hlucháňa prispieva najmä „turizmus a ignorácia zákazov návštevníkmi lesa a chránených území, napríklad nelegálnymi vjazdmi motoriek, štvorkoliek a snežných skútrov. Pri ochrane hlucháňa sa zasa ukazuje ako kontraproduktívna ochrana jeho predátorov i premnoženie diviačej zveri, čo prispieva k znižovaniu jeho stavov predačným tlakom“.

V stanovisku, ktoré poslal Daniel Hrežík z komunikačného oddelenia ministerstva, sa píše aj to, že „požiadavka na posúdenie ťažby a jej výšku nemá priamu súvislosť“ a že je možné očakávať obmedzovanie obhospodarovateľov lesov. „Predpokladáme, že dôjde aj k poklesu možností vykonania ťažby a predovšetkým k jej posunu mimo obdobia rozmnožovania, hniezdenia a vyvádzania mláďat.“

Matečnej ministerstvo tiež tvrdí, že „ponechanie lesov na samovývoj, prípadne aj prírode blízke hospodárenie v lesoch“ nepomáha hlucháňom.

Ministerstvo pôdohospodárstva tiež tvrdí, že za preberanie európskych pravidiel na ochranu prírody je zodpovedné ministerstvo životného prostredia.

Čo má štát urobiť a čo nerobí

Čo môže podľa Kaliského robiť štát: určiť zonáciu chránených území cez druhovú ochranu, že by teda napríklad zakázali rúbať tam, kde žijú vzácne druhy. Lesníkom by tiež mohli stanoviť, že konkrétne lesy nemajú využívať na ťažbu, ale majú slúžiť ako ochranné.

Ale najmä pri hlucháňovi proste dodržiavať už schválený program jeho ochrany – ten stanovuje zákaz ťažby na miestach, kde hlucháň ešte prežil.

Letecké snímky dokazujú aj to, že ak les napadnutý lykožrútom nevyrúbete celý, dokáže sa jeho časť zachrániť. Detailnejšie snímky z oblasti Bystrej južne od Ďumbiera ukazujú les so suchými stromami, zrejme napadnutými lykožrútom z roku 2009. Firma Eurosense poskytla snímky toho istého miesta aj z nasledujúcich leteckých fotení v rokoch 2012, 2015 a 2018. Ukazujú, že napadnuté stromy zomreli a uschli, okolo nich však zostal les – čo je zásadný rozdiel oproti holorubnej ťažbe, pri ktorej padne všetko okolo. Aj v tomto prípade ide o biotop hlucháňa – chránený vták sa v tejto oblasti udržal.

Ministerstvo životného prostredia, ktorému šéfuje László Solymos (Most-Híd), reaguje na výčitky Európskej komisie, že v tejto vláde dobiehajú v ochrane prírody „množstvo zameškaných krokov“. Hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák vraví, že v legislatívnom procese už je kľúčová novela zákona o ochrane prírody s lepšou ochranou národných parkov a aj vzácnych vtákov. „Za týmto účelom novela obmedzuje vykonávanie veľkoplošnej ťažby v chránených územiach a posilňuje právomoci štátnych orgánov ochrany prírody.“

Menuje tiež viacero prijatých programov starostlivosti o chránené vtáčie územia aj viaceré programy na záchranu konkrétnych vtáčích druhov a aj program na ochranu hlucháňa.

O programoch štátu na ochranu vtákov hovoria aj ochranári, no kritizujú, že to nepomáha a že sa ochrana často zasekne na úradníkoch v regiónoch.

To priznáva aj Ferenčák z ministerstva: „Mrzí nás, že okresné úrady nepostupujú podľa usmernení Štátnej ochrany prírody a ministerstva. S okresnými úradmi bude ďalšie stretnutie a znova prebehne metodické usmernenie.“

Ministerstvo pôdohospodárstva zasa hovorí, že už podľa výčitiek Európskej komisie konalo alebo koná – pripravilo novelu zákona o lesoch, spolupracuje s ministerstvom životného prostredia a podporuje tých, ktorí vytvárajú vhodné biotopy pre hlucháňa hôrneho.

Fotogaléria tetrova hlucháňa