Denník N

Vyvinuli nový druh betónu, ktorý sa opravuje sám

Betónové stavby časom podliehajú skaze. Most pri Strečne. Ilustračné foto - TASR.
Betónové stavby časom podliehajú skaze. Most pri Strečne. Ilustračné foto – TASR.

Henk Jonkers vyvinul nový druh betónu s baktériami, ktoré vylučujú vápenec. Ten zaplní praskliny, ktoré v betóne časom vznikajú.

Ide o najpopulárnejší stavebný materiál na svete – betón. Jeho história má niekoľko tisícov rokov a siaha až do praveku. Prvé kvázi betónové stavby postavili Nabatejci na území Blízkeho východu asi 6500 rokov pred Kristom.

Z betónu je vyrobená aj jedna z najznámejších antických stavieb – rímsky Panteón. Aj 2-tisíc rokov od jeho stavby má najväčšiu nevystuženú kupolu na svete.

1200px-Roma_-_Pantheon_-_panoramio

Aj rímsky Panteón je z betónu. Zdroj – Wikimedia

Dnes ho používame ako nikdy predtým, obzvlášť Čína. Krajina vyrobí a spotrebuje okolo 60 percent svetového betónu. Medzi rokmi 2011 až 2013 použili až 6,6 gigatony betónu. Ide o väčšie množstvo, ako Spojené štáty spotrebovali za celé dvadsiate storočie, uvádza Bill Gates.

Lenže betón má problém – po čase praská a poškodzuje sa. Trhliny, ktoré v ňom vznikajú, môžu viesť až k zrúteniu stavby.

„Ak máte praskliny, dostane sa cez ne voda – do pivníc a garáží. Ak oceľové výstuhy, ktoré sú v betóne, začnú po kontakte s vodou hrdzavieť, celá stavba môže spadnúť,“ povedal pre CNN Henk Jonkers, mikrobiológ z univerzity v holandskom Delfte.

Len v EÚ si opravy betónových stavieb vyžiadajú ročne náklady vo výške 6 miliárd eur. Toto obdobie nákladných opráv sa však možno chýli k svojmu koncu.

Jonkersovi sa totiž podarilo vyvinúť betón, ktorý dokáže praskliny, ktoré v ňom vzniknú, sám opraviť. Za svoj objav bol vybraný za finalistu European Inventor Award 2015.

Baktérie v betóne

Do betónovej zmesi Jonkers primiešava baktérie z rodu Bacillus spolu s ich potravou, mliečnanom vápenatým. Tieto baktérie sa prirodzene vyskytujú vo vysoko alkalických jazerách v blízkosti sopiek. Bez kyslíka a potravy dokážu prežiť až neuveriteľných 200 rokov.

Keď sa v betóne vytvorí trhlina, nájde si do nej cestu voda. Tá aktivuje baktérie, ktoré sa začnú mliečnanom vápenatým kŕmiť. Pritom vylučujú vápenec. A ten trhlinu vyplní.

Baktériám stačia len tri týždne, aby pukliny „zalepili“. Na ich dĺžke pritom nezáleží.

Jonkers nazýva materiál „biobetónom“, ktorý sa dokáže „sám liečiť“. Na vývoji pracoval niekoľko rokov, technológia je plne funkčná.

Aj ako sprej pre existujúce stavby

Aplikovať sa dá aj na budovy vyrobené z tradičného betónu. Jonkers a tím vyrobili tekutinu, ktorá sa nastrieka na betón a tam spustí – za rovnakých podmienok – ten istý liečivý proces betónu.

Zatiaľ je technológia pomerne drahá. Oproti tradičnému betónu stojí dvojnásobok. Ak sa túto prekážku podarí vyriešiť, jej zavedeniu a používaniu by už nemalo nič stáť v ceste.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie