Denník N

Ako liečiť chudobu? Vzdelávaním, prácou a podporou rodiny

Autorka je poslankyňou Európskeho parlamentu

Chudoba je dedičná. Deti z chudobných rodín majú omnoho menšiu šancu získať aspoň základné vzdelanie. Bez neho si neskôr len ťažko nájdu zamestnanie. Zostanú chudobní, a ak sa niečo nezmení, túto chudobu odkážu svojim deťom – tak, ako ju oni sami zdedili od svojich rodičov.

Článok pani Folentovej o výsledkoch celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka ZŠ, ktorý vo štvrtok uverejnil Denník N, je dobrou príležitosťou nielen pre politikov, aby začali o chudobe rozmýšľať trochu inak. Testovanie totiž potvrdilo, že piataci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosahujú v testoch z matematiky aj zo slovenčiny len zhruba tretinovú úspešnosť v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorí žijú v lepších materiálnych podmienkach. Ich šance pokračovať v štúdiu a nájsť si prácu tomu budú zodpovedať.

Podľa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením „na Slovensku možno pozorovať neobvykle výrazný rozdiel vo výsledkoch na trhu práce podľa dosiahnutého vzdelania. Spomedzi krajín Európskej únie je na Slovensku s náskokom najvyššia miera nezamestnanosti ľudí s nízkym vzdelaním“. Tí, ktorí nedosiahnu vyššie než základné vzdelanie, majú len tridsaťpercentnú šancu, že si nájdu prácu – najnižšiu v celej Únii.

A ak sa narodia rómskym rodičom, ich životné vyhliadky sa ďalej zhoršujú. „Róm s ukončenou strednou školou má o tretinu nižšie šance nájsť si zamestnanie ako jeho majoritný sused bez ukončenej základnej školy,“ uvádza priebežná správa z revízie, ktorú s podporou Únie vypracoval Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút vzdelávacej politiky.

Alarmujúci obraz chudoby ako dedičstva odovzdávaného z generácie na generáciu, ktorý vykresľujú štatistiky, však nie je úplný. Snaha o komplexný pohľad na situáciu ľudí ohrozených chudobou a východiská z nej by sa mala zamerať aj na politicky citlivú otázku korelácie medzi chudobou a stabilitou rodiny.

Miera rizika chudoby dosahovala v roku 2017 na Slovensku v prípade domácností s jedným rodičom a aspoň jedným dieťaťom až 37,2 percenta, pričom takmer polovica z nich čelila vážnemu materiálnemu nedostatku. To znamená, že chudoba ohrozuje viac než jednu z troch neúplných rodín s deťmi – pričom podľa údajov EU SILC z roku 2016 až v 91 percentách z nich je hlavou domácnosti žena.

Ak chceme prelomiť začarovaný kruh chudoby, nemali by sme sa vyhýbať debate o rodine a manželstve. Štatistiky totiž naznačujú, že úplná rodina nie je síce zázračným všeliekom, ale výrazne zlepšuje šance detí v boji o lepší život.

Teraz najčítanejšie