Denník N

Západ prenechal ruským tajným službám nástroj, ktorým ho môžu celkom rozložiť

Koláž - Deník N/Fotolia
Koláž – Deník N/Fotolia

Operácie založené na metóde „reflexive control“ sú spravidla dobre zosnovanou simultánnou šachovou hrou s mnohými šachovnicami. A ruské rozviedky SVR a GRU sú v nej skutočnými veľmajstrami.

Autorka je novinárka, v súčasnosti žije v Kanade. Zaoberá sa marketingom, metódami presviedčania a hybridnými vojnami. Napísala knihu Průmysl lži. Text vznikol pre český Deník N.

Počuli ste niekedy anglický termín „reflexive control“? Nie? Nič si z toho nerobte. Ja som o ňom tiež nemala tušenie až do roku 2016, keď som začala písať knihu Průmysl lži o hybridnej vojne, ktorú vedie Rusko proti Západu.

Reflexive control je vojenská a spravodajská metóda, ako prinútiť partnera alebo oponenta prostredníctvom špeciálne pripravených informácií, aby prijal také rozhodnutia, ktoré si želá iniciátor akcie. Táto teoretická zbraň bola v Rusku skúmaná, rozvíjaná a zdokonaľovaná už od šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Takto to môže vyzerať v praxi.

Šachovnica číslo 1

Pred tromi rokmi sa medzi Nemeckom, Tureckom a Veľkou Britániou začala odvíjať zvláštna súhra náhod, ktorá nakoniec vyústila do jednej z príčin davového omylu zvaného brexit. Na jar roku 2016 sa elitný nemecký komentátor a zabávač Jan Böhmermann rozhodol pre krok, ktorý vyvolal obrovský škandál.

Jeho kolegovia si v satirickej relácii konkurenčnej televízie vzali na paškál tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorého „nechali“ v jednej scénke koňom kopnúť medzi nohy. Nemecká politická satira je veľmi odvážna a sloboda prejavu tradične veľká. Náladový turecký štátnik to však odmietol akceptovať. Hneď na druhý deň si dal predvolať nemeckého veľvyslanca v Ankare a požadoval, aby bol záznam relácie odstránený.

Operácie „reflexive control“ sú spravidla dobre zosnovanou simultánnou šachovou hrou s mnohými šachovnicami. Aj my teda musíme preskočiť na inú šachovnicu, aby sme pochopili širší politický kontext.

Jan Böhmermann recituje svoju urážlivú riekanku o tureckom prezidentovi. Reprofoto – N

Šachovnica číslo 2

Na jar 2016 v Európe naplno zúrila migračná kríza. Znepriatelené strany v Sýrii masakrovali civilistov, pred vojnou utekali milióny ľudí a smerovali do susedného Turecka.

Rusmi podporovaný sýrsky diktátor Baššár Asad je alavita, teda príslušník moslimskej náboženskej skupiny, ktorá patrí do šíitskej vetvy islamu. Väčšinu obyvateľov Sýrie tvoria, naopak, sunniti. Prirodzene teda utekajú do najbližšieho sunnitského štátu, ktorý je bohatý a poskytuje neobyčajne veľké kapacity pre utečenecké tábory. Áno, hovorím o Turecku.

Lenže turecký premiér Erdoğan nie je demokrat, naopak, je to veľmi tvrdý a často náladový medzinárodný vyjednávač. Čoskoro sa dali do práce zločinecké pašerácke gangy na turecko-gréckej námornej hranici a začali vo veľkom vyberať peniaze za ilegálny prevoz utečencov na člnoch cez hranice do Európskej únie.

Pokračovanie príbehu ľudia z celej Európy poznajú. Najskôr z ruských propagandistických kanálov na sociálnych sieťach, potom aj z oficiálnych. Hordy valiace sa do Európy!

Väčšina utečencov chcela ísť do Nemecka, najblahobytnejšieho štátu Európy, ktorý poskytuje záruku regulárneho azylového procesu. Médiá, aj tie seriózne, pestovali túto tému celé dva roky ako udalosť dňa. Tmavé tváre zúbožených utekajúcich ľudí desili z obrazoviek národnostne homogénnych Čechov, Slovákov, Maďarov a ďalšie národy strednej a východnej Európy. Cez ich územie nikdy takí exotickí ľudia vo veľkom necestovali. V Nemecku začala silnieť Rusmi podporovaná extrémne pravicová strana AfD.

V tejto situácii si nemecká diplomacia potrebovala Turecko nakloniť, aby spolupracovalo pri snahách obmedziť pašovanie ľudí do Európskej únie. Bolo potrebné zadržať utečencov na tureckom území, aby vydesený európsky elektorát nezvolil proruských nacionalistov. Preto nemecká kancelárka potrebovala, aby Recep Tayyip Erdoğan spolupracoval.

Späť na 1. šachovnici

A sme späť na šachovnici číslo jeden a vidíme, ako nemeckí satirici tlčú hlava-nehlava do labilného tureckého autoritára. Na scénu vstupuje Jan Böhmermann. Vo svojej satirickej relácii urobí vec, ktorá zdvihne zo stoličky polovicu európskych médií, celú nemeckú diplomaciu, tureckú vládu a spustí bulvárnu časť brexitovej kampane pod heslom Vote Leave, čiže Voľte odchod.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ruskí špióni

Veľká Británia a brexit

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie