Denník N

Sú niektorí ústavní sudcovia nezávislí aj od ústavy?

Foto – TASR
Foto – TASR

Bolo by skvelé, keby sa rozhodnutia Ústavného súdu nemuseli komentovať a stačilo by ich dodržiavať. Lenže niekedy sa to nedá.

Mal som možnosť oboznámiť sa so zverejneným písomným vyhotovením rozhodnutia Ústavného súdu vo veci nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov a so súvisiacim odlišným stanoviskom jedného člena senátu.

Toto rozhodnutie poskytuje veľa námetov na (žiaľ, nie veľmi pozitívnu) odbornú spisbu. Obávam sa, že ak by som chcel iba stroho vymenovať všetky jeho chyby, nevošli by sa do povoleného rozsahu tohto komentára. Preto sa teraz sústredím iba na jeho najelementárnejší problém, ktorým je nevykonateľnosť.

Formalita len na prvý pohľad

Bol by som rád, ak by sa rozhodnutia Ústavného súdu nemuseli komentovať a stačilo by ich dodržiavať. To sa však nedá, ak sú nevykonateľné. Ústavný súd v rozhodnutí „prikazuje, aby prezident Slovenskej republiky vo veci znovu konal a rozhodol“. V článku 127 ods. 2 ústavy a v § 56 zákona o konaní pred Ústavným súdom je presne uvedené, ako môže Ústavný súd rozhodnúť, ak vyhovie ústavnej sťažnosti a zruší napadnuté rozhodnutie, pričom Ústavný súd podľa ústavy inak rozhodnúť nesmie.

Ústavný súd nemá právomoc výrokom žiadnemu štátnemu orgánu „prikázať, aby vo veci znovu konal a rozhodol“. Môže iba „vrátiť vec na ďalšie konanie“. A iba ak bola vec „vrátená na ďalšie konanie“, je žalovaný štátny orgán povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť v súlade s právnym názorom Ústavného súdu. Povedané inak, ak by žalovaný orgán vo veci znovu konal a rozhodol bez toho, aby mu predtým bola vec „vrátená na ďalšie konanie“, riskoval by tým porušenie ústavy. Každý štátny orgán totiž môže konať len to, čo mu ústava a zákony dovoľujú.

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako formalita. Výrok súdneho rozhodnutia je však formálnym aktom, pri ktorom aj formálna chyba spôsobuje veľký problém. Ten problém sa volá nevykonateľnosť a znamená, že podľa rozhodnutia nie je možné konať, ani ho nie je možné vynútiť. Na lepšie pochopenie závažnosti tejto chyby uvádzam, že ak by sa vyskytla v rozsudku všeobecného súdu, ktorý by jeho adresát z tohto dôvodu napadol ústavnou sťažnosťou, musel by Ústavný súd takýto rozsudok zrušiť. V tomto prípade k zrušeniu nedôjde iba preto, lebo ide o rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie, kde už niet opravného prostriedku.

Charakter rozhodnutia len dokresľuje fakt, že väčšina senátu Ústavného súdu na jednej strane prezidentovi vytkla konanie mimo ústavných a zákonných medzí, no na druhej strane sama takto konala, keď mimo ústavných a zákonných medzí vydala uvedený príkaz.

Prezident v zvláštnej situácii

Senát Ústavného súdu tak postavil prezidenta do zvláštnej situácie. Na jednej strane mu „prikazuje, aby vo veci znovu konal a rozhodol“. Na druhej strane mu však „nevrátil vec na ďalšie konanie“, a teda nevytvoril ústavne konformný právny rámec na to, aby prezident mohol (musel) vo veci znovu konať a rozhodnúť. Je tak namieste zaoberať sa otázkou, či štátny orgán môže (musí) konať podľa zjavne protiústavného a protizákonného výroku rozhodnutia Ústavného súdu a riskovať tak porušenie ústavy iba preto, lebo niekto iný rozhodol nekompetentne.

Viem, že táto otázka by v právnom štáte nemala nikomu ani napadnúť (a už vôbec nie v súvislosti s elitnou súdnou inštitúciou), ale sme na Slovensku a v takejto situácii nie sme prvý a žiaľ asi ani poslednýkrát. Podľa môjho názoru tento nález Ústavného súdu nie je možné vykonať bez rizika porušenia čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko opätovné konanie v rozhodnutej veci je prípustné len po riadnom „vrátení veci na ďalšie konanie“.

Popri všetkej neistote však toto rozhodnutie prináša aj jednu istotu, ktorá je tak trochu čarom nechceného. Jeho podstatou je totiž konštatovanie väčšiny senátu, že prezident nie je oprávnený skúmať odbornú kompetentnosť a integritu kandidátov na ústavných sudcov nad rámec formálnych kritérií. Práve rozhodnutia, ako je toto, sú však najlepším dôkazom, že takýto prieskum je pre budúcnosť a dobro slovenskej ústavnosti veľmi potrebný.

Teraz najčítanejšie