Denník N

Riaditeľka vidieckeho gymnázia: rozvíjame talenty v chudobnom okrese, miesto pomoci nám škrtli žiakov

Vo veľkých mestách len odučia žiakov a majú hotovo, vidiecke gymnáziá so svojím mestom žijú, hovorí riaditeľka Borovská. Foto N - Vladimír Šnídl
Vo veľkých mestách len odučia žiakov a majú hotovo, vidiecke gymnáziá so svojím mestom žijú, hovorí riaditeľka Borovská. Foto N – Vladimír Šnídl

Gymnázium v Moldave nad Bodvou rozbieha ako jedno z mála intenzívnu mediálnu výchovu, s ktorou chce expandovať aj do základných škôl.

Slovo „multikulturalizmus“ vyvoláva v mnohých Slovákoch zdesenie, riaditeľka gymnázia v Moldave nad Bodvou ho vyslovuje s úplnou samozrejmosťou. V rozhovore niekoľkokrát hrdo zopakuje, že jej škola je multikultúrna. A má to vraj svoje výhody. „V našich triedach sedia vedľa seba Slováci, Maďari, Mantáci i Rómovia. Vďaka tomu dokážu ľahšie prijať aj cudzincov,“ hovorí Zuzana Borovská.

Moldavské Gymnázium Štefana Moysesa sa začalo intenzívne venovať oblasti, ktorá na iných školách chýba – mediálnej výchove. Učitelia a žiaci plánujú chodiť do okolitých základných škôl a upozorňovať deti na riziká sociálnych sietí. „Deti v tomto veku sú veľmi zraniteľné. Neuvedomujú si, že keď im niekto cez Facebook ponúkne dobitie kreditu, nerobí to zadarmo,“ hovorí.

Pribúda Rómov na gymnáziách?

Na našom gymnáziu ich pomaly pribúda. V minulosti sme mali možno jedného Róma za štyri roky, dnes máme každý rok rómske dievča alebo chlapca. Pre nás však nie je úplne smerodajné, či je to Róm, Maďar, Slovák alebo Manták. V prvom rade je to žiak, ktorý uspel na prijímačkách, a snažíme sa ho pripraviť na vysokú školu.

Nemusia rómski gymnazisti zápasiť s väčšími predsudkami?

V triedach ani nie. Moldava je multikultúrny región. Síce sme slovenské gymnázium, ale žiakov máme slovenských i maďarských. Študujú u nás aj deti z Medzeva, ktoré ovládajú mantáčtinu, čo je krásne nemecké nárečie. Vďaka tomu sú navzájom tolerantnejší. Rómovia k Moldave vždy patrili a vždy patriť budú, pre našu školu sú obohatením.

To znie až idylicky.

Sme gymnázium, čo znamená výberová škola. Nebojujeme teda s tým, s čím bojujú základné školy, ktoré navštevujú aj Rómovia z osád. Tie, samozrejme, musia prekonávať úplne iné typy problémov.

Pokračujú potom rómski žiaci aj na vysokých školách?

Keď ste sa pýtali, či sa rómski žiaci nestretávajú s predsudkami, tak tie predsudky sa objavujú skôr v rodine. Stáva sa, že dieťa intelektuálne prekonáva rodičov. Tí rodičia potom nemusia byť uzrozumení s tým, že ich dieťa má pokračovať na vysokej škole. Moldava patrí medzi chudobnejšie regióny, nie je tu prebytok pracovných príležitostí, a už vôbec nie pre vysokoškolákov. Chodil k nám napríklad nadaný rómsky chlapec Kristián. Jeho materinský jazyk bola maďarčina, napriek tomu dokázal výborne zvládnuť slovenčinu a úspešne zmaturoval. Po maturite však išiel robiť do fabriky. Pre rodičov bolo najpodstatnejšie, aby si čo najskôr začal na seba zarábať.

Tomu sa dá rozumieť.

Z ich pohľadu nepochybne. Zvlášť vtedy, pokiaľ sami rodičia nemajú vysokú školu, môže im pripadať prirodzené, že ju nebude mať ani ich dieťa. Spomínaného Kristiána sa nám však nakoniec podarilo zachrániť.

V akom zmysle?

Keď končil, tak sme mu hovorili, aby nás prišiel znovu pozrieť, že sa mu budeme snažiť pomôcť. Po pár mesiacoch prišiel. Vtedy už robil vo fabrike, my sme si s ním sadli a preberali s ním iné možnosti. Keďže bol umelecky i pohybovo nadaný a dobre zvládal aj jazyky, prihlásil sa na pedagogickú fakultu do Prešova. Tam študuje už tretí rok.

Rodičom už neprekážalo, že si na seba nezarába?

Aj tento problém sa, našťastie, podarilo vyriešiť. Zhodou okolností na jednej základnej škole v Moldave, ktorú navštevujú Rómovia, hľadali učiteľského asistenta. My sme im povedali o Kristiánovi, ktorého už poznali, pretože tam predtým študoval. Napokon sa to podarilo vyriešiť na prospech všetkých strán. Kristián študuje na Prešovskej univerzite a popri tom si privyrába ako asistent na základnej škole. S deťmi si veľmi rozumie, má na to výborné vlohy. A čo je veľmi dôležité, hlási sa k rómskej komunite. Stáva sa totiž, že keď sa Rómovi podarí presadiť sa, tak sa zo svojej pôvodnej komunity vyčlení. Kristián je, naopak, s tunajšou komunitou spätý a snaží sa jej pomáhať.

Máte viac takýchto absolventov?

Mali sme aj iného rómskeho chlapca, ktorého bavila biológia a chémia. Išiel na medicínu a teraz pracuje ako neurológ v Prešove. Teraz k nám nastúpilo jedno rómske dievčatko, ktoré sa tiež rado hlási k tomu, že je Rómka. Spočiatku mala obavy, ako ju prijmú, ale tie, našťastie, pominuli. Je mimoriadne talentovaná, na deviatackom monitore mala výborné výsledky a patrí k najusilovnejším študentom.

Keď sa povie Moldava a Rómovia, vybaví sa mi policajná razia z júna 2013. Tento zásah označila ombudsmanka za neprimeraný, prokurátor, naopak, obžaloval Rómov z krivej výpovede. Aký dôsledok to malo na vašu školu?

Ani neviem, pre nás to nebola taká téma ako možno pre vás. Je to už dosť rokov a ja ani nedokážem posúdiť, čo z toho, čo sa popísalo v médiách, bola pravda. Ako hovorím, sme multikultúrna škola, Rómov tu berieme ako prirodzenú súčasť tohto miesta.

Akým hlavným problémom musí čeliť gymnázium, ako je to vaše?

Sme na okraji záujmu. Štát nás dostal do situácie, že v školskom roku 2019/2020 nemôžeme otvoriť prvú triedu osemročného gymnázia. Stále sa rozpráva len o odborných školách, o duálnom vzdelávaní. Pozornosť sa upiera na školy, kde potrebujete hlavne zručnosť. Lenže kam sa potom dostane veda, umenie, kultúra – jednoducho oblasti, na ktoré potrebujete hlavne intelekt?

Nie je to legitímna politika? Ekonomika stojí na priemysle, chýbajú sústružníci, chýbajú remeselníci, preto sa chce štát viac zamerať na tieto oblasti.

Je legitímne, keď zoberiete rodičom možnosť voľby?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie